Denník N

Procházka: Náš program nikdy nebol Smrť smerákom

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Šéf Siete Radoslav Procházka hovorí, že ľuďom okolo neho išlo vždy o fungujúci štát, a nie agresívne ísť proti nemu. Preto je Sieť vo vláde.

Predseda Siete RADOSLAV PROCHÁZKA nedal od parlamentných volieb väčší rozhovor, tento je prvý. Vysvetľuje v ňom, prečo išli do vlády so Smerom, prečo majú iba jedno ministerstvo a prečo práve dopravu, ale aj to, ako to má s klamaním.

Doteraz ste sa veľmi nevyjadrovali. Ako ste spokojný s voľbami?

Som zmierený s výsledkami volieb.

Žiadna nespokojnosť?

Zmieril som sa s výsledkami, čo znamená, že už o tom nešpekulujem, pozerám sa dopredu a budem sa snažiť urobiť čo najviac v rámci možností, ktoré máme. Tie možnosti sú menšie, ako som dúfal, čiže to sklamanie tam stále je, ale nemám čas ani povahu na to, aby som ho v sebe živil.

Čo sa stalo za dva roky od prezidentských volieb?

Uplynulé štyri roky boli pre mňa obdobím osobných skúšok. Už v prvom roku volebného obdobia som sa cez založenie a rozbiehanie Alfy postavil na vlastné politické nohy. Potom som viedol ťažkú startupovú kampaň, urobenú na kolene, podomácky, ale s relatívne slušným výsledkom. Ďalšie dva roky som strávil v teréne zakladaním a rozbiehaním Siete. Ak sú benčmarkom očakávania, ktoré boli s mojou politickou budúcnosťou spájané v čase môjho odchodu z KDH a založenia Alfy, tak som ich prekonal, ak sú benčmarkom očakávania, ktoré vznikli v čase založenia Siete a v istom rozsahu pretrvali až do piateho marca, tak som ich zatiaľ určite nedosiahol.

Zmenili ste sa nejako vy?

Som starší, šedivejší, poučenejší.

V čom?

Jednoducho, keď hovorím, že celé štyri roky boli obdobím osobných skúšok, tak tými skúškami. Tým, akú mali povahu tie skúšky a ako som v nich obstál alebo neobstál.

V prezidentských voľbách ste boli nádejou pre mnohých ľudí. Teraz pôsobíte trochu unavene, ledva ste preliezli do parlamentu, hovorili ste o sklamaní…

Záleží na tom, ako si kto nastaví benčmark. Keď sú ním očakávania, ktoré sa spájali s mojím výtlakom v slovenskej politike, keď som sa staval na vlastné nohy, tak som ich určite prekonal, ale nesplnil som tie očakávania, ktoré vznikli v neskoršom období. To, čo sa podarilo Sieti, teda­ z ničoho postaviť stranu s vládnou zodpovednosťou, sa naposledy podarilo v roku 2010 Richardovi Sulíkovi, aj keď jemu s podstatne lepším výsledkom.

Čo chcete ako strana dosiahnuť vo vláde?

Slobodnejšie podmienky pre podnikanie, praktickejší servis pre strednú vrstvu, najmä pre pracujúcich rodičov, podstatne rýchlejší a účelnejší rozvoj zanedbaných regiónov, ochranu verejných peňazí pred schránkovými firmami. A čo považujem za kľúčové, aj keď je to extrémne nepopulárne a som s tým v ťažkej menšine: urobiť všetko pre to, aby sme zostali súčasťou európskej civilizácie a postupne sa posúvali z jej okraja do jej centra­ aj mentálne.

Ako to pôjde so Smerom?

Geograficky sme na jej okraji a vždy budeme, pokiaľ nedôjde k nejakému zásadnému rozšíreniu, čo je aj vo svetle holandského referenda veľmi nepravdepodobné. Ide hlavne o mentálny posun. Poviem vám to na jednom anekdotickom príklade. V septembri 2014 urobil predseda vlády rozhodnutie, ktoré sme doma nedocenili, a mám pocit, že ho nedocenili ani naši spojenci. Má pritom absolútne zásadné strategické a geopolitické implikácie. Bolo to ­ rozhodnutie spustiť reverzný tok plynu na Ukrajinu. Pre premiéra to znamenalo veľké straty na jeho osobných vzťahoch k Rusku, ale spravil to spôsobom, ktorý Slovensku pomohol v strednodobom aj dlhodobom meradle. Nemám absolútne žiadny dôvod si myslieť, že by rovnakú súvahu bol schopný spraviť napríklad súčasný líder opozície. Prítomnosť Mosta a nás v tejto koalícii a zároveň nastavenie podstatnej časti Smeru mi dáva dôvody si myslieť, že by ten postupný posun, alebo aspoň trvanie na tom, že členstvo v EÚ je pre nás zárukou rastu a suverenity ako takej, bude súčasťou nastavenia tejto vlády. To je pre mňa dôležité.

To, že by toho nebol schopný Sulík, viete odkedy?

Nechcem, aby bol tento rozhovor polemikou vedenou na diaľku, ale tých indícií je veľa. Premiér sa na margo rusko-ukrajinského konfliktu vyjadroval spôsobom, ktorý mne blízky nie je, ale ešte menej blízky mi bol spôsob, akým sa na to pozerá Richard Sulík.

