Bývalý veľvyslanec pri NATO Bátor: Trump je biznisovo racionálny, k tým, čo neplnia záväzky, bude tvrdý

Bývalý veľvyslanec pri NATO Peter Bátor, ktorý teraz pracuje pre PS, opisuje, ako zvolený prezident Donald Trump vystupoval na rokovaniach, na ktorých boli spolu, a odhaduje, ako sa bude správať k Ukrajine, Rusku, Číne aj Slovensku.

V rozhovore sa dočítate:

• aký je Donald Trump vyjednávač a na čom mu bude pri rokovaní s členskými krajinami NATO najviac záležať;
• čo zvykne ponúkať na stretnutí so spojencami;
• či by sa mohol stretnúť s Vladimirom Putinom a aká by mohla byť jeho pozícia k Ukrajine;
• či má Robert Fico šancu na stretnutie s ním v Bielom dome a či by mu k tomu mohol pomôcť Viktor Orbán.

Ako sa zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta dotkne Slovenska?

Bude jednoznačne otvorenejší a jasnejší v tlaku na to, čo máme robiť s našou obranou a bezpečnosťou, že si máme plniť naše záväzky a že nejde odkladať z roka na rok záväzok dávať na obranu najmenej 2 percentá HDP. Podľa mňa príde s nejakým záväzkom. Už pred niekoľkými rokmi rozprával, že na obranu treba dávať minimálne 3 a ideálne 4 percentá. Pamätám si, že to povedal na samite NATO. Pozrie si naše čísla a uvidí, že sa reálne dostaneme na nejakých 1,6 percenta. Nebude mu to stačiť, ak nám NATO neuzná naše výdavky na opravu mostov, ciest a neviem čoho všetkého, ako napríklad príspevky na ekonomických diplomatov na ministerstve zahraničných vecí.

Alebo výstavbu nemocnice v Prešove.

Presne tak. A myslím si, že tu bude absolútne jednoznačný. Pamätám si Donalda Trumpa z jeho prvého obdobia, keď si podľa tabuľky povedal, kto sú jeho kamaráti. Neboli nimi tí, čo si neplnili záväzky. Preto napríklad jedna z jeho prvých ciest v Európe bola na vtedajšie stretnutie Bukureštskej deviatky alebo na samit Trojmoria, kde úplne jasne hovoril, že pomôže tým, čo si plnia svoje záväzky, a bude tvrdý voči západnejšej časti Európy, lebo tam si ich neplnia. V druhom funkčnom období bude ešte oveľa tvrdší a oveľa jednoznačnejší pri týchto záväzkoch, bude viac tlačiť aj na nás. Bude zaujímavé pozorovať, aké bude Trumpovo stanovisko napríklad k spolupráci Európy s Čínou. Jeho klasická téza je, že USA má najlepší priemysel, a preto by sme mali kupovať ich výrobky.

Vy ste hovorili o dvoch percentách a on chcel aby sme na obranu dávali 3-4 percentá. Je podľa vás oprávnené žiadať od členských krajín ďalšie výdavky na obranu, keďže väčšina plní záväzok dvoch percent?

Podľa posledných údajov plnilo záväzok dvoch percent 23 štátov. To je nevyhnutné minimum na to, aby sme si vedeli obstarať to, čo je potrebné. V súčasnej bezpečnostnej situácii dve percentá absolútne nestačia. Keby sme si na Slovensku mali kúpiť len systém Patriot alebo dva, prípadne dobudovať našu ťažkú brigádu čo najrýchlejšie, bolo by to oveľa viac. Všetky záväzky, ktoré dnes tieto štáty plnia, boli definované v čase, keď žiadna vojna v Európe nebola. Preto Poliaci na obranu dávajú viac ako štyri percentá a pobaltské krajiny už prekračujú 2,5 percenta. Keď si Trump pozrie tabuľky, čo všetko treba nakúpiť a čo všetko z toho by mal nakupovať on a nie Európa, bude absolútne tvrdý a povie, že peniaze, ktoré dávajú európski spojenci, sú absolútnym minimom.

