Šutaj Eštok má aj ďalší problém: školy dostali minulý týždeň opäť vyhrážky, polícia po páchateľovi stále pátra

Viaceré bratislavské základné a stredné školy dostali minulý týždeň od pondelka do stredy každý deň výhražné e-maily. Problém s bombovými hrozbami tak pokračoval – a ide o ďalší veľký problém ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas).

Aktuálne musí minister vnútra riešiť policajnú brutalitu v Košiciach po tom, ako minulý týždeň policajt ubil 48-ročného muža na smrť. Prípadov policajného násilia bolo v posledných mesiacoch viac. Šutaj Eštok ani druhý deň po zverejnení prípadu nepovedal, kto ponesie za to zodpovednosť.

Prvá veľká vlna bombových hrozieb sa slovenskými školami prehnala v máji, ďalšia na začiatku septembra, teraz išlo o tretiu, zrejme o niečo slabšiu vlnu.

„Opakuje sa to už tri dni a je to neúnosné z pohľadu rodičov a stresujúce pre deti,“ povedal o hrozbách z minulého týždňa pod podmienkou anonymity rodič dieťaťa, ktoré navštevuje bratislavskú školu. Dodáva, že v médiách hľadal viac informácií, žiadne správy o udalosti však nenašiel.

Predstaviteľka ďalšej školy v Bratislave Denníku N povedala, že majú zakázané hovoriť o vyhrážkach s médiami. Po otázke, kto im to zakázal, zložila telefón.

Polícia minulý týždeň potvrdila len to, že školy dostávajú výhražné e-maily, odmietla však poskytnúť akékoľvek bližšie informácie, napríklad o počte škôl.

Jedna petržalská škola pre Denník N uviedla, že obsah e-mailu bol podobný ako na začiatku septembra. Z inej školy rodičov zase informovali, že autor v správe odkazuje aj na útok na Filozofickej fakulte na Námestí Jana Palacha v Prahe, pri ktorom pred rokom zahynulo 14 ľudí.

„Polícia prijíma bezpečnostné opatrenia, rovnako ako ich prijímajú školy, s ktorými sme v úzkom kontakte, podľa nastavených štandardov. V žiadnom prípade sa reálna hrozba nepotvrdila. Vzhľadom na prebiehajúce trestné konanie bližšie informácie nie je možné poskytnúť,“ uviedol tlačový odbor Prezídia Policajného zboru.

S vyhrážkami by mal podľa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) pomôcť projekt zavádzajúci kamery do škôl. Ten však už teraz mešká. Pilotnú fázu chcelo ministerstvo spustiť do konca roka, nakoniec dovtedy pravdepodobne stihne len vypracovať dokumentáciu.

Efektivitu a legalitu projektu navyše spochybňujú bezpečnostní odborníci aj Asociácia AI a Spolok pre ochranu osobných údajov.

Bratislavský kraj: Vyhrážky dostala tretina škôl

Bratislavský samosprávny kraj, ktorý je zriaďovateľom päťdesiatky stredných škôl a gymnázií, potvrdil, že výhražný e-mail minulý týždeň dostala necelá tretina z nich.

V bratislavskom Starom Meste dostalo vyhrážky v pondelok, utorok aj stredu päť zo siedmich škôl, ktoré mestská časť zriaďuje, potvrdila hovorkyňa Veronika Gubková.

O bombových hrozbách na školách informoval minulý týždeň v utorok aj predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka na tlačovej konferencii venovanej kamerám na školách. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) vyhlasoval, že kamery by mali pomôcť aj pri bombových vyhrážkach, čo však odborníci spochybňujú.

Niektoré školy nechali deti doma, iné už neevakuujú

„Už toho máme všetci rodičia dosť,“ hovorí rodič, ktorého sme spomínali v úvode. Od pondelka jeho dieťa buď vôbec nebolo v škole, alebo ho musel vyzdvihnúť ešte predobedom.

Vedenie školy s rodičmi o vyhrážkach operatívne komunikuje, na otázky, ktoré rodičov najviac trápia – či prídu správy aj zajtra a čo robí polícia –, však takisto nemajú odpovede. „Oni sami nevedia,“ povedal rodič. Vyhrážky sa vo štvrtok už neopakovali.

Evakuáciu nenariadili všade.

Poslanec KDH a bývalý minister školstva Ján Horecký pomáha zriaďovateľovi cirkevných škôl v Bratislave a pre Denník N potvrdil, že viaceré z nich tiež dostali výhražný e-mail. Oceňuje, že vo viacerých prípadoch nebola nariadená evakuácia, ktorá mohla traumatizovať malé deti.

„Tie správy majú stále ten istý text – ako včera a predvčerom, tak aj dnes. Som rád, že niekde ich polícia vyhodnotila ako poplašnú správu a deti nemolestovala evakuáciou a nechali ich ďalej sa vzdelávať,“ hovorí.

Polícia počas vlny bombových vyhrážok v septembri, ktoré