Pýtam sa preto, že prvý týždeň po voľbách ste rokovali s Richardom Sulíkom ako s možným budúcim premiérom. Prečo ste vôbec išli na rokovania, keď dnes hovoríte toto?

Aj na tom rokovaní sa strhla tá polemika. Ale práve preto, že sme sa upäli na tú, v tom čase ešte teoretickú, možnosť inej vlády a pretože som cítil potrebu byť ústretový, spraviť gesto, potvrdiť, že sme ochotní zabudnúť na to, čo sme od nich na našu adresu dva roky počúvali. Po sneme SNS sa stalo zrejmým, že zostala jediná politická strana, ktorá je schopná postaviť vládu.

Nemohli ste chvíľu počkať?

Mohli sme hrať nejaké divadlo, ale akokoľvek dlho sa pozeráte na číslo 72, tak sa z neho väčšina v 150-člennom parlamente nemá ako stať. To je čaro bazálnej matematiky a ľudia, ktorí sa hrdia tým, ako fungujú v excelovom svete, by možno prví mali byť schopní pochopiť, že plynutím času sa veľkosť čísel nemení.

U vás sa čísla zmenili, konkrétne máte o troch poslancov menej. Ale dobre, SNS to takto odhlasovala, ale bez vás by táto vláda nevznikla.

Nebola by vznikla žiadna, hej.

To znamená, že ste mali väčší potenciál ako tých 5,6 percenta.

Vo voľbách?

Nie, myslím pri koaličnom vyjednávaní.

No menší, 5,6 percenta je desať poslancov a my sme mali nakoniec už len sedem.

Bez tých siedmich by však vláda nevznikla. Nemohli ste aspoň chvíľu počkať, že ak by najprv Fico nezostavil vládu, potom by ju nezostavil Sulík a možno by vznikla vláda bez Fica?  To by vám bolo jedno?

Nie, ale nehrajme sa na „keby“ a „možno“ by bola vznikla. Vznikla táto vláda, pretože jediný, kto bol schopný vládu postaviť po sneme SNS, bol Smer.

Čiže žiadna iná možnosť nebola, napríklad, že by SNS…

Bola tu možnosť predčasných volieb. My sme sa rozhodli, že predčasné voľby nechceme z dvoch dôvodov – politického a hodnotového. Ten politický sme si už povedali, jediný, kto mal šancu zostaviť vládu po sneme SNS, bol Smer. Ten hodnotový dôvod spočíva v tom, že my sme všetci rok a pol vrátane Beblavého hovorili, že naším programom nie je agresívne ísť proti niekomu, ale trpezlivo ísť za niečím, že pre nás nie je podstatné chodiť na barikády osobných sporov, ale urobiť všetko pre to, aby sme vytvorili predpoklady fungujúceho štátu: praktickejší servis pre rodičov, úľava od byrokracie pre podnikateľov, nižšie dane, rozvoj regiónov, výluka schránkových firiem. Sedeli sme tu spolu na predsedníctve vrátane pani Petrík, ktorá sa aktívne zapojila do tvorby základných ôsmich priorít, a dohodli sme sa, že toto je to, čo chceme z nášho programu presadiť v programe novej vlády. Pani Petrík dokonca súhlasila aj s tým, aby sme o týchto prioritách išli rokovať so Smerom, a vo chvíli, keď sa nám všetky tie priority podarilo presadiť do programu novej vlády, som mal dve možnosti.

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Aké?

Mohol som sa vrátiť na predsedníctvo a povedať: „To, čo ste chceli presadiť, som presadil a ide sa rokovať ďalej.“ Alebo som mohol povedať: „Pozrite, to, čo ste chceli, aby som presadil, som presadil, ale hejtujú nás ľudia na sociálnych sieťach, tak kašlime na to a povedzme tým ľuďom, že veci, o ktorých sme im rok a pol hovorili, že ich chceme urobiť, síce urobiť vieme, ale neurobíme ich, lebo to budeme musieť urobiť v zostave, ktorá im nevonia, a poďme si od nich o tri mesiace, o pol roka vypýtať mandát na to, aby sme ich urobili niekedy neskôr.“ Nemá to absolútne žiadnu logiku, lebo náš program nikdy nebol „Smrť smerákom“. Na tomto ihrisku nemáme šancu a už dnes je prepchaté ľuďmi, ktorých program zostane naveky redukovaný na „Smrť smerákom“. Náš program bol fungujúci štát a ja by som nemal dôvody do toho ísť, ak by mi ktokoľvek v koalícii povedal, že tie veci s nimi neurobíme. Ale počul som presný opak.

Nevnímali vás vaši voliči ako alternatívu voči Smeru?

Áno, ale veľká časť voličov, pre ktorých je kľúčová práve tá jedna vec, že bez Fica, od nás v posledných desiatich dňoch, dvoch týždňoch odišla k SaS a OĽaNO.

Nemyslíte si, že keby ste zvolili silnejšiu protificovskú rétoriku, tak by ste mali viac percent?

