Svetový newsfilter: Američania zvolili Trumpa, no Európa má veľký problém aj doma

Dobrý deň,

uplynulý týždeň priniesol dve dôležité udalosti, ktoré vo veľkej miere ovplyvnia aj Slovensko. Prvou je víťazstvo nevyspytateľného Donalda Trumpa, ktoré môže zmeniť vzťahy USA s Európskou úniou a najmä situáciu na Ukrajine.

Druhou je rozpad koaličnej vlády v Nemecku. Politická nestabilita nie je niečo, na čo by sme boli pri Nemecku zvyknutí, obzvlášť po rokoch vlády Angely Merkelovej. Spojenie sociálnych demokratov, zelených a liberálov však od začiatku sprevádzali spory a v čase, keď sa nemeckej ekonomike nedarí, prišiel jeho koniec.

Pre Európu, ktorá je zvyknutá na ekonomicky aj politicky silné Nemecko to môže byť ešte väčší problém ako nástup Trumpa.

Severná Amerika: Prečo Trumpovo víťazstvo nie je až také prekvapenie

Do Bieleho domu sa po štyroch rokoch vracia republikán Donald Trump, ktorý sa stáva prezidentom ako prvý odsúdený zločinec v histórii Spojených štátov. V USA hľadajú vysvetlenie, ako je možné, že vyhral kandidát s takou radikálnou rétorikou.

Prečo sa to stalo: Trump zvíťazil vo všetkých siedmich kľúčových štátoch, posilnil však prakticky v celej krajine vrátane najliberálnejších obvodov. Dokonca ako prvý republikánsky kandidát za posledných 20 rokov vyhral aj z hľadiska celkového počtu hlasov.

Niektorí demokrati porážku Kamaly Harris dávajú za vinu úradujúcemu prezidentovi Joeovi Bidenovi, ktorý mal podľa nich odstúpiť skôr, a vytvoriť tak priestor na primárky. Iní si myslia, že Harris sa snažila tak veľmi osloviť stredových voličov, že odradila časť progresívnejších demokratov. Zaznievajú aj hlasy, že demokrati sa už nevedia prihovárať „bežným“ Američanom.

To všetko môže byť pravda. Potom je tu však ešte jeden dôležitý faktor, ktorý sa v povolebných analýzach skloňuje veľmi málo – Trumpovo víťazstvo je súčasťou širšieho celospoločenského trendu.

O čo ide: Viacerí analytici upozorňujú, že aktuálne sa nedarí stranám a kandidátom, ktorí sú pri moci, prakticky vo všetkých krajinách. Tento rok si vôbec prvýkrát v histórii vo voľbách nepolepšila žiadna vládnuca strana nikde na svete bez ohľadu na to, či bola ľavicová alebo pravicová.

We’re going to hear lots of stories about which people, policies and rhetoric are to blame for the Democrats’ defeat.

Some of those stories may even be true!

But an underrated factor is that 2024 was an absolutely horrendous year for incumbents around the world 👇 pic.twitter.com/7iuPQFs31o

— John Burn-Murdoch (@jburnmurdoch) November 7, 2024

Komentátor denníka New York Times Matthew Yglesias dokonca tvrdí, že hlavnou otázkou týchto volieb je, prečo vlastne boli také vyrovnané. To je možno trochu prehnané.

Faktom však je, že tento rok prišla o moc po štrnástich rokoch Konzervatívna strana v Británii, japonská konzervatívna strana prišla o väčšinu prvýkrát za 15 rokov, vo Francúzsku oslabila centristická strana Emmanuela Macrona a v Juhoafrickej republike stratil väčšinu prvýkrát po tridsiatich rokoch Africký národný kongres. Oslabil sa dokonca aj indický premiér Narendra Módí.

Vláda sa po desaťročiach mení aj v Botswane, o ktorej píšeme nižšie. Ešte minulý rok prišla o väčšinu aj vláda na Novom Zélande, v Poľsku a napokon aj na Slovensku.

Čo teraz: Otázkou je, prečo sa to deje. Portál Vox tvrdí, že logickým vysvetlením je vysoká inflácia, ktorá sa aj v Spojených štátoch na vrchole priblížila k desiatim percentám.

Vox však zároveň dodáva, že môže ísť aj o širšie definovanú túžbu po zmene. Američania dlhodobo prieskumným agentúram hovorili, že si želajú, aby ich krajina zmenila kurz. Pre mnohých sa Trump skutočne stal kandidátom zmeny.

