Aj vo vesmíre iba po slovensky? O Šimkovičovej jazykový zákon sa zaujíma aj maďarské ministerstvo zahraničia

V prvej polovici októbra sa verejnosť dozvedela, že ministerstvo kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej (SNS) plánuje sprísniť zákon o štátnom jazyku. Šimkovičová zdôrazňovala, že tieto zmeny nie sú namierené proti národnostným menšinám a menšiny nemajú dôvod na obavy.

Napunk získal text novely, ktorý zatiaľ nie je verejne dostupný. Návrh novely vyjadrenia Šimkovičovej nepotvrdzuje. Obsahuje zmeny, ktoré by jednoznačne skomplikovali používanie menšinových jazykov na Slovensku a v niektorých prípadoch by ich v podstate zakázali. Pre lepšiu predstavu: znenie návrhu zákona o štátnom jazyku je sformulované tak, že v osobnom vlaku na juhu Slovenska sa už sprievodca nebude môcť rozprávať s pasažiermi po maďarsky.

Výrazné zmeny

Ministerstvo by podľa tohto návrhu mohlo pokutovať každé porušenie zákona a na rozdiel od doterajšieho stavu by mohli byť vo veľkom rozsahu postihované aj fyzické osoby podnikatelia. Spodná hranica pokút sa drasticky zvýši na dvadsaťnásobok súčasnej úrovne.

Keď sa ministerstvo pred niekoľkými týždňami k zmenám v jazykovom zákone vyjadrilo, poskytlo takéto vysvetlenie: cieľom novely je „umožniť vykonateľnosť ustanovení zákona o štátnom jazyku prostredníctvom úprav formulácií v texte zákona spôsobujúcich nejednoznačnosť v aplikačnej praxi a utvoriť legislatívne podmienky na zabezpečenie účinného štátneho dohľadu“.

K téme sa vtedy vyjadril aj maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. Oznámil, že jeho slovenský kolega Juraj Blanár ho ubezpečil, že „dôvod a účel novej jazykovej legislatívy v žiadnom prípade nezasahuje do používania menšinových jazykov“. Konzultácie o tejto téme medzi Budapešťou a Bratislavou ešte budú prebiehať.

Návrh sme ukázali Jánosovi Fialovi-Butorovi, právnikovi a odborníkovi na ľudské práva. Pre Napunk povedal, že presne takéhoto vývoja sa obával. „Návrh je vo viacerých bodoch namierený proti menšinovým jazykom a rozširuje povinné používanie slovenčiny na nové oblasti,“ hovorí odborník.

Slovenské písmená majú byť väčšie

Jedným z hlavných cieľov návrhu zákona je potvrdiť nadvládu slovenského jazyka. Paragraf 3a, ktorý upravuje používanie geografických názvov, by sa zmenil tak, že geografický názov v slovenskom jazyku sa musí vždy uvádzať ako prvý a nesmie byť menší alebo menej viditeľný než menšinová verzia. Nie je jasné, čo by to znamenalo v praxi, keďže slovenčina bola aj doteraz na prvom mieste na dopravných značkách a je rovnako viditeľná ako verzia v menšinovom jazyku.

Ruší možnosť umiestňovať menšinové texty ako prvé v prípade pomníkov, pamätníkov a pamätných tabúľ v obciach s menšinovým obyvateľstvom. Ak by teda niekto na pamätnú tabuľu umiestnil na prvé miesto maďarský text, hrozila by mu pokuta.

Rovnako by sa slovenská verzia mala objavovať na prvom mieste na nápisoch a v reklamách, čo má podporiť ďalšie pravidlo: slovenský text bude napísaný väčšími písmenami a mal by byť aspoň taký viditeľný ako text v menšinovom jazyku. Po novom by na jazyk reklám dohliadalo ministerstvo kultúry a nie obchodná inšpekcia, ako to bolo doteraz.

V praxi je maďarský text často na prvom mieste a s väčšími písmenami v obciach južného Slovenska, kde žije maďarská menšina. Z takejto zmeny by zároveň vyplývalo, že aj na bilbordoch maďarských politikov by mal byť slovenský text na prvom mieste a s väčším písmom.