Nie, jednak by to nebolo autentické a ani by tomu ľudia nemali dôvod veriť, pretože tie iné strany to hovoria oveľa agresívnejšie, dlhšie a intenzívnejšie. A druhá vec je, že to nezodpovedá našim povahám a nášmu naturelu. Tu sú ľudia, ktorí sú orientovaní na praktický výkon a trumpovský štýl politiky im nie je vlastný. Jednoducho ľudia, ktorí sa tu zišli, majú iný pohľad na svoje vlastné poslanie.      

Nemôže protisystémovým silám dať argumenty práve to, že Sieť a Most idú do vlády so Smerom?

No, v tejto chvíli je nálada takáto, ale ja predpokladám, že prinajmenšom časť ľudí nás bude súdiť podľa tohto, čo z programových priorít dokážeme reálne presadiť. Myslím, že veľká časť ľudí nás bude nakoniec hodnotiť podľa výkonu.

Ako hodnotíte odchod troch poslancov Siete?

Každý mal iný dôvod, pretože každý mal iný dôvod vôbec prísť na palubu. Toto je pre mňa, samozrejme, lákavá príležitosť si vyliať srdce a všeličo na tých ľudí porozprávať, ale nikdy som to nerobil a nebudem to robiť ani teraz a budem veľmi zdržanlivý. Ale ak chcete k tomu aspoň nejakú osobnú poznámku, tak pri jednom z tých troch ľudí tomu úplne rozumiem a pri ďalších dvoch to považujem za stratu súdnosti. A pri jednom z tých dvoch dokonca aj za ťažké morálne zlyhanie, lebo je to človek, ktorý napriek skvelému miestu na kandidátke spravil menej hlasov ako všetci pred ním a ďalších dvanásť ľudí za ním. Nemá morálny mandát sa tváriť, že si ten mandát vybojoval vlastným úsilím a že patrí jemu, a nie niekomu, kto vo voľbách získal vyššiu dôveru.

Nehádžete tak trochu tých ľudí cez palubu? Nemyslím len týchto troch, ale napríklad aj Tatianu Kratochvílovú pri primátorských voľbách. Aký máte vzťah k ľuďom?

Spýtajte sa ľudí, aký k nim mám vzťah.

Mnohí vás kritizujú. Je tu Kratochvílová, Radovan Choleva, ktorý povedal, že mu určite spolupráca s vami nepridala na psychickej pohode. Alebo zhulákaní chalani.

Zhulákaní chalani… Keď dám pokyn a potom sa dozviem, že nebol dodržaný… Možno sú ľudia, ktorí povedia, že super, vypijeme si spolu. Ak je toto model, nech sa páči. A potom sú tu ľudia, o ktorých dovtedy verejnosť nevedela ani mäkké f, a ja som im robil pri každej príležitosti promo: Kürthy, Macháčková, Petrík, Zimenová. Ľudia, ktorí zostali a idú makať, boli celý čas ticho, aj keď im bolo divné, prečo nespomeniem ich, prečo nehovorím o Auxtovi, Cséfalvayovej a ďalších. Do ústavnoprávneho výboru som namiesto seba posadil Macháčkovú. Vzdal som sa poslaneckého mandátu, vzdal som sa svojho prirodzeného nároku na ministerské kreslo, svojho prirodzeného nároku na post podpredsedu parlamentu. Aký to má vzťah k ľuďom? Tie gestá nikto neocenil. Ale nerobil som ich preto, aby ich niekto ocenil, ale preto, že som ich považoval za správne.

Celý mesiac po voľbách ste nekomunikovali s novinami.

Nekomunikoval som?

Nebol s vami veľký rozhovor.

Nikto ho nechcel. Ste prví, ktorí sa ozvali. Povedal som, že áno. Aj Plus 7 som povedal áno.

Prečo teda nie ste podpredsedom parlamentu?

Je to lepšie pre stranu. Odkedy som založil Sieť, aj vnútorne som sa vzdal osobných ambícií a vždy som robil rozhodnutia cez prizmu toho, na čom sme sa dohodli, že je lepšie pre stranu. Mojím záujmom je, aby Sieť rástla.

Ako vidíte nasledujúce štyri roky? Vydrží Sieť?

Nesedel by som tu, keby som si to nemyslel. Verím tomu, že to má zmysel.

Vy osobne budete ešte kandidovať?

V roku 2020? To je ešte ďaleko. Ale som odhodlaný urobiť všetko pre to, aby sme sa skonsolidovali a rástli.

Čo považujete za svoju najväčšiu politickú chybu?

Toto v sebe už nepestujem. A v rozsahu, v akom áno, si to nechám pre seba, pretože to do veľkej miery súvisí s výberom ľudí, ktorým som dal príležitosť. Neľutujem ani to, že som sa vzdal poslaneckého mandátu, ani to, že som kandidoval v prezidentských voľbách, ani to, že som založil Sieť, ani to, že som sa vzdal ministerského kresla, postu podpredsedu parlamentu, ani to, že som poslal Macháčkovú do ústavnoprávneho výboru namiesto seba. Budem sa snažiť, aby ma väčšia časť z vecí, ktorá ma nezabila, skôr posilnila.