A čo môže za tým nasledovať? Nejaké ultimátum?

Môže pokojne štátom, ktoré neplnia svoje záväzky, pohroziť, že Spojené štáty od nich stiahnu svoje jednotky. Môže zredukovať sily v Európe, obmedziť finančnú pomoc. Práve východné krídlo NATO za bývalej Trumpovej administratívy veľmi profitovalo z finančnej pomoci. Sú známe aj jeho výroky, že tých, čo si záväzky neplnia, USA neprídu brániť. Je to vydieranie, ale uvidíme, do akej miery bude účinné.

Vráťme sa ešte k Slovensku. Má teraz Robert Fico šancu dostať sa do Bieleho domu?

Neviem zhodnotiť, akú veľkú šancu má. Trump je v tomto veľmi praktický človek. Pamätám si, keď sa vyjednávali predaje ich lietadiel F-16, ako prišiel a vždy hovoril, že majú najlepšiu techniku, že si ju máme kupovať, a na základe toho sa potom aj so spojencami stretával. Bude pre neho veľmi citlivé aj to, s kým sa kamarátime a s kým máme kontakty. Nemyslím si, že napríklad naše prehlbovanie strategickej spolupráce s Čínou prispeje k nejakému otvoreniu dverí. Ale viac si nedovolím hádať.

Je tu istý Ficov kamarát či spojenec Viktor Orbán, ktorý dobre vychádza s Trumpom a jeho ľuďmi. Ten by mu nemohol pomôcť?

Naša skúsenosť s kamarátením sa s Viktorom Orbánom je zatiaľ taká, že tam, kde sa to Orbánovi hodí, tak tam sme kamaráti. Ale keď napríklad bolo treba odblokovať peniaze v Európskej únii, aby nám konečne vyplatili desiatky miliónov eur, tak Maďarsko už malo úplne iné postavenie a nevyšlo nám v ústrety. Alebo keď napríklad treba brať späť na svoje územie imigrantov, ktorí chodia z maďarského územia na naše, a plniť readmisné dohody, tak ani vtedy zrazu nie sme takí veľkí kamaráti, že by si Maďari plnili svoje povinnosti. Ja by som neočakával nejaké altruistické a kamarátske postoje maďarského premiéra. On naozaj robí to, čo sa mu hodí, a nie to, čo by sa hodilo nám.

V rokoch 2015 až 2021 ste boli poradcom prezidenta Andreja Kisku a prezidentky Zuzany Čaputovej pre oblasť zahraničnej politiky. Bolo to teda v čase Trumpovej administratívy. Ako ste vtedy vnímali Trumpa ako amerického prezidenta?

Bol presne taký, ako som to opisoval predtým – veľmi vecný pri rokovaniach a veľmi jasný, keď jeho hlavným cieľom bolo presadzovať ekonomické záujmy Spojených štátov. A to aj v oblasti bezpečnosti. Bolo zaujímavé, že aj tvrdé veci, ktoré nám povedal za zatvorenými dverami, následne slovo po slove zverejnil. Stalo sa to veľakrát. Zažil som jeho vystúpenia v NATO. Osobitne jeho prvú návštevu, keď sa všetci obávali, že z Aliancie vystúpi, a nič také sa neudialo. Zažil som aj to, ako ho rozčúlili titulky v novinách o jeho umiernenosti, že vlastne prišiel a bol úplne konštruktívny. A tak na druhý deň zablokoval celé rokovanie a bol naozaj veľmi kritický – osobitne k západným spojencom v rámci NATO a k tomu, koľko peňazí posielajú do Ruska cez Nord Stream 2. Už vtedy bol veľmi tvrdý a povedal, že kŕmia Rusko peniazmi a USA musia platiť za ich bezpečnosť. Uvidíme, ako veľmi sa táto téza opäť objaví v jeho zahraničnej politike a v jeho vzťahoch voči Európe. A aj to, ako bude definovať svoj vzťah k Rusku, čo bude mať vplyv aj na nás.

