Denník N

Na dunajskom ostrove Sihoť chcú vyrúbať polovicu lesa, pitná voda je v ohrození

Zo zdroja vody pre väčšinu Bratislavy bude čoskoro rúbanisko. Ochranári, vodárne aj vedenie Bratislavy varujú, že stromy doteraz ostrov chránili. Štátni lesníci hovoria, že vodu chránia pred starými stromami.

graf-3_pre-web

Výruby stromov v bratislavských uliciach z posledných dní sú ničím oproti tomu, čo sa chystá na riečnom ostrove Sihoť na okraji hlavného mesta.

Štátne lesy chcú vyťažiť stromy z asi polovice plochy dunajského ostrova. Ten je dôležitý najmä ako obrovská zásobáreň podzemnej vody pre štvrť milióna obyvateľov Bratislavy a okolia, je to aj chránené územie s lužnými lesmi a so vzácnymi zvieratami ako vták rybárik či bobor.

Denník N má k dispozícii nákres plánovaného výrubu stromov na ostrove, ktorý v nasledujúcich rokoch výrazne zmení vzhľad ostrova a podľa expertov môže ovplyvniť celú Bratislavu. Nielen tým, že naraz zmizne veľká plocha stromov, ale najmä možným ohrozením jedného z najväčších zdrojov pitnej vody. Mapu zverejnilo aj združenie Nie ropovodu cez Žitný ostrov.

V centre hlavného mesta aj pre blížiace sa predsedníctvo Rady Európskej únie miznú stromy po desiatkach. Aj v stredu vedenie mesta ohlásilo orez a neskôr výrub štyridsiatky stromov spred úradu vlády, stromy sľubujú nahradiť mladými, dôvodom je ich zlý stav.

Choré a staré sú podľa štátnych lesníkov aj stromy na Sihoti. Tu však nerozhoduje mesto, ale štát a vo výrazne väčšom meradle. Vedenie mesta je pri Sihoti proti, podobne ako mestská vodárenská firma, ktorá sa stará o zdroj pitnej vody na ostrove.

Sihoť pred niekoľkými rokmi. Foto – Archív Denníka N
Sihoť pred niekoľkými rokmi. Časť stromov už teraz neexistuje. Foto – Archív Denníka N

Nedostupný chránený ostrov

Sihoť je iba kúsok od husto obývaných častí hlavného mesta, úplne zalesnený riečny ostrov sa začína pri Karloveskom ramene, pokračuje pod Dlhými Dielmi a končí sa tesne pred kameňolomom v smere na Devín. Za plotom roky neprístupným pre verejnosť je prakticky nedotknutá príroda, okrem poľovníkov, ktorí tam chodia na diviaky, vodárov a lesníkov strážna služba do areálu nikoho nepustí.

Za desať rokov chcú štátne lesy vyťať stromy na zhruba polovici plochy ostrova, spolu vyše desaťtisíc kubíkov dreva. Keď to prepočítame na obrovské nákladiaky naplno naložené dlhými kmeňmi stromov, otočili by sa zhruba 150-krát.

Štátne lesy veľký výrub zdôvodňujú obnovou prestarnutých šľachtených topoľov vysadených pred 70 až 80 rokmi. „Ak by sa výrub nekonal, hrozí rozvrat porastov a znížená úroveň ochrannej a vodohospodárskej funkcie lesa,“ vraví hovorca lesov Vlastimil Rezek.

Lesy sľúbili stromy Denníku N ukázať.

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Lesy tvrdia, že holoruby budú postupne obnovovať a budú na nich vysádzať nové stromy. Potrebnú ochrannú funkciu plnia pritom až odrastené stromy vo väčších celkoch.

O studne sa na Sihoti stará Bratislavská vodárenská spoločnosť, ktorá s výrubom nesúhlasí. Takýto veľký zásah za krátky čas môže podľa vodárov výrazne ovplyvniť kvalitu vody.

Pitná voda ohrozená pri povodniach

„Odkryjú sa naplaveniny a pri veľkej vode ich môže strhnúť. Hrozí potom kontaminácia spodnej vody a vodného zdroja,“ hovorí Radovan Jenčík, predseda dozornej rady vodární.