János Fiala-Butora upozorňuje, že podľa nového zákona by sa videozáznamy zo zasadnutí miestnych zastupiteľstiev mohli zverejňovať len so slovenskými titulkami. Ide pravdepodobne o reakciu na nedávnu kritiku mesta Komárno za to, že sa na zasadnutiach mestského zastupiteľstva používa maďarčina. „Mohlo by to viesť k situácii, že sa takéto záznamy nebudú zverejňovať, keďže obce nemajú kapacity na ich titulkovanie,“ myslí si odborník.

Nový zákon má priniesť zmeny aj v oblasti vzdelávania. Školy s vyučovacím jazykom maďarským by už neboli povinné viesť dvojjazyčnú pedagogickú dokumentáciu, návrh to mení na možnosť.

Pošty, doprava, vesmír

Novinkou v Šimkovičovej návrhu zákona je ustanovenie, ktoré fakticky zakazuje používanie maďarčiny a iných jazykov v niektorých oblastiach verejného života. Nové ustanovenie v návrhu znie takto:

„V oblasti civilného letectva, námornej plavby, vnútrozemskej plavby, dráh a dopravy na dráhach, cestnej dopravy, pozemných komunikácií, elektronických komunikácií, pôšt a regulovaných vesmírnych aktivít sa používa štátny jazyk okrem prípadov, ak je potrebné použitie iného jazyka, ktoré vyplýva z osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“

Výnimka sa týka najmä leteckej dopravy, kde je medzinárodne uznávaným jazykom angličtina a jej používanie je upravené v európskom práve.

V tomto ustanovení sa neuvádza, že menšinové jazyky sa môžu používať na poštách, na železnici alebo v autobusoch. Je preto ťažké vykladať to inak než tak, že pracovníci pošty, vodiči autobusov a sprievodcovia budú povinní komunikovať výlučne v slovenčine. Ak tak neurobia, riskujú sankciu od ministerstva.

V niektorých oblastiach sa sprísňuje aj používanie angličtiny. V oblasti podpory výskumu, vývoja a inovácií sa majú predkladať projektové dokumenty v slovenčine, hoci tu je popri slovenčine povolený aj iný jazyk. Novelizuje sa aj zákon o Fonde na podporu umenia a zákon o Audiovizuálnom fonde, aby sa aj tam predkladali projekty v slovenčine alebo v jazyku určenom vo výzve.

Vysoké pokuty

V súčasnosti sa sankcie podľa zákona o štátnom jazyku ukladajú iba za neuvádzanie informácií v slovenskom jazyku v súvislosti s ohrozením života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku. Uloženie pokuty je pritom len fakultatívne (zákon hovorí, že ministerstvo „môže uložiť pokutu“, nie „uloží pokutu“). Výška pokuty je od 50 do 2500 eur.

Nová verzia posúva sankcie do úplne inej roviny. Podľa tohto znenia možno pokutu uložiť za akékoľvek porušenie akéhokoľvek ustanovenia zákona. Ministerstvo je stále povinné najprv poslať písomné upozornenie, ale ak nedôjde k náprave, musí uložiť pokutu.

Výška pokút drasticky vzrástla. V prípade podnikateľov by sa pokuty pohybovali od tisíc do 10-tisíc eur a v prípade právnických osôb od 5-tisíc do 15-tisíc eur.

Pri opätovnom porušení toho istého ustanovenia v priebehu dvoch rokov by sa maximálna suma zvýšila na 12-tisíc eur, respektíve 20-tisíc eur, v tomto prípade už bez predchádzajúceho upozornenia.

Nový zákon by nadobudol účinnosť 1. júla 2025, pričom nápisy a reklamy by museli byť zosúladené s novými pravidlami do konca roka 2025.

Podľa Fialu-Butoru je tento zákon prísnejší ako novela z roku 2009, ktorú prijala prvá Ficova vláda, a Šimkovičovej ministerstvo prinieslo nové prvky aj v porovnaní s pôvodnou Mečiarovou verziou z roku 1995. „Teraz sa výrazne rozširuje rozsah a výška trestov a zavádzajú sa nové prísne pravidlá, ktoré neboli ani v pôvodnom zákone z roku 1995,“ hovorí Fiala-Butora.