Prezident Andrej Kiska sa s Donaldom Trumpom stretol vo Varšave na samite iniciatívy Trojmoria. Ako si spomínate na to stretnutie?

To stretnutie nebolo úplne bilaterálne, išlo o rokovanie so všetkými tými štátmi Trojmoria. Trump si sadol a povedal, že sme tá časť Európy, ktorá sa stará o vlastnú bezpečnosť, a ak si budeme plniť svoje domáce úlohy, pomôže nám. A povedal, že majú najvyspelejší priemysel na svete a najlepšie firmy na svete a mali by sme kupovať ich produkty aj ich plyn, lebo je najlepší na svete. Viacerí prezidenti v tom čase povedali, že to vlastne vyzeralo skôr ako obchodné stretnutie. Bol veľmi ekonomicky zameraný, veľmi presný, veľmi jasný v týchto vyjadreniach.

Potom ste pôsobili v Bruseli ako náš veľvyslanec pri NATO. Ako sa Aliancia pripravovala na možné víťazstvo Trumpa?

Najviac sa rozpráva o tom, koľko peňazí je to nevyhnutné minimum z pohľadu investícií do vlastnej bezpečnosti a obrany. Sú jasne definované oblasti, kde nám chýba technika a investície. No a debata bola presne o tom, že by sme mali investovať viac, aby sa Európa vedela v prípade Trumpovho víťazstva postaviť ako silný partner a povedať, čo sme urobili. Jeden z výsledkov je, že veľa spojencov už investuje dve percentá HDP na obranu. Uvidíme, či to bude dosť aj pre nového amerického prezidenta. Mali by sme tiež naštartovať náš obranný priemysel. A ak si prezident Trump ponechá svoj biznisový prístup, bude tu veľmi, veľmi silný tlak na to, aby sa kupovala len americká technika. Takže príde aj otázka, ako sa Európa dokáže postaviť napríklad k svojmu obrannému priemyslu.

Hovorí sa, že zvolenie Marka Rutteho za generálneho tajomníka NATO bolo aj akousi prípravou na prípadné víťazstvo Trumpa. Je Mark Rutte vhodným partnerom Trumpa?

Máte pravdu v tom, že sa hľadal generálny tajomník, ktorý sa bude vedieť rozprávať s budúcim americkým prezidentom alebo prezidentkou. Ukázalo sa, že Jens Stoltenberg bol práve takáto osoba. Bol to človek, ktorý si dokázal sadnúť s Trumpom, vecne sa s ním rozprávať a aj vyjednávať. Bol prirodzený záujem mať lídra, ktorý má za sebou niekoľko rokov vo funkcii premiéra, aby bol silný a aby bol zvyknutý rokovať so štátnikmi. Aj preto si myslím, že na konci dňa došlo ku konsenzu, aby to bol Mark Rutte a nie niekto, kto nedorastie na výšku tohto amerického prezidenta.

Vráťme sa ešte k zahraničnej politike USA. Ako sa podľa vás zmení? Trump je človek, ktorý v prvom rade zdôrazňuje ekonomické záujmy USA.

Bude opäť viac „americkocentristická“. Trump sa netají tým, že bude veľmi silno hájiť americký záujem, osobitne ten ekonomický. Už sme počuli vyhrážky, že sa zavedú clá aj na produkty z Európskej únie, lebo všetko, čo bude prichádzať na americký trh a môže ohroziť schopnosť amerických firiem predávať a vyrábať, bude vnímané s averziou. Trump tomu bude chcieť zabrániť a dohodnúť čo najvýhodnejšie podmienky pre Spojené štáty. To sa bude priamo dotýkať Európy. Očakávam aj vyostrenie vzťahov s Čínou z rovnakých dôvodov. Čína je ekonomická veľmoc a on určite bude vnímať možné znižovanie profitu USA. Preto tu neočakávam veľmi konštruktívnu spoluprácu. A keď som už hovoril o jeho kritike vo vzťahu k Európe za to, že sme „kŕmili Rusko európskymi peniazmi“, očakávam, že príde kritika, že kŕmime Čínu európskymi peniazmi namiesto toho, aby sme ich investovali tam, kde je to potrebné.