Nebola chyba už to, že ste vstúpili prvýkrát do parlamentu na kandidátke KDH? Pozorujúc vás z diaľky, boli ste úspešný človek, s dobrou kariérou, relatívne bohatý, médiá k vám mali úctu, oslovovali vás k právnym veciam. Teraz komentáre nie sú veľmi pozitívne.

Keď som šiel teraz robiť rozhovor do jednej redakcie, privítal ma redaktor so slovami: „Vy ste najhejtovanejší človek na slovenskom Facebooku.“ Ale je to cena za to, že dnes je v programových prioritách vlády ochrana verejných peňazí pred schránkovými firmami, posilnenie ochrany štátu pred všetkými pokútnymi a pofidérnymi žalobami o náhradu škody. Ja som tam nadiktoval inštitucionálne posilnenie nezávislosti policajnej inšpekcie, sú tam ďalšie veci, ktoré súvisia s lepšími podmienkami pre podnikateľský stav, a časť z tých vecí, nie zanedbateľná, je tam preto, že som kandidoval do parlamentu, že som spravil Alfu, že som založil Sieť a že som zo Siete za rok a pol urobil vládnu stranu. Rišovi Sulíkovi sa to v roku 2010 podarilo s podstatne lepším výsledkom ako mne, ale toto je začiatok. A už teraz na začiatku viem povedať, že je to výsledok aj, a niekedy najmä, mojej snahy. Zatiaľ je to na papieri. Už som si všimol taký naratív, že aj tak tam nič nedostaneme, a keď to tam dostaneme, aj tak to nepresadíme. A už som si všimol aj poznámku istého komentátorského barda, že aj keď to presadíme a bude to fungovať, bude to zásluha Smeru, nie nás. Sorry, to je už potom úplne jedno, čo urobíte, jediné kritérium je osobná sympatia alebo antipatia. Ale patrí to k remeslu, je to súčasť ceny, ktorú musím zaplatiť. A poviem vám otvorene, je mi to jedno, nech ma ľudia hejtujú aj ďalšie štyri roky, ak sa podarí ochrániť verejné zdroje pred schránkovými firmami aj vďaka tomu, že o tom rok a pol hovorím a že sme o to aj s Luciou Žitňanskou osem hodín bojovali za jedným stolom, tak to stálo za to.

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Lenže najsilnejšou vládnou stranou je Smer, ktorý vládol štyri roky sám. Prečo to neurobil?

Pretože nebol pod tlakom, dostal 44 percent, nikto s ním nesedel za stolom a mohol  si vládnuť, ako chcel. Teraz sa ocitol v situácii, keď musel sedieť za stolom, za ktorým sedela aj Žitňanská, aj ja a hovorili sme, že cez to vlak nejde. Hovoril som, že tam nebudem sedieť, keď nebude dohoda o tom, že schránkové firmy a biele kone už nebudú rabovať verejné zdroje. A to som hovoril aj pred voľbami.

Ako to chcete presadiť?

Tak, že zákon podobný tomu, čo presadzovali Žitňanská s Beblavým, prejde v parlamente, pretože je súčasťou dohody.

Poslanecký či vládny zákon?

Vládny.

Vo vláde má Smer deväť ľudí a ostatné strany spolu šesť.

Ale je to v programových prioritách vlády. Bude to súčasťou programového vyhlásenia.

Položili by ste vládu, keby to neprešlo?

Nielen my. Veď protischránkový zákon bude predkladať ministerka spravodlivosti a bude ho predkladať s vedomím, že je to vládny návrh zákona, bude ho predkladať na vláde. Keď neprejde na vláde, bude to znamenať, že neplatí programové vyhlásenie vlády. Keď tam prejde, ale neprejde v parlamente, tak bude jasné, že vláda nemá väčšinu. A keď to prejde, čo budete hovoriť? Aj teraz sa píše, že aj tak to neschválime. Keď to schválime, tak sa povie, že aj tak to nebude fungovať. A keď tu bude fungovať, budeme počúvať, že aj tak je to zásluha Smeru. OK, dobre.

Cez ktoré veci v prípade Siete nejde vlak?

Cez túto, ale napríklad aj cez tézu, že Svidník a Námestovo sú rovnako Slovenskom ako Žilina a Bratislava a zaslúžia si rovnakú, ak nie väčšiu pozornosť, a nejde ani cez tézu, že odmenené má byť úsilie živiť sa vlastnou robotou, a nie špekulantstvom, teda cez ochranu a rozvoj strednej vrstvy. My zostávame stranou pre strednú vrstvu.

Čo funguje zle na policajnej inšpekcii?

V situácii hierarchického personálneho prepojenia medzi kontrolovaným a kontrolórom nie sú predpoklady na to, aby to bolo funkčné. Preto som presadil inštitucionálne posilnenie nezávislosti policajnej inšpekcie. Či to bude mať podobu novej inštitúcie, alebo osobitného parlamentného výboru, akým je napríklad výbor na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, v tejto chvíli ešte nie je úplne rozhodnuté, ale mala by tam byť personálna ruptúra.

Ako prebiehali koaličné rokovania? Boli pomerne rýchle.