Okrem toho, že sa vracia do Bieleho domu, bude mať väčšinu aj v senáte a nie je vylúčené, že aj v snemovni reprezentantov. Tam sa uskutočnia o dva roky nové voľby, v ktorých sa v USA tradične príliš nedarí vládnucej strane.

Európa: Nemecko je v kríze

Nemecký kancelár Olaf Scholz vyhodil z vlády liberálnu stranu FDP. Po troch rokoch tak končí koalícia, v ktorej boli od začiatku komplikované vzťahy. A čoskoro odíde aj Scholz, s ktorého vládou je spokojných iba 14 percent ľudí.

O čo ide: Voľby na jeseň 2021 vyhrali sociálni demokrati a prvýkrát v histórii vytvorili trojkoalíciu so Zelenými a Slobodnou demokratickou stranou.

Od začiatku bolo jasné, že koalícia dvoch ľavicových a jednej probiznisovej stredopravej strany si bude vyžadovať kompromisy a politicky schopného kancelára.

FDP si pre svojho predsedu Christiana Lindnera vybojovala post ministra financií, a práve medzi ním a zvyškom koalície sa veľmi často ukazoval rozdielny pohľad na svet – vrátane sporov so Scholzom, ktorý bol ministrom financií v poslednej vláde Angely Merkel.

Kríza sa v poslednom období prehlbovala a predstavitelia koalície sa tento týždeň stretávali, aby vládu zachránili. Nepodarilo sa a Scholz v stredu Lindnera vyhodil z vlády. Urobil to v deň, keď na Európu po víťazstve Donalda Trumpa padla veľká neistota. Scholz ju prehĺbil.

V čom bol problém: Spoločné vládnutie trojkoalície nebolo idylické, no zlom prišiel pred rokom, keď Ústavný súd rozhodol, že vláda nemôže na ochranu klímy presunúť nevyužité peniaze, ktoré si požičala na zmiernenie dôsledkov pandémie.

Vláde tak chýbalo 60 miliárd eur a kým kancelár a Zelení navrhovali uvoľniť dlhovú brzdu, Lindner chcel škrtať sociálne benefity a peniaze na environmentálne ciele.

Okrem toho sa Nemecko po ruskom útoku na Ukrajinu muselo vyrovnať s rastom cien energií aj výdavkov na obranu a zastavením ekonomického rastu.

Stupňovali sa nezhody aj vzájomná verejná kritika, až sme sa dostali k stredajšej večernej tlačovke Scholza, počas ktorej oznámil Lindnerov koniec. Po ňom odišli aj ostatní ministri FDP.

Čo bude ďalej: Scholz zostáva kancelárom, jeho vláda so Zelenými bude menšinová a 15. januára ho čaká hlasovanie o dôvere. Nemá väčšinu v parlamente, a tak ho prehrá. Nasledovať budú predčasné voľby v marci.

Podľa prieskumov sú jednoznačným favoritom kresťanskí demokrati, koaličné strany sa oproti roku 2021 prepadli a liberálom dokonca hrozí, že sa nedostanú do Bundestagu.

Opozícia však nechce čakať do januára a Scholzovi odkazuje, že hlasovať o dôvere by sa malo hneď.

Pre Európu pád nemeckej vlády prichádza vo veľmi zlom čase. Únia potrebuje jednotu a silných lídrov, aby dokázala čeliť Rusku aj nevyspytateľnosti Donalda Trumpa. Okrem Scholza je však po letných predčasných voľbách oslabený aj Emmanuel Macron.

Títo dvaja lídri po Trumpovom víťazstve spoločne oznámili, že budú úzko spolupracovať a budovať suverénnu Európu, no tieto slová by mali väčšiu váhu, ak by za sebou mali parlamentnú väčšinu.

Viac čítajte tu.

Ázia: Netanjahu odvolal ministra obrany

Krátko pred americkými prezidentskými voľbami došlo k výraznej zmene v izraelskej vláde. Premiér Benjamin Netanjahu po dlhodobých rozporoch odvolal ministra obrany Joava Gallanta.

Aký je kontext: Netanjahu chcel vyhodiť Gallanta z vlády už minulý rok, keď v Izraeli prebiehali masívne protesty proti jeho plánovanej súdnej reforme. Tou chcela jeho krajne pravicová vláda oslabiť najvyšší súd, ktorý tam má výrazne vyššie právomoci ako v iných demokraciách.

