Fabrika Penty testuje nové lietadlo, chce rozbehnúť masovú výrobu

Niekoľko kilometrov severne od Prahy sídli fabrika Aero Vodochody. Svojho času išlo o najväčšieho leteckého výrobcu v bývalom Československu, ktorý chrlil stovky lietadiel ročne.

Po revolúcii však zažila tvrdý náraz. Keď fabriku na jeseň 2006 kupovala finančná skupina Penta, zdalo sa, že jej najcennejším aktívom je pristávacia dráha pôvodne určená na testovanie nových lietadiel. Penta by okolo nej chcela vybudovať letisko, ktoré by konkurovalo Letisku Václava Havla.

Dnes to však vyzerá, že Aero Vodochody otvára novú kapitolu svojho príbehu aj vo svojom tradičnom vojenskom programe. Tento týždeň uskutočnila firma letecké skúšky novej generácie úspešného podzvukového stroja L-39 Albatros.

„Oproti pôvodným albatrosom je nové lietadlo ľahšie, má nový motor a dá sa povedať, že bude aj živšie,“ povedal Českej televízii Robert Blaha, ktorý má na starosti údržbu lietadiel.

Výkladná skriňa Penty

Obchodníci Aero sa s novým lietadlom budú snažiť osloviť v prvom rade bývalé štáty sovietskeho bloku, vrátane Slovenska, ktoré stále využívajú pôvodné stroje L-39. „Ten projekt prichádza v pravý čas. V dohľadnom čase sa bude končiť životnosť starých albatrosov a ich užívatelia budú potrebovať náhradu,“ hovorí Jiří Hynek, prezident českej Asociácie obranného a bezpečnostného priemyslu.

Sériová výroba by sa podľa pôvodných plánov mohla rozbehnúť do roku 2019. „Vtedy uplynie presne sto rokov od založenia Aera, bude to teda symbolické,“ hovorí PR manažérka firmy Tereza Vrublová.

Ak bude projekt úspešný, pôjde o dobrú reklamu nielen pre samotné Aero, ale aj pre jeho vlastníka.

Finančná skupina Penta bude môcť vďaka lietadlu ukázať, že vie preraziť i vo veľmi konkurenčnom prostredí, nielen v regulovaných odvetviach, v ktorých je závislá od dobrých vzťahov s politikmi.

Návrat k istotám

Základom úspechu má byť fakt, že Aero sa rozhodlo staviť na osvedčený model. Dvojmiestny L-39 Albatros sa stal vôbec najúspešnejším lietadlom bývalého Československa. Vyviezli ho do viac než štyridsiatich krajín sveta ako stroj na výcvik vojenských pilotov – v mnohých z nich lieta doteraz.

Od začiatku sa vyznačovalo vysokou spoľahlivosťou, jednoduchým ovládaním a relatívne jednoduchou údržbou. Jeho slávu svojho času pomáhala šíriť i slovenská akrobatická skupina Biele albatrosy.

Na modeli označenom ako L-39 NG (New Generation) pracuje Aero od roku 2008. Vývojári sa rozhodli zachovať pôvodný koncept lietadla, ktorý prispôsobili súčasným trendom.

„Lietadlo vychádza z aerodynamickej koncepcie pôvodných L-39, avšak využíva súčasné technológie a vybavenie,“ píše k tomu Aero na svojich stránkach.

Asi najvýraznejšiu novinku predstavuje nový motor. Zatiaľ čo pôvodné albatrosy boli väčšinou vybavené ruskými motormi (niekoľko licenčných kusov dodali svojho času i Považské strojárne), novú generáciu poháňa jednotka od americkej firmy Williams International.

„Museli sme doladiť systémy tak, aby si nový motor s lietadlom rozumel,“ poznamenal v Českej televízii šéfkonštruktér Jaromír Lang.

Okrem toho dostalo lietadlo i modernú avioniku či takzvané mokré krídlo. Pod týmto termínom sa rozumie integrácia palivových nádrží priamo do trupu krídla – nový Albatros sa tak od svojho predchodcu bude líšiť napríklad chýbajúcimi palivovými „nádobami“ na konci krídel.

Vďaka tomu uvezie lietadlo takmer dvojnásobné množstvo, čo mu umožní pri optimálnom lete zostať vo vzduchu viac než štyri hodiny.

„Pôvodná L-39 bola postavená na ruských komponentoch. Tie sme odstránili a nahradili českými alebo západnými,“ poznamenal pred časom riaditeľ Aera Ladislav Šimek.

Okrem výroby nových strojov chce firma súčasným užívateľom starších albatrosov ponúkať, že ich môžu prestavať na verziu NG.

„Títo zákazníci si náklady na obstaranie budú môcť rozložiť v čase. Ponúkneme im možnosť najprv predĺžiť životnosť starších L-39 vďaka inštalácii novej avioniky a motora, ktoré budú môcť následne použiť aj pri akvizícii nového lietadla,“ spresňuje Vrublová.