Nám sa nezdali rýchle, hlavne mne, ktorý som trpel na strašnú bolesť krížov a musel som sa ísť každú chvíľu vystrieť. Najskôr sa rokovalo o tom, čo vôbec chce vláda urobiť, aby malo zmysel baviť sa o tom, kto kde bude sedieť. Našťastie sme vtedy boli ešte pri väčšej sile ako neskôr, a tak sa nám podarilo presadiť do programu, čo sme potrebovali. V následnej fáze sme už boli slabší. Ja som napríklad mohol dostať úrad, ktorý by mi dal aj prestíž, aj možnosť predviesť svoju odbornú kompetenciu, ale pre Sieť by takýto rezort nemal význam, pretože Sieť chce byť a bude strana so silným ekonomickým programom. Strana, ktorá má v programe ochranu a rozvoj strednej vrstvy, potrebuje rezort, ktorý má priamu súvislosť s národným hospodárstvom.

Preto doprava?

Keby som uprednostnil seba, boli by sme stranou silových rezortov, ale chcem, aby sme boli stranou, ktorá dokáže predviesť svoju exekutívnu kompetenciu v témach, ktoré súvisia s národným hospodárstvom. Ľudia, ktorých prirodzeným revírom je bratislavské Staré mesto, sa teraz čudujú, kde sa tie regióny zobrali. No stačí sa pozrieť do nášho programu a do celej našej predvolebnej komunikácie. Krížom-krážom som prechodil Oravu, Zemplín, Kysuce, Gemer či Novohrad a ľudia tam vedia, že bez poriadnej cesty tam nepríde robota za poriadnu mzdu. A viem to aj ja. Rovnako viem, že bez intenzívnejšej podpory nájomného bývania budú mladé rodiny zo zanedbaných regiónov utekať a budeme mať nielen hladové, ale aj mŕtve doliny. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja nám dáva možnosť realizovať jeden z kľúčových záväzkov nášho predvolebného plánu, ktorým je rozvoj regiónov, a dáva nám možnosť demograficky udržať veľkú časť slovenského územia.

Bol to rezort, ktorý ste chceli?

Je to rezort, ktorý nám dáva presne túto príležitosť. Náš plán mal štyri hlavné body. Bola to stredná vrstva, očista verejného priestoru od schránkových firiem, rozvoj regiónov a skvalitnenie verejných služieb v oblasti školstva a zdravotníctva. V rokovaniach boli situácie, keď sme mohli mať dva menšie rezorty, ale tie by boli šité skôr na mieru osobných ambícií konkrétnych funkcionárov než na potreby Siete urobiť aspoň niečo z toho, čo sa nám podarilo dostať do programových priorít.

Ktoré ministerstvo ste mohli dostať vy?

Mohlo to byť jedno zo silových ministerstiev. Ale nejdem teraz podrobne reprodukovať obsah rokovaní.

Aké požiadavky na rezorty ste mali?

Neboli to konkrétne požiadavky na rezorty.

A predstavy?

Neviem, či sa to hodí. Zopakoval som na rokovaniach to, že zdravotníctvo a školstvo by mali byť rezortami, kde je cítiť aj osobný zástoj premiéra a ministra financií, že osobitne zdravotníctvo by malo byť priestorom spoločnej zodpovednosti a že by dokonca časť zodpovednosti mala dostať opozícia, konkrétne sa to týkalo účasti na kontrolných procesoch. Ale v situácii, keď sa každý deň objavila informácia, kto odíde, nebola možnosť povedať, že budeme mať ministrov v týchto rezortoch. Potom som sa na to pozrel cez prizmu toho, kde vidím najlepší rezort pre Sieť, aby mohla realizovať jeden z hlavných bodov programu a zároveň začať silnejšie budovať ekonomickú identitu strany, a vyšla mi doprava a regionálny rozvoj.

Bol Smer ochotný robiť ústupky?

Všetci sme boli ochotní robiť ústupky. V Kahnemanovej knihe Thinking Fast, Thinking Slow je opísaná zaujímavá vec. Pri tej istej veci výraznejšie cítite jej stratu než jej zisk. Už samotný fakt, že Smer nebude mať vo vláde 15 ľudí, ale ani nie dve tretiny, je preň bolestivý. Čo sa týka ústupkov, myslím si, že kedysi dávno v súvislosti s rozpočtom Maroš Leško napísal, že definičným znakom dobrej dohody, dobrého kompromisu je to, že ani jeden z jeho účastníkov nie je spokojný. To platí aj o tomto. Nikto nie je spokojný a je to znak dobrej dohody v tom, že všetci museli z niečoho zľaviť. Nebudem sa tváriť, že som nadšený, ale na konci dňa, keď to rozoberáte, atomizujete, dostanete sa k výsledkom z piateho marca.

Ste spokojný s novým ministrom školstva?

Minister Plavčan ma môže len príjemne prekvapiť.

To znamená, že očakávania sú nulové?

Nie sú nulové. Nepovažujem za účelné komentovať nominácie koaličných partnerov vo chvíli, keď ľudia vo funkcii ešte nemali možnosť ukázať sa v plnom rozsahu. Sú súčasťou koalície, čiže aj my ostatní budeme mať právo hovoriť niečo k ich výkonu.