Gallant nebol proti reforme ako takej. Keď však videl, ako veľmi navrhované zmeny rozdeľovali spoločnosť, navrhol, aby ich vláda pozastavila. Premiér ho chcel odvolať už vtedy, ale ustúpil po tom, čo jeho krok vyvolal ešte väčšie demonštrácie.

Keď pred rokom zaútočilo teroristické hnutie Hamas na Izrael a ten následne rozpútal vojnu v Pásme Gazy, čiastočne to zjednotilo izraelskú spoločnosť aj vládu. Postupne sa však objavili ďalšie nezhody aj medzi Netanjahuom a Gallantom.

Čo sa dialo: Gallant jasne podporuje vojnu v Gaze – napokon naňho spolu s Netanjahuom žiada prokurátor Medzinárodného trestného súdu o zatykač. Premiéra však viackrát kritizoval, pretože podľa neho nebol ochotný rokovať o prímerí.

Gallant bol presvedčený, že jedine diplomaciou bolo možné zachrániť desiatky rukojemníkov, ktorých ešte držia palestínski militanti. Netanjahu to odmietal a tvrdil, že Izraelčania ich môžu oslobodiť len silou.

Následne sa dostali do konfliktu aj pre otázku povolávania ultraortodoxných židov do armády, ktorí mali vo vojsku dlho výnimku. Gallant tvrdil, že to nie je spravodlivé, kým Netanjahu, ktorého vláda závisí od ultraortodoxných strán, s ním nesúhlasil.

Zobraziť väčšie rozlíšenie — Joav Gallant. Foto – TASR/AP

Čo bude teraz: To, že sa Netanjahu odhodlal k odvolaniu v Izraeli rešpektovaného ministra obrany, naznačuje, že si verí. Gallanta teraz nahradí menej skúsený, ale lojálny minister zahraničných vecí Izrael Kac.

Netanjahu sa zároveň zjavne teší z víťazstva Donalda Trumpa, s ktorým mal v minulosti osobný spor (aj preto, lebo zablahoželal k víťazstvu Joeovi Bidenovi, čím Trumpa nahneval), ale politicky má k nemu bližšie ako ku Kamale Harris.

Izraelská krajná pravica je zároveň podľa všetkého presvedčená, že pod Trumpom bude Izrael schopný anektovať okupovaný Západný breh.

Čítajte aj: Každá ďalšia minúta Netanjahua v úrade je smrteľným nebezpečenstvom pre demokraciu v Izraeli

Afrika: V Botswane sa po desaťročiach mení vláda

Politika v Botswane nie je téma, o ktorej by sme písali často. Štát v južnej Afrike z pohľadu globálnych vzťahov nemá veľký význam, ale teraz v ňom došlo k prelomovej udalosti.

Čo sa stalo: Botswana v roku 1966 získala nezávislosť od Veľkej Británie. Od tohto momentu v krajine vládla Botswanská demokratická strana.

Dlho sa nikomu nedarilo poraziť ju vo voľbách – vrátane úspešného právnika Dumu Boka, ktorý kandidoval viackrát. Tentoraz už uspel a bude novým prezidentom Botswany.

Jeho Hnutie za demokratickú zmenu ovládlo aj parlament, v ktorom bude mať doteraz dominantná vládna strana iba štyroch poslancov.

Prečo vyhrali: V Botswane sa našťastie neopakoval scenár z nejedného afrického štátu a doterajší prezident bez problémov uznal porážku. Bokovi pogratuloval k výhre.

Duma Boko je 54-ročný právnik, ktorý sa venoval aj ľudským právam a študoval na Harvarde. Ľudí v krajine si podľa BBC získal svojim kultivovaným prejavom a sľubmi, že krajinu posunie dopredu.

Botswana patrí formálne medzi tie bohatšie štáty Afriky, po Rusku sa tam ťaží najviac diamantov na svete. To však samo o sebe na ekonomický úspech nestačí – približne štvrtina ľudí v krajine nemá prácu a ekonomický rast sa v uplynulom roku spomalil.

Čo bude ďalej: Očakávanie od Boka teda budú veľké, prezident sľubuje, že do piatich rokov vláda vytvorí až 500-tisíc nových pracovných miest.

On aj jeho voliči sa budú musieť vyrovnať s tým, že zmena nepríde zo dňa na deň.

