Môže dať zavrieť Bidena a zrušiť členstvo v NATO? Otázky a odpovede o Trumpových právomociach

Donald Trump vyhral voľby v Spojených štátoch a získal druhý prezidentský mandát. Bývalý a súčasne aj budúci prezident sa v minulých mesiacoch a rokoch dopustil niekoľkých ostrých výrokov, ktoré zneistili európskych spojencov USA aj časť obyvateľov Spojených štátov. Čo teda americký prezident môže a nemôže?

Má americký prezident v oblasti justície také právomoci, že Trump môže ovplyvniť to, aby sa jeho politickí oponenti dostali do väzenia? 

Trump sa počas svojej kampane vyhrážal rekordnému počtu ľudí právnymi krokmi a trestnými stíhaniami, ktoré chcel uskutočniť s pomocou ministerstva spravodlivosti.

Teoreticky je to možné. Od aféry Watergate v sedemdesiatych rokoch, keď Richard Nixon pod hrozbou impeachmentu odstúpil za vmiešavanie sa do vyšetrovania FBI, sa americkí prezidenti snažia dištancovať od rozhodovania ministerstva spravodlivosti o tom, koho vyšetrovať a stíhať.

S výnimkou Donalda Trumpa v čase jeho prvého mandátu. Ústava a zákony to totiž nezakazujú. Respektíve – ministra spravodlivosti aj riaditeľa FBI nominuje prezident (nomináciu následne musí potvrdiť senát), spadajú tak pod výkonnú moc, ktorej je prezident prakticky neobmedzenou hlavou. Práve on ich zároveň môže aj odvolať.

Právni experti v posledných mesiacoch opakovane upozorňovali, že Trumpovi v realizácii jeho plánov na stíhanie oponentov bráni len minimum prekážok. Aj v priebehu svojho prvého funkčného obdobia tlačil na ministerstvo spravodlivosti, aby vyšetrovalo jeho rivalov. Podľa jednej z analýz rezort asi v tucte prípadov dokonca začal vyšetrovanie.

Trump nepochybne nominuje na oba spomenuté posty svojich verných na čele s ministrom spravodlivosti, ktorý je zároveň nadriadeným všetkých federálnych prokurátorov. Takto prezident teoreticky získa kontrolu nad celou trestnoprávnou mašinériou. Ľahko môže vymeniť aj viacero z 93 amerických federálnych prokurátorov. Tieto výmeny mu následne posvätí senát, v ktorom republikáni získali väčšinu.

Trump by potom mohol dokonca vydať exekutívny príkaz, ktorým by zrušil ochranu štátnej služby, aby generálni prokurátori mohli prepustiť tisíce nestraníckych kariérnych právnikov a agentov FBI.

Len čo bude mať prezident svojich verných v kľúčových funkciách, mohol by začať podnikať kroky, ktoré by ostatné zložky vlády spočiatku vôbec nemohli zastaviť. Výkonná moc je na rozdiel od súdnej rýchla a kongres nemá v trestných záležitostiach priamu rolu.

Trump by tak mohol nariadiť ministerstvu spravodlivosti, aby začalo nové vyšetrovanie jeho kritikov vrátane napríklad obvinení Joea Bidena z korupcie.

Na záver by rozhodovali súdy, ktoré síce stoja mimo výkonnej moci, no aj smerom k nim prezident disponuje personálnou právomocou – vyberá a so súhlasom senátu vymenováva federálnych sudcov. Trumpovi oponenti by však už aj pred prípadným súdnym verdiktom boli silne poškodení priebehom samotného vyšetrovania a potenciálnej federálnej žaloby. Podobné procesy trvajú dlho.

Môže Trump ako prezident zastaviť všetky svoje doterajšie trestné stíhania? Ak nie všetky, ktoré áno?

Sám ako prezident trestné stíhania zastaviť nemôže. Môže však poveriť ním vybraného ministra spravodlivosti, aby zrušil obžaloby na federálnej úrovni. „Aj keby bol dovtedy uznaný za vinného, v čase inaugurácie bude prebiehať odvolanie a on poverí ministerstvo, aby tie prípady zrušilo, takže ako keby nikdy neexistovali,“ vysvetlil bývalý právnik Ty Cobb v časopise New Yorker.