Ako vidíte ministerstvo zdravotníctva?

Bola tam dohoda, že by to mal byť priestor spoločnej zodpovednosti a že sa teda nájde nepolitické manažérske vedenie rezortu, ktoré dostane voľné ruky, aby ten Augiášov chliev vyčistilo v čo možno najväčšom rozsahu. V tej chvíli zanikol dôvod boxovať o to, aby to malo politické vedenie. Som s tým uzrozumený. Minister zdravotníctva začal dobre a zatiaľ je predpoklad, že by v nastúpenom tempe mohol pokračovať. Sám som hovoril, že sú dôležité aj osobné symboly typu Pažinková a Forai. A nový minister to tak zjavne chápe.

Pri Zuzane Zvolenskej aj iných sa ukázalo, že nestraníkov je ľahšie vyhodiť.

Ale k nominácii, aj keď manažérskej, sa prihlásil Smer. Politická zodpovednosť tam teda je.

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Môže sa Smer zmeniť?

Nejdem hodnotiť, v akom rozsahu sa môže zmeniť. Sú však v inej pozícii ako pred štyrmi rokmi a budú nútení urobiť aj veci, ktoré doteraz nechceli robiť. V niektorých veciach, v podpore malého a stredného podnikateľského stavu, nachádzam veľa prienikov s Andrejom Dankom. Tam sme tlačili na rušenie daňových licencií či zvýšenie paušálnych výdavkov. V témach očisty verejného priestoru sme celkom dobrý tandem s Luciou Žitňanskou a v regionálnom rozvoji je dobrá komunikácia so Smerom. Uvedomujú si, že je tu Kežmarok, Rimavská Sobota, Svidník, že tam bude treba pridať.

Za prvej vlády sa Fico ku koaličným partnerom správal ako k handrám. Na ministerstve životného prostredia, regionálneho rozvoja a pôdohospodárstva menil ministrov, ako sa mu zachcelo. Neobávate sa, že sa to môže diať aj vám a Mostu?

Béla Bugár aj ja sme úplne iné typy ako Ján Slota, máme iné nastavenie. To, čo sa stalo Slotovi, sa nám stať jednoducho nemôže. Tak ako to pri Slotovi bolo trikrát, pri nás by to bolo prvý a poslednýkrát.

Dokážete sa teda postaviť Smeru, keby chcel vymeniť vášho ministra?

Vždy to závisí od dôvodov. Minister nemá bianco šek, že ho budeme brániť bez ohľadu na to, čo spraví. Ale aj podľa toho, ako sa minister zatiaľ správa, som na sto percent presvedčený, že on žiaden „prúser“ neurobí. Človek to nevie nikdy odhadnúť dopredu, ale som úplne spokojný s nomináciou Siete na post ministra dopravy.

Prečo je koaličná dohoda tajná?

Nie je tajná. Ja som o jej obsahu hovoril Braňovi Závodskému v Exprese, Béla Bugár o nej hovoril u Braňa Dobšinského v Slovenskom rozhlase. Každý jeden člen nášho predsedníctva ju videl, mal možnosť ju pripomienkovať a tieto pripomienky boli zapracované. Navyše podstatnú časť dohody verejnosť pozná, pretože ňou sú programové priority. Zvyšok sú vnútorné procesy, ktoré zostanú vnútornými procesmi, a o dohode, ktorá vznikne na základe týchto vnútorných procesov, bude koalícia vždy informovať.

Zverejníte ju niekedy?

Neviem.

Čo je na nej tajné?

Práveže nič.

Takže na nej nie je nič tajné, a preto ju nezverejníte. To nemá veľkú logiku.

Teraz som vám to povedal.

Je taký problém ukázať ju?

Nie. To, čo verejnosť zatiaľ nepozná, sú vnútorné procesy. Sú absolútne štandardné, v niečom idú nad rámec doterajších znení koaličných zmlúv, napríklad pokiaľ ide o vzťah k opozícii. A my budeme informovať o dohode, ktorá z týchto procesov vznikne. Bodka.

Je tam ustanovenie, ktoré sa týka hlasovania s opozíciou?

Áno.

Aké?

Že budeme podrobne skúmať návrhy, ktoré prichádzajú z opozície.

Môžete za ne hlasovať?

Vždy je to vecou dohody. Budeme to podrobne posudzovať, budeme sa o tom rozprávať.

S koaličnými partnermi?

Áno.

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Teda nie je tam nič, čo by vám bránilo hlasovať za dobrý zákon z dielne opozície?

Parametre dobrého zákona sú vecou vecnej aj politickej debaty. Z tej debaty vznikne nejaký záver.

Pýtam sa preto, že keď mal Smer 83 poslancov, nepodporil ani len do druhého čítania takmer žiadny opozičný návrh zákona. Takto to už nebude?

Závisí to od návrhov, vzťahov a nálady v parlamente, od toho, na čo sa bude opozícia sústreďovať. Aj za Radičovej vlády prešli viaceré opozičné návrhy, myslím si, že za tej smeráckej prešiel aj návrh Siete, ktorý redukoval úverové zaťaženie pri hypotekárnych úveroch.