Ukončí Trump vojnu na Ukrajine za 24 hodín alebo ešte pred svojím vymenovaním, ako to hovoril?

To si neviem predstaviť. Táto vojna sa za 24 hodín ukončiť nedá. A priznám sa, že to je jedna z otázok, na ktoré nemám úplnú odpoveď. Je tu niekoľko otázok, na ktoré sa ťažko hľadajú odpovede. Prvou je, aký bude jeho vzťah k Rusku. Pamätám si, že v minulosti nebol pozitívny. Myslel si, že s nimi nemáme obchodovať. Uvidíme, ako sa bude vyvíjať jeho emócia k Ukrajine, ktorá takisto nepatrila k veľmi pozitívnym. Som zvedavý, ako chce naplniť jeden zo svojich výrokov, že ukončí vojnu projekciou sily. A to je niečo, čo vyzdvihol aj prezident Zelenskyj vo svojom blahoprajnom telegrame k výsledku volieb. Napísal, že očakáva, že nový prezident USA bude projektovať silu tak, aby Rusov vyhnal z Ukrajiny, a dúfa, že to bude spravodlivý mier.

Možno malou a možno falošnou nádejou je, keď sa snažím nájsť tie pozitívne veci – nevypočítateľnosť budúceho amerického prezidenta môže zohrať správnu úlohu, ak sa uchopí pozitívne. No môže sa otočiť aj úplne v neprospech Ukrajiny. A každé zlé riešenie pre Ukrajinu bude zlým riešením pre Slovensko a bezpečnosť našich občanov. Lebo my budeme jedni z prvých, ktorých sa to dotkne.

Očakávate tlak na prezidenta Zelenského, aby sa Ukrajina vzdala niektorých území výmenou za prímerie?

Toto sa určite nedá vylúčiť. Nevieme, aké riešenie príde zo strany Spojených štátov vo vzťahu k vojne na Ukrajine. Či to bude viac transakčné vyjednávanie – to znamená veľmi vecné a skôr biznisové, ako sme boli pri Trumpovi zvyknutí z jeho minulého obdobia. Vtedy bol biznisovo veľmi racionálny a vecný a veľakrát nemusel do toho miešať hodnoty a princípy – jednoducho povedal, že to takto vychádza, to by však mohlo byť pomerne nevýhodné pre Ukrajinu. A je tu otázka, do akej miery prezident Trump bude naklonený spravodlivému mieru pre Ukrajinu a do akej miery bude chcieť túto vojnu ukončiť a začne sa handlovať o územia. Ak to pôjde len touto cestou, tak to bude zlá správa pre Ukrajinu.

Takže sa dá očakávať, že by Trump mohol k Ukrajine pristupovať ultimatívne a pomoc pre ňu niečím podmieňovať?

To nevieme vylúčiť. Sú to ťažké otázky, na ktoré nemám odpoveď. Veľmi by som si želal, aby riešenie bolo naozaj konštruktívne, v spolupráci s Ukrajinou a skôr cez to, čo už Trump v minulosti povedal – vyriešenie vojny cez projekciu sily viac než cez „obchodné vyjednávanie“.

To naozaj neexistujú nejaké priesaky od Trumpa smerom k NATO, ktoré by ukazovali, akým smerom sa bude uberať jeho politika vo vzťahu k Ukrajine a k Rusku?

Existuje veľa analýz jeho výrokov aj členov jeho tímu. Jedna vec však je rozprávať niečo vo volebnej kampani a druhá naozaj tie veci robiť. Už sme sa naučili, že pri Trumpovi sa nedá spoľahnúť takmer na nič. Niektorí to možno až glosovali, keď vraveli, že veľakrát ani on sám nevie, aké bude mať stanovisko nasledujúce ráno. Zažili sme to napríklad na samite NATO v Bruseli, ktorý som spomínal. Keď vychádzam zo skúsenosti z jeho troch či štyroch ciest v Európe, nedovolím si to odhadnúť, naozaj môže byť veľmi impulzívny.