Neúspešný ležiak

Ešte v 90. rokoch razili v Aeru inú cestu. Fabrika sa vtedy spoliehala na projekt väčšieho a robustnejšieho modelu lietadla L-159, ktorý je určený primárne na boj proti pozemným cieľom.

Tento koncept sa však v prípade Aera ukázal ako slepá vývojová cesta. Fabrika vyrobila len 72 kusov pre českú armádu, ktorá navyše väčšinu z nich vyradila ako prebytočné.

Do zahraničia sa lietadlo, ktorému medzičasom prischla prezývka „český ležiak“, vyviezlo len nedávno – Aeru sa podarilo dohodnúť s Irakom, že odoberie niekoľko, už vyrobených kusov.

Prečítajte si

Česi zrejme predajú nepredajné lietadlá L-159. Prelomili kliatbu exministra

Vývoj albatrosa novej generácie sa stal návratom k pôvodnému konceptu ľahkých cvičných lietadiel. „L-159 bol vlastne projektom pre českú armádu, zatiaľ čo projektu nového albatrosa predchádzal rozsiahly marketingový prieskum. Má preto oveľa sľubnejšie šance,“ hovorí Hynek.

Pre samotné Aero má tento model navyše aj symbolický význam – po dlhom čase pôjde o ďalšie originálne vojenské lietadlo vyrobené v Česku.

Po dodaní posledných bitevníkov L-159 pred viac než desiatimi rokmi fabriku držali nad vodou hlavne zákazky na údržbu už vyrobených strojov, alebo výroba čiastkových komponentov pre zahraničné firmy.

Keď Penta koncom roku 2006 kupovala fabriku od českej vlády, nosným projektom bola spolupráca s americkým výrobcom Sikorsky na výrobe jeho civilných vrtuľníkov S-76.

V tom čase zamestnávala okolo 1 600 ľudí a za predchádzajúci rok vykazovala stratu viac než 50 miliónov eur.

Éra Penty

Kritici v tom čase obviňovali Pentu, že o samotnú fabriku jej ani tak nejde – s leteckým odvetvím mala v tom čase len minimum skúseností.

Finančná skupina sa netajila zámerom rozšíriť tamojšiu pristávaciu dráhu, určenú pôvodne na testovanie vojenských lietadiel, a vybudovať okolo nej nové letisko. Malo byť určené primárne pre nízkonákladové aerolínie, ktoré sa do značnej miery vyhýbali väčšiemu štátnemu letisku v Ruzyni.

Penta projekt svojho letiska skutočne rozbehla, popritom však umožnila i rozvoj samotného Aera. Fabrike sa podarilo nadviazať spoluprácu s viacerými zahraničnými gigantmi.

Dnes napríklad vyvíja či dodáva komponenty pre brazílske vojenské lietadlo Embraer KC-390, dopravné lietadlo kanadskej firmy Bombardier alebo pre európsky Airbus A-320.

S firmou Sikorsky navyše rozšírilo spoluprácu aj o výrobu kokpitov pre exportnú verziu vrtuľníku Black Hawk S-70i (deväť takýchto vrtuľníkov, hoci inej verzie, si vlani objednala i slovenská armáda).

„Najväčším úspechom je, že Aeru sa podarilo diverzifikovať svoju výrobu a stať sa partnerom svetových výrobcov,“ uvádza hovorca Penty Ivo Mravinac.

Počet zamestnancov narástol na zhruba dvetisíc a firma dokázala v posledných rokoch vyrábať zisk presahujúci desať miliónov eur.

Minulý rok síce musela fabrika prepustiť desiatky zamestnancov, keď americký Sikorsky preškrtal odber súčiastok na vrtuľníky S-76, v iných projektoch však naďalej pokračuje.

„Keby sa problémy s vrtuľníkmi Sikorsky objavili niekedy v roku 2008, keď tento program tvoril 90 percent našich tržieb, išlo by Aero do hája. Dneska však takýchto projektov máme niekoľko,“ poznamenal riaditeľ Šimek vlani pre Hospodářské noviny.

Sny o novom letisku

Ešte pred dvomi rokmi Penta avizovala, že Aero ponúka na predaj, nakoniec sa však rozhodla si fabriku podržať. „Aero v súčasnosti nepredávame, ani jeho predaj nepripravujeme,“ dodáva hovorca Mravinac.

Svojho sna o novom letisku pre nízkonákladové aerolínie sa však Penta drží i naďalej. Pred časom už získala i kladné stanovisko EIA, do procesu však vstúpil miliardár a minister financií Andrej Babiš.

Jeho nominant na čele ministerstva životného prostredia kladné stanovisko odobral, čo prípravy zbrzdilo.

„V súčasnosti si pripravujeme podklady územného rozhodnutia. Kedy dôjde k samotnej výstavbe, však zatiaľ nedokážeme povedať,“ hovorí Mravinac.