Záplavy na Sihoti pritom nie sú výnimočné, stačí trochu vyššia voda a Dunaj sa cez nízke brehy hneď prelieva. Pri každej vyššej vode je rýchlo zaliata blízka Devínska cesta.

S výrubom nesúhlasí ani vedenie Bratislavy. K najnovšiemu plánu starostlivosti podala BVS s podporou vedenia mesta pripomienku.

„Takýmito nekontrolovanými výrubmi môže byť ohrozený zdroj pitnej vody, od ktorej je závislá väčšina Bratislavy. Sihoť patrí do ochranného pásma 1. stupňa a takýto výrub je pre mesto neprípustný,” vraví hovorkyňa magistrátu Ivana Skokanová.

Masívny výrub môže mať podľa odborníkov vplyv aj na množstvo zásob podzemných vôd. Les totiž udržuje hladinu na vyššej úrovni, čo je potrebné najmä pri suchách a nízkej hladine Dunaja. Oblasť sa navyše po odlesnení prehrieva, pôda eroduje.

Stromy podľa Jenčíka z vodární treba ošetrovať a obmieňať, no nie takto plošne a naraz. „Plán by sa dal natiahnuť na 25 rokov a mohli by sa vyrúbať 30-metrové pásy na odlišných stranách, aby koreňový systém udržal naplaveniny pokope,“ vraví Jenčík.

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ochranár: Zisk, a nie ochrana

Dendrológ Andrej Kovarik zo Štátnej ochrany prírody hovorí, že jediný zmysel výrubov šľachteného topoľa je rýchlorotačný zisk, a nie ochrana vodného zdroja. Drevo zo šľachteného topoľa nie je veľmi kvalitné a štát ho ponúka najmä ako štiepku alebo na chemické spracovanie.

Kovarik tvrdí, že by sa na Sihoti mohli vysadiť domáce dreviny, o ktoré by sa dalo starať šetrnejšie. „Len čo je tam veľká plocha šľachteného topoľa, tak je to veľký celok s krátkou rubnou dobou. Jedinou funkciou takéhoto lesa je zisk z dreva, nie je schopný chrániť pôdu a vodu.“

Štátni lesníci chcú pritom na mieste vyrúbaných topoľov opäť sadiť topole.

Na Sihoti rúbu stromy priebežne, naposledy v zime. Po drevorubačoch zostali veľké holé miesta. Dole išli aj napohľad masívne zdravé stromy bez znakov chorôb.

Aktivista Miroslav Dragun na blogu v marci upozornil, že lesníci výrubom vyrobili viac vyše 60 metrov širokých a 200 metrov dlhých holorubov.

V doteraz hustom lese zostali veľké prázdne miesta. Do zablatenej, rozrytej zeminy štátne lesy neskôr vysadili tenké prúty šľachtených topoľov, z ktorých budú dospelé stromy tak o dvadsať rokov.

Sihoť: Voda od roku 1886

Sihoť je pôvodný zalesnený ostrov, prvú studňu tam vykopali v roku 1886. Les dostali do správy od mesta najskôr vodárne, neskôr si ho nasilu vzal štát. Primátor Ivo Nesrovnal chce požiadať štátne lesy, aby všetky lesy v Bratislave prevzali pod správu Mestské lesy.

Zásoby pitnej vody pod Sihoťou idú pre takmer štvrť milióna obyvateľov Bratislavy (najmä v Devínskej Novej Vsi, Karlovej Vsi, Dúbravke, Lamači, Záhorskej Bystrici a v Malackách). Zvyšok Bratislavy má vodu zo studní v Rusovciach a Pečnianskom lese.

Na Sihoť je obmedzený prístup, okrem lesníkov a vodárov tam majú prístup aj poľovníci. Ešte pred štyrmi rokmi sa uvažovalo, že do lesov pustia aj cyklistov.

Sihoť na fotografiách

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto – Miroslav Dragun
Ostrov po zimnom výrube. Foto – Miroslav Dragun
Foto – Archív
Takto to teraz vyzerá v častiach ostrova Sihoť. Foto – Archív Denníka N

Sihoť

Slovensko

Teraz najčítanejšie