Neexistuje teda nejaká neformálna komunikácia medzi predstaviteľmi NATO a Trumpovými ľuďmi, ktorá by pomohla jeho budúce politické rozhodnutia predpovedať?

Určite existuje neformálna komunikácia, ale kto dnes dokáže zaručiť, že tá komunikácia, ktorá tu bola s členmi Trumpovho tímu, osobitne počas kampane, je niečo, čo nakoniec bude zodpovedať aj Trumpovým rozhodnutiam?

Stretne sa podľa vás s Putinom? A pokiaľ áno, čo by také stretnutie mohlo spôsobiť?

Asi by som odhadol, že sa s Putinom stretne. Aj by to bolo prirodzené – Spojené štáty sú svetová veľmoc a majú zodpovednosť za to, ako sa veci vo svete vyvíjajú. A jednoducho, mnohé veci sa nedajú riešiť bez dialógu. Takže očakávam, že v nejakom momente by sa to stretnutie uskutočniť malo. Výsledok bude veľmi závisieť od chémie medzi nimi dvomi a aj od toho, ako budú prebiehať neformálne rokovania predtým. Lebo takéto stretnutie sa nikdy neudeje bez príprav. Bude to závisieť aj od toho, aké kontakty budú medzi prezidentmi USA a Ukrajiny. Zdá sa mi správne a logické, že stretnutiu s Putinom by mala predchádzať veľmi silná návšteva v Európe, ideálne stretnutie s našimi hlavnými spojencami v NATO aj rokovanie s ukrajinským prezidentom. Pokiaľ to prebehne v inom poradí, bude to zlá správa pre upevňovanie transatlantických vzťahov a vôbec vzťahov medzi Európou a Spojenými štátmi.

Vy ste hovorili, že Trump v minulosti kritizoval Úniu za to, že posiela peniaze do Ruska. Nepredpokladáte, že príde za Putinom ako nejaký jeho budúci spojenec?

Chcem veriť, že nie. A to sú tie otázniky, o ktorých rozprávame v tomto rozhovore. Sú otázky, na ktoré nemáme presvedčivé odpovede. Chcem veriť, že vzťah medzi Spojenými štátmi a Putinom nebude extrémne konštruktívny a priateľský a že sa začne obchodovať namiesto rokovania o princípoch. Je tu jedna dôležitá vec, ktorú treba zdôrazniť – v prípade, že dôjde k nespravodlivému mieru alebo že sa uzavrie tento konflikt spôsobom, že budeme môcť povedať, že Ukrajina prehrala, bude to aj prehra celej Európy a Spojených štátov. Aj pre imidž budúceho prezidenta Spojených štátov by bolo zlé, keby na konci dňa história hodnotila začiatok jeho mandátu tak, že prehral vojnu s Ruskom.

Trump je dlhodobo silným spojencom Izraela. Ako sa podľa vás zmení politika USA vo vzťahu ku konfliktu v Gaze a k situácii v Palestíne a na juhu Libanonu?

Trump zvykol byť dobrým spojencom Benjamina Netanjahua. Ich komunikácia v posledných rokoch nebola veľmi intenzívna alebo extrémne priateľská. Ale nezabúdajme, že práve prezident Trump kontroverzne presunul sídlo americkej ambasády z Tel Avivu do Jeruzalema. Zásadná zmena v americkej zahraničnej politike, ktorá by zrazu bola menej proizraelská, sa nedá očakávať. Predpokladám, že jeho rétorika bude oveľa ostrejšia, možno aj voči Izraelu. Jednoznačne však bude ostrejšia aj voči Hamasu a ostatným teroristickým skupinám v regióne. Trump bude na rozdiel demokratickej administratívy oveľa tvrdší vo vyjednávaniach a možno bude počuť aj nejaké vyhrážky, že ak sa niektoré veci neudejú rýchlo, tak bude ochotný a schopný zasiahnuť. Druhá dôležitá vec je, že on hovorí, že žiadnu vojnu nevyvolá, on ich len bude ukončovať.
Viem si predstaviť, že to bude robiť cez projekciu sily – či to bude konštruktívne, alebo to bude ďalej vyhrocovať situáciu, však dnes neviem.