Federálne ministerstvo spravodlivosti však nedosiahne na obžaloby na štátnej úrovni, napríklad v Georgii (za organizovanie volebného podvodu) alebo v New Yorku (kauza vyplácania peňazí pornoherečke).

„Newyorská obžaloba nemá takú oporu v zákone, je to iba priestupok, ktorý môže byť trestným činom, iba ak sa dokáže, že je naviazaný na federálny volebný zákon. Právnická verejnosť je presvedčená, že štátny zástupca nemôže riadiť federálny prípad, takže tento prípad je veľmi slabý,“ myslí si Cobb.

Najvyšší súd zároveň v júli rozhodol, že pre Donalda Trumpa čiastočne platí imunita voči stíhaniu za činy spáchané v čase, keď bol prezidentom. Verdikt sa vzťahuje aj na ďalších bývalých prezidentov.

Môže americký prezident sám za seba uzavrieť mierovú dohodu, ktorá by napríklad ukončila rusko-ukrajinskú vojnu?

Spojené štáty nie sú aktívnou stranou vojnového konfliktu, preto nemajú ako a s kým podpisovať dohodu o zastavení paľby, prípadne mierovú zmluvu – skrátka, žiadny dokument tohto typu. Ukrajina je členským štátom OSN a subjektom medzinárodného práva. Toto formálne rozhodnutie teda prináleží jej.

Trump ako prezident však môže uzatvárať aj neformálne dohovory, do ktorých nemusíme vidieť. Môže viesť rokovania, ktoré dohodu sprostredkujú. Je praktické mať na mysli, že by vystupoval ako prezident obchodník, ktorý bude z dohody chcieť získať nejaký prospech – keby napríklad Rusku v tichosti ponúkol, že USA utlmia podporu Ukrajiny, mohol by za to chcieť niečo iné.

Zároveň platí, že sa americký prezident jednoducho môže rozhodnúť prestať pomáhať Ukrajine, s nikým o tom nerokovať a tým zhoršiť vyhliadky napadnutého štátu na úspešnú obranu. Ukrajine by potom hrozilo, že bude musieť prijať mier za horších podmienok.

Môže americký prezident zrušiť spojenecké záväzky, ako je napríklad členstvo v NATO?

Americký kongres prijal zákon, že prezident nemôže pozastaviť či ukončiť členstvo v NATO, zrieknuť sa ho alebo z neho stiahnuť americké sily, ak nemá dvojtretinovú väčšinu v senáte (to bude prakticky nemožné) alebo zákon schválený celým kongresom (to sa teoreticky stať môže, ale nebolo by to jednoduché).

Iné bilaterálne zmluvy – pokiaľ nie sú chránené nejakou poistkou ako členstvo v NATO – americká administratíva zrušiť môže. Medzinárodné zmluvy sú z princípu vecou exekutívy (vlády).

Trump sa vyhrážal, že USA pod jeho vedením neprídu v prípade ohrozenia vojensky na pomoc konkrétnym členom NATO. Môže túto hrozbu vo funkcii prezidenta naplniť?

Trump hovoril o tom, že by USA nepomohli tým členom NATO, ktorí nebudú platiť dve percentá HDP na svoju obranu (nejde teda o platbu Spojeným štátom za obranu, ako sa niekedy rámcuje). Ide o záväzok, ku ktorému sa spojenci prihlásili ako k potrebnému, nejde o Trumpov výmysel. Slovensko tento záväzok plní.

Aktívna pomoc amerických ozbrojených síl v prípade napadnutia členského štátu NATO je trochu iná kapitola než členstvo v Aliancii. Americké ozbrojené sily podliehajú civilnej kontrole americkej vlády – a tá sa zodpovedá prezidentovi, nie kongresu.

Na aktiváciu článku 5 Severoatlantickej zmluvy je potrebný súhlas všetkých členských krajín. Tento súhlas závisí od postoja vlády danej krajiny, takže prvú možnosť – blokovať spoločnú akciu NATO – má každá vláda vrátane americkej už tu.

Ani v prípade aktivácie článku 5 nie je automatické, že by daný štát musel vyslať do akcie svoje vojenské sily. Zmluva od neho v tom momente vyžaduje, aby podnikol akciu, ktorú považuje za nutnú. Inými slovami, je to na postoji vlády danej krajiny. Prípadný nesúhlas s vojenskou pomocou by mohol negatívne ovplyvniť aj nasadenie síl rýchlej reakcie NATO.