Do konca januára by to dali na vládu

Novela je v štádiu finalizácie pred predložením do predbežného a následne do medzirezortného pripomienkového konania, reagovala na otázky Napunku hovorkyňa ministerstva Petra Bačinská. Predpokladaný termín predloženia návrhu na rokovanie vlády je do konca januára 2025.

K obsahu zákona sa ministerstvo vyjadrovať nechcelo, považuje to za predčasné. Počas medzirezortného pripomienkového konania sa k návrhu okrem ministerstiev a iných štátnych orgánov môže vyjadriť aj verejnosť.

Na otázku, či novelu konzultovali aj s predstaviteľmi národnostných menšín, ministerstvo odpovedalo, že „príprava novely zákona o štátnom jazyku je na základe kompetenčného zákona v plnej kompetencii ministerstva kultúry“.

Szijjártó príde do Bratislavy, Maďarská aliancia protestuje

Napunk oslovil aj maďarské ministerstvo zahraničných vecí s otázkou, či im slovenská vláda poskytla tento text a ako ho vnímajú. Odpoveď z Budapešti neprišla, hovorca maďarského ministerstva sa však vyjadril pre štátnu agentúru MTI. Povedal, že v tejto veci prebiehajú stále konzultácie medzi maďarskou a slovenskou diplomaciou.

Minister zahraničných vecí Péter Szijjártó príde na budúci týždeň do Bratislavy, kde bude rokovať s podpredsedom parlamentu Petrom Žigom (Hlas), a Juraj Blanár (Smer) zasa na budúci štvrtok navštívi maďarské hlavné mesto, kde ho bude hostiť Szijjártó.

Juraj Blanár vo štvrtok poobede na Facebooku potvrdil plánované stretnutie so Szijjártóm a zopakoval, že pripravovaná novela zákona o štátnom jazyku nie je namierená proti menšinám. Informácia o tom, že novelou by sa zakázalo používanie maďarčiny na pošte a v autobusoch, vznikla podľa neho „z nedostatočných informácií, pretože na novele zákona o štátnom jazyku ešte len Ministerstvo kultúry SR pracuje a nezverejnilo jeho definitívny obsah“.

„Verím, že sa spomínaná mediálna dezinformácia objavila len náhodne a nie zámerne. A i keď sa niektoré médiá môžu snažiť, výborné slovensko-maďarské vzťahy to nenaruší,“ napísal Blanár.

Na zákon už reagovala Maďarská aliancia, ktorá vyzvala koalíciu, aby sa prestala pohrávať s jazykovými právami Maďarov na ich úkor. Podľa strany sa zdá, že doterajšie vyjadrenia ministerstva neboli v súlade s realitou a že zmena zákona by spôsobila zjavné a výrazné nevýhody pre menšiny na Slovensku vrátane Maďarov.

S ministerstvom kultúry bude v pondelok o zákone rokovať splnomocnenec vlády pre národnostné menšiny Ákos Horony, ktorého nominovala Maďarská aliancia. Horony žiadal ministerstvo o zapojenie do prípravy zákona už v júli, vtedy mu odpovedali, že ide o kompetenciu ministerstva kultúry. Teraz už pozvánku na rokovanie dostal.

Splnomocnenec pre Napunk povedal, že Šimkovičová ho osobne ubezpečovala o tom, že zákon nebude namierený proti menšinám.

Horony o uniknutej verzii hovorí, že je v nesúlade s menšinovou politikou vlády a s politikou, ktorú sme v tejto oblasti videli posledných 15 rokov. Táto verzia je podľa neho prísnejšia než novela z roku 2009, ktorú presadila prvá Ficova vláda.

Takáto verzia by podľa neho bola v rozpore aj s programovým vyhlásením vlády, ktoré hovorí iba o cieli „ochraňovať a rozvíjať kvalitatívnu úroveň slovenského jazyka vrátane podpory vedeckých jazykovedných inštitúcií s cieľom zachovať pestrosť a originálne slová spisovného jazyka v spoločnosti a v oficiálnej komunikácii verejných inštitúcií“. Vláda by mala pritom rešpektovať „potrebu rozvíjania jazykov národnostných menšín na Slovensku“.