Boli ste veľvyslancom Slovenska pri NATO ešte aj trištvrte roka za vlády Roberta Fica. Čo sa zmenilo v prístupe k NATO po nástupe nového premiéra?

Stratili sme pozíciu dobrého spojenca, ktorý stojí tvrdo za princípmi a demonštruje ich na konkrétnych krokoch. Stratili sme jasné smerovanie našej zahraničnej politiky, sme menej čitateľní. Stratili sme postavenie v klube štátov, ktoré prirodzene nielen podporovali Ukrajinu, ale boli hodnotovo vyhranené v tom pozitívnom zmysle – čo znamená, že sme stratili veľa neformálnych kontaktov.

Práve predvčerom a včera som mal zaujímavé rozhovory aj s vysokopostavenými ľuďmi v rámci Severoatlantickej aliancie. Dostal som správu, že my sa veľmi snažíme ukazovať, že sa nič na Slovensku nedeje. Od viacerých predstaviteľov však mám informáciu, že každý deň čítajú noviny a vedia, čo sa u nás deje. Oslabila sa naša pozícia v NATO. Bude nesmierne dôležité, akých máme partnerov a spojencov práve v čase, keď budeme musieť v Európe ukázať väčšiu súdržnosť a väčšiu vôľu riešiť veci sami. A keď sa situácia vyostrí, tak sa budeme musieť vedieť jeden na druhého viac spoľahnúť v rámci Európy. Som absolútne presvedčený, že zahraničná politika tejto vlády ide presne opačným smerom. Strácame spojencov, priateľov, s málo ľuďmi máme dobrý neformálny blízky vzťah. Preto nevieme poprosiť, keď niečo budeme potrebovať. A keď poprosíme, našim prosbám nemusí byť vyhovené. Toto je veľmi vážna situácia. Ak sa budeme musieť viac starať o našu vlastnú bezpečnosť, budeme veľmi potrebovať priateľov. A ja sa obávam, že o nich touto politikou prichádzame.

Ako vystupuje Robert Fico vo vzťahu k Ukrajine, keď rokuje s premiérmi iných krajín?

Nebol som na rokovaní predsedu vlády s premiérmi iných krajín. On vlastne Slovensko v NATO nezastupuje. Jeho hlavná úloha je prísť na tú úvodnú a prípadne rozlúčkovú návštevu, ale vieme, že na najvyšších formátoch Slovensko zastupuje prezident, na bežných je to minister zahraničných vecí a minister obrany. Takže premiérova úloha v tomto je, že udáva hlavnú politickú líniu v rámci vlády, ale jeho konkrétne, praktické, pravidelné stretnutia v rámci NATO neboli.

Ako prebehla vaša výmena na tomto poste? Komunikoval o tom s vami minister zahraničných vecí Juraj Blanár, prípadne minister obrany Robert Kaliňák?

Toto je práca ministra zahraničných vecí, keďže formálne bol on mojím nadriadeným. Komunikácia bola férová, bola iniciovaná mnou a ja som požiadal o rozviazanie pracovného pomeru. Dohodli sme sa, akým spôsobom a k akému dátumu sa to udeje. Boli tam také maličkosti, že keď už vláda moje odvolanie schválila, tak prešlo niekoľko dlhých dní až niekoľko týždňov, dokiaľ to bolo formálne oznámené. Ale musím spravodlivo priznať, že komunikácia s ministrom zahraničných vecí v tomto ohľade bola veľmi férová, a nemôžem mu vyčítať, že by nedodržal niečo z toho, na čom sme sa dohodli.