Trump v kampani sľuboval spustenie masových deportácií migrantov. Má ako prezident právomoci, aby ich mohol nariadiť a zariadiť?

Vyhostenie miliónov prisťahovalcov bez dokladov bolo pre Trumpa v kampani jednou z najvyšších priorít. Cesta k takému kroku je však veľmi nákladná a zložitá vzhľadom na miliardy dolárov potrebné na financovanie deportácií, ako aj významný vplyv na ekonomiku. Niekoľko jej významných odvetví, napríklad poľnohospodárstvo, je totiž čiastočne závislých od práce ľudí bez dokladov.

Migrácia nie je Trumpovou témou prvý raz. Pred svojím prvým zvolením sľuboval, že dá deportovať tri milióny nelegálnych migrantov. To sa však nestalo, maximálne sa mu ročne podarilo deportovať len necelých 270-tisíc ľudí, čo je podobné číslo, aké v deportácii nelegálnych migrantov dosahuje aj súčasná Bidenova administratíva.

V prípade, že by prezident k tomuto kroku pristúpil, však nejaké legálne nástroje má. Teoreticky by mohol na južnej hranici zapojiť federálnu armádu, ak by sa odvolal okrem iného na Alien Enemies Act – zákon o cudzích nepriateľoch z roku 1798. To však mohol urobiť už počas svojho prvého mandátu, no nespravil to.

Ďalšou možnosťou sú zadržiavacie tábory na území tretích krajín. To, koniec koncov, teraz riešia už aj štáty EÚ. Trump aj v tomto uvažuje o zapojení armády, to by však takisto stálo miliardy.

Čo všetko uľahčuje Trumpovi republikánska väčšina v senáte?

Väčšina, ktorú republikáni získali v senáte, je pre druhé prezidentské obdobie Donalda Trumpa kľúčová. Senát schvaľuje nominácie do dôležitých funkcií v exekutíve, jeho súhlas prezident potrebuje aj v prípade dopĺňania Najvyššieho súdu. Ten je už teraz prorepublikánsky a podľa prevládajúcich obáv ho Trump nomináciou ďalších, mladších sudcov môže nadlho „zabetónovať“.

Rovnako je to aj v prípade viacerých medzinárodných zmlúv, ktoré vytvárajú či rušia bezpečnostné a diplomatické záväzky USA vo svete – aj tie sa začínajú vďaka potvrdeniu senátom.

Trump sa v kampani vyhrážal nezávislým médiám napríklad tým, že odoberie vysielacie licencie televíznym staniciam, ktoré sú k nemu kritické. Má ako prezident takú právomoc?

V kampani aj v rozhovoroch Trump naznačoval, že ak získa Biely dom, pomstí sa spravodajským serverom, ktoré ho rozhnevajú. Konkrétne dokonca sľuboval, že zavrie reportérov do väzenia a odoberie veľkým televíznym staniciam vysielacie licencie ako odplatu za reportáže, ktoré sa mu nepáčili.

„Priamo sa dotýka prvého dodatku ústavy – a prvý dodatok je základným kameňom našej demokracie,“ povedala o tom v rádiu NPR demokratka Jessica Rosenworcel, ktorá je predsedníčkou Federálnej komisie pre komunikáciu.

Prezident neudeľuje licencie celoštátnym sieťam, ako sú tie, na ktoré sa Trump zameral. To robí spomínaná komisia, ktorá udeľuje miestnym televíziám a rozhlasovým staniciam licencie na využívanie verejných frekvencií.

Federálna komisia pre komunikáciu bola zriadená pred 90 rokmi ako nezávislá agentúra, jej šéfa či šéfku však vymenováva prezident. Financie dostáva od kongresu, ktorý zároveň dozerá na jej chod. Trump sľúbil, že agentúru plne prevedie pod kontrolu Bieleho domu, taká snaha by však určite čelila právnemu sporu.

Niekoľko médií už vyjadrilo obavy, že sa viac než vyhrážok odoberaním licencií obávajú toho, že sa Trump zameria na prenasledovanie utajovaných zdrojov reportérov.