Návod, ako prežiť s Trumpom

Európa je veľká a bohatá. Ruská ekonomika je podobne veľká ako tá talianska. Spojené štáty potrebujú spojencov. Dá sa to zvládnuť. Keď sa lídri v Paríži, Bruseli, Berlíne a Londýne počas nasledujúcich štyroch rokov budú snažiť riadiť transatlantické vzťahy a vlastnú bezpečnosť, mali by mať tieto štyri skutočnosti na pamäti.

Po prvé, obranné rozpočty sa budú musieť zvýšiť. V najlepšom prípade bude staronový americký prezident Donald Trump ohromený rastúcimi európskymi príspevkami do NATO a bude súhlasiť s pokračovaním americkej vojenskej ochrany. V najhoršom prípade sa rozhodne, že náklady a riziká americkej obrany Európy sú ďalej neudržateľné. To síce nebude znamenať formálny koniec NATO, ale bez ochoty hlavného veliteľa ísť do vojny v mene európskych spojencov, klauzula o kolektívnej obrane podľa článku 5 Atlantickej charty nič neznamená.

V takom prípade bude musieť Európa vynaložiť na obranu ešte viac. Nie dve percentá HDP, čo je formálna referenčná hodnota, alebo tri až štyri, ktoré teraz míňajú štáty v prvej línii ako Poľsko, ale päť a viac percent, čo je úroveň, ktorá bola bežná počas studenej vojny. To bude treba na vyplnenie obrovských nedostatkov v logistike, sledovaní, špičkovej výzbroji a iných schopnostiach, ktoré desaťročia Európe poskytujú Američania.

Tak či onak, čas začať je práve teraz. Hľadanie úspor v iných výdavkoch, aby bolo na obranu, bude bolestivé. Preto je dôležitý ekonomický rast. Preto by bolo vhodné, aby európski lídri brali vážne správu Maria Draghiho o európskej konkurencieschopnosti. Pre britskú vládu pod vedením Keira Starmera nastal vhodný čas, aby zrušila svoje „červené línie“, ktoré bránia akejkoľvek diskusii o britskom návrate k jednotnému trhu a colnej únii.

Popritom všetkom musí byť najvyššou prioritou finančná a iná podpora pre Ukrajinu. Rusko, povzbudené víťazstvom dvojice Trump – Vance, bude pravdepodobne tlačiť na úplnú kapituláciu Kyjiva. To by bolo pre európsku bezpečnosť katastrofálne. Z Ukrajiny sa vydajú milióny utečencov smerom na západ, čo obrovsky podporí kremeľskú vojnovú mašinériu.

Európa bude potrebovať alternatívy k NATO, pretože os Trump – Orbán pravdepodobne ochromí jeho rozhodovanie. „Minilaterálne“ bezpečnostné zbory, ako sú Spoločné expedičné sily, 10-členné prevažne seversko-baltské zoskupenie nominálne vedené Britániou, nadobudnú väčší význam. Francúzsko a Nemecko musia byť motorom európskeho rozhodovania, ktoré momentálne stojí. A musia do európskeho veľkoklubu priviesť Poľsko, Taliansko a Spojené kráľovstvo.

Niektoré krajiny sa budú snažiť udržať svoje bilaterálne bezpečnostné väzby s USA. Tu môžu zabrať lichôtky. Skúste napríklad premenovať diaľnicu na letisko na „Donald Trump Avenue“, čo je niečo, čo Gruzínsko urobilo na počesť Georgea W. Busha. Ponúknite prehliadky a prelety. Vyhnite sa však pokušeniu uzatvárať bilaterálne obchodné dohody. Najlepšou šancou na zastavenie ničivého protekcionizmu je, aby zjednotená EÚ hrala tvrdo.

Európania musia takisto začať brať vážnejšie americké geopolitické obavy. Namiesto chlácholenia vládcov v Teheráne a Pekingu sa pozrite, čo môžete urobiť pre ich obmedzenie. Najmä európske postoje ku Komunistickej strane Číny boli zbabelé a chamtivé. To sa musí zmeniť. Posilnenie odolnosti dodávateľských reťazcov pristrednítvom „eliminácie rizika“ je naliehavou úlohou, pri ktorej bude rozhodujúca ekonomická váha Európy.

Toto všetko sme prespali. Nič z toho nebude ľahké, ale rozhodnutie je na Európe. Jedinou prekážkou je naša vlastná plachosť a roztržitosť. Ruské tanky sa nešinú po uliciach našich miest, čínske vojnové lode neblokujú naše námorné cesty a nenútia nás robiť ústupky. Vojaci nám nedochádzajú a naše mestá nie sú rozbité na prach ako tie ukrajinské.

Aspoň zatiaľ.