Už teraz však platí, že voľby priniesli jeden veľmi dôležitý moment – úspešné, pokojné a demokratické odovzdanie moci. A to po takmer 60 rokoch vlády jednej strany vôbec nie je samozrejmosť.

Latinská Amerika: Čo bude s migrantmi, keď moc prevezme Trump?

Z Trumpovho víťazstva v stredu zjavne nebola nadšená mexická prezidentka Claudia Scheinbaum. Odmietla uznať jeho víťazstvo, kým nebudú spočítané všetky hlasy. Na výsledky amerických volieb s ešte väčšími obavami čakali migranti prichádzajúci k americko-mexickej hranici.

Migranti sa boja o deti: Pre agentúru AP migranti vysvetľovali, že neprišli „hľadať americký sen“, ale zachrániť si životy, pretože v krajinách, z ktorých pochádzajú, sa im vyhrážali smrťou.

Trump počas svojho prvého funkčného obdobia zaviedol politiku nulovej tolerancie voči nelegálnej migrácii, ktorou okrem iného rozdeľoval rodiny, rodičom odoberali deti. Kým deti zostali v USA, rodičom dali podpísať súhlas s deportáciou, pričom mnohí sa sťažovali, že papierom nerozumeli. Nevedeli po anglicky a mnohí ani po španielsky.

Keď sa prezidentom USA stal Joe Biden, sľúbil, že rodiny opäť spojí. Jeho administratíva sa o to pokúšala, ale dodnes nebola schopná vrátiť všetky deti ich rodičom.

Mnohí zariskujú: Tí, ktorí sa chcú z Latinskej Ameriky cez Mexiko dostať do USA, sa snažia svoju cestu teraz urýchliť. Chcú sa dostať za hranice, kým Trump preberie funkciu, pretože potom to pre nich môže byť náročnejšie. Môže pribudnúť nová, tvrdá politika. Alebo nový múr.

Približne tritisíc ľudí pred voľbami pochodovalo smerom k mexickému mestu Tapachula na hraniciach s USA.

Aj keď tam prídu, nemajú istotu, že budú môcť zostať. Donald Trump svoju predvolebnú kampaň postavil aj na sľube o masových deportáciách. Jeho oponenti sa obávajú, že takýto plán by bol extrémne drahý, neefektívny a nehumánny. Mohol by viesť k ďalšiemu rozdeľovaniu rodín.

Kto má Trumpa rád: Čo sa týka Latinskej Ameriky všeobecne, Trump tam nemá veľa spojencov. Je medzi nimi extravagantný argentínsky prezident Javier Milei, ktorý rušil ministerstvá, verí, že štát má zasahovať do života obyvateľov čo najmenej, a nemyslí si, že ženy by mali mať právo rozhodovať o svojom tele v prípade nechceného tehotenstva.

Trumpovým druhým spojencom je salvadorský diktátor Nayib Bukele či ekvádorský prezident Daniel Noboa. K jeho fanúšikom patrí bývalý krajne pravicový brazílsky prezident Jair Bolsonaro, ktorý Trumpa verejne obdivuje.

Zvyšok Latinskej Ameriky sa vezie na ľavicovej vlne, niektoré krajiny dokonca na krajne ľavicovej a autoritárskej ako Madurova Venezuela, Ortegova Nikaragua či komunistická Kuba, ktorá môže očakávať sprísnenie embarga, podobne ako počas minulej Trumpovej vlády.

Meno týždňa: Maia Sandu

Prezidentské voľby v Moldavsku vyhrala prozápadná politička Maia Sandu, ktorá tak bude v úrade aj nasledujúce štyri roky. Po referende o budúcej integrácii s Európskou úniou ide o ďalšie víťazstvo prozápadného tábora v krajine, kde sa snaží zväčšiť svoj vplyv Rusko.

Sandu aj EÚ teraz obvinili Kremeľ zo snahy zasahovať do volieb. Veľkú rolu pri výsledku aj tentoraz hrali Moldavci, ktorí žijú v zahraničí.

Moldavskej političke k znovuzvoleniu gratulovali politici z celej Európy aj Joe Biden, Kremeľ voľby označil za nespravodlivé, miestna opozícia kritizovala, že bez hlasov zo zahraničia by Sandu nevyhrala.

Čítajte viac: Ruská agresívna kampaň sa ukázala ako kontraproduktívna. Moldavsko podržalo proeurópsku prezidentku