Myslíte návrh Miroslava Beblavého?

Áno, návrh Siete, ktorý predkladal Miroslav Beblavý.

Keď sme pri ňom, on v debate Denníka N povedal, že Procházka nepovie lož, ale pravda to tiež nie je. Je to tak?

Že či to povedal? No asi to tak je, že to povedal.

Prečo to hovoríte?

Čo sa ma pýtate? Beblavý toto povedal.

Pýtam sa, či je to tak.

Či je čo tak?

Či to tak u vás funguje, že nehovoríte celú pravdu?

Aha. Určite je to na vašom posúdení a tak to má byť. Je pravda, že často odpovedám na otázky, na ktoré iní politici neodpovedajú a ani nikdy odpovedať nebudú. Nedávno sa ma vaša kolegyňa v parlamente pýtala, čo hovorím na to, aký pocit mal zo mňa môj bývalý spolužiak z vedľajšej triedy na gymnáziu pred takmer tridsiatimi rokmi. Podrobne som jej na to odpovedal, čo sa nerobí a ja už to robiť nebudem. Včera som videl na Twitteri dobrú vetu Tima Brennana: „To, čo si o mne myslíte, nie je moja vec.“ Miro Beblavý včera v televízii povedal, že sme celý čas hovorili ľuďom, že so Smerom nikdy. Tak si pozrite jeho facebookový status, kde hovorí, že so Smerom len vtedy, ak by sa inak nedalo, a tak ďalej. Táto jeho výhrada už len vo svetle tejto otočky… Ale veď v pohode. To, čo si o mne Miro Beblavý myslí, nie je moja vec.

Čiže s pravdou nenakladáte nejako voľne?

Dajte mi príklad.

Čo ste robili 6. marca večer na úrade vlády?

S Kaliňákom som si dal dve cigarety, ja žlté kamelky, on marlborky lajtky, a bavili sme sa o tom, čo sa stalo, čo to je za haluz, že je v parlamente tento alebo tento. Povedal som, že viem hovoriť iba za seba a o svojich pocitoch, ale že mi to vychádza na predčasné voľby. To som povedal aj na druhý deň na predsedníctve a zostal som s tým názorom v jednočlennej menšine. Nakoniec som uznal, že som sa mýlil.

Keď sa vás na to novinári pýtali, toto ste nehovorili.

Pri prvej otázke, či som bol šiesteho marca s Robertom Kaliňákom, som otvorene, bez zábran povedal, že áno, bol som s Robertom Kaliňákom. Nie je pravda, že som bol rokovať o zostavení vlády, a najväčšie klamstvo uverejnil Nový čas, ktorý tvrdil, že nás načapal s Hrnčiarom pred úradom vlády. Chudák Hrnčiar o tom nevedel, dozvedel sa o tom o dve hodiny neskôr na Mudroňovej ulici, kde nás vyfotili. On nikde nebol a nikto sa mu ani neospravedlnil, ani pol slova.

Na úrade vlády ste boli len s Kaliňákom?

Ja som bol len s Kaliňákom.

Bol tam aj Fico?

Netuším.

Nie je to až taký rozsiahly komplex.

Je to dosť rozsiahly komplex na to, aby sme si s ministrom vnútra mohli dať v nejakom salóniku dve cigarety a po polhodinke sa rozísť.

Boli ste dohodnutí?

Nie, bolo to spontánne. Zavolali sme si: Kde si? Nechceš sa stretnúť? Som tam. O koľkej?

Deň po voľbách, v nedeľu večer na úrade vlády – to nepôsobí veľmi náhodne.

Nech to pôsobí akokoľvek. Ale chceli ste mi teraz preukázať nejaké nakladanie s pravdou?

Na prvé otázky o tomto stretnutí ste odpovedali inak. Čiže nemáte pocit, že nehovoríte pravdu?

Nie.

Čo by mal dosiahnuť váš nominant na ministerstve dopravy?

Naplnenie programového vyhlásenia vlády v časti, ktorá sa týka jeho rezortu. To znamená rýchlejšia výstavba rýchlostných ciest, lepšie podmienky nájomného bývania pre mladé rodiny, účelnejšie podmienky pre zanedbané regióny a jeho úlohou by malo byť aj vytváranie predpokladov pre rozvoj moderných komunikačných technológií. Jedna vec sú asfaltové diaľnice, druhá komunikačné diaľnice. Musíme sa sústrediť aj na to, aby sme tu nemali len robotu, ktorú nikto na západ od Labe už nebude chcieť.

Cez ministerstvo dopravy pretečie veľa peňazí, vy máte veľkú pôžičku. Objavili sa špekulácie, že to spolu môže súvisieť.

Ako môže ministerstvo dopravy zaplatiť našu pôžičku? Prepánakráľa, veď pôžička je cez bankový prevod a štátny príspevok nám s veľmi pohodlnou rezervou stačí na splatenie.

Sú to len tie tri milióny?

Dva celá osem.

Ktoré vybavoval pán Čepko, ktorý je vedúcim služobného úradu ministerstva.

Čo to má mať spoločné?

Objavili sa špekulácie, že môže zháňať peniaze pre Sieť. Čo na to hovoríte?

Myslím si o tom to, že Sieť môže pôžičku splatiť len bankovým prevodom z peňazí, ktoré jej prídu legálne na účet. Inak sa to nedá. Peniaze prídu z členských príspevkov a zo štátneho príspevku. Keď ich použijeme na splatenie úveru, ešte nám zostanú na samotnú prevádzku.

Napríklad Milan Krajniak či Dag Daniš píšu o Sieti ako o eseročke, o Čepkovi ako o vybavovačovi peňazí, o jeho prepojení s pánom Baranom, o ktorom sa hovorí, že je v pozadí Siete. Nič také nie je? V akom vzťahu ste k Baranovi?

Na to som odpovedal už vašim kolegom, stačí si to nájsť, máte to určite na webe. Ja som svojich kamarátov nikdy nezapieral ani to nebudem robiť. Keby som bol s Piťom na dovolenke, tak by som nepovedal, že som sa tam s ním stretol náhodou. Svojho kamaráta by som nikdy nezaprel.

Ani majiteľa pohľadávky voči Martinu?

Kubíka? Kubík nie je môj kamarát.

Ale bol.

Pred dvadsiatimi rokmi.

Nezdá sa vám čudné, že vláda teraz pomohla Martinu, kým minulý rok premiér hovoril, že je to vec samotného mesta?

Mne sa zdá čudné to, čo hovoril predtým, nie to, že teraz poskytol preklenovaciu pôžičku.

Súvisí pôžička s tým, že ste so Smerom v koalícii?

Pravdepodobne bolo jednoduchšie dosiahnuť zmenu názoru predsedu vlády, než keby sme boli v opozícii. Nevidím na tom absolútne nič zlé.

Nerokovali ste o tom pri zostavovaní vlády?

Ja som o tom nikdy s nikým nerokoval.

Pod ministerstvo dopravy patria železničné spoločnosti, diaľničná spoločnosť. Máte ich v koalícii podelené?

V mnohých tých podnikoch je princíp výberových konaní. S tým som stotožnený, mali by tam byť odborníci. Sú, samozrejme, kľúčové platformy, ktoré musia byť pod veliacou pôsobnosťou ministra. Tak je doprava nastavená, kľúčové črevá rezortu, cez ktoré ide vecná agenda ministerstva, musia podliehať jeho pozornosti. Nemôže to inak fungovať, lebo ako k tomu príde ten minister? Že niekto príde zvonku a nasáčkuje sa mu tam? Ako by mohol fungovať minister financií alebo hospodárstva, keby zrazu mal v Transpetrole stranícku nomináciu, že tu mám kamaráta? Tí ľudia musia mať dôveru ministra alebo komisie, ktorá ich vyberie.

Vráťme sa ešte k Sieti. Zo strany neodišli len traja poslanci, ale aj ľudia z regiónov. Napríklad protikorupčný expert Ivan Rončák napísal, že sa s vami rozchádza. Neodchádza vám odborný potenciál?

Nie. Časť odborníkov odchádza. Vybrali si polohu, že kľúčové je „nie so Smerom“, a nie to, čo urobíme. Tí, čo zostali, si vybrali, že kľúčové je to, čo spravíme. Až druhoradé je pre nich to, v akej zostave. Prichádzajú nám aj nové prihlášky. Aj exekutíva, štátni tajomníci a poslanecký klub sú príležitosť predviesť odborníkov. Napríklad Alenu Bašistovú na sociálne veci, Katku Cséfalvayovú na medzinárodné vzťahy a školstvo, Igora Janckulíka, perfektného chalana na rozvoj regiónu.

Tvárite sa, akoby sa v Sieti nič nestalo.

Ako že sa… Prečo hodnotíte to, ako sa tvárim? Klaďte otázky, ja na ne odpovedám. Komentatívne prvky, ako sa tvárim… Veďme ten rozhovor so vzájomným rešpektom. Na každú otázku odpovedám a nehodnotím ich. Čitatelia si spravia názor, ako sa tvárim. Povedal som, časť tých ľudí odchádza, časť zostáva.

Podávate to spôsobom, že je akoby jedno, že odchádzajú. O týchto ľuďoch ste pritom v rozhovoroch hovorili ako o odborníkoch Siete.

Kladiete mi do úst veci, ktoré som nepovedal. Nehovorím, že to je jedno.

Hovorím, že to tak vyznieva.

Jaj, tak potom dobre. Tak sorry.

Pardon, ak vás to urazilo.

Nie, len sa mi to zdá úplne mimo. Snažím sa vám veľmi otvorene a rozsiahlo odpovedať. No ale pýtali ste sa, čo hovorím na to, že ľudia odchádzajú.

Povedali ste, že niektorí odišli, ale máme tu ďalších. Sú to traja z desiatich poslancov.

Čo mám povedať? S čím by ste boli spokojný? „Čo len teraz s nami bude? Odišiel Rončák, dokelu! Tak to je koniec!“ Nie, toto nebudem hovoriť. Nie je to koniec. Proste Ivan Rončák odišiel a bude sa tej téme venovať niekto iný. Má sa jej kto venovať.

Reštart Siete

Rozhovory

Voľby 2016

Teraz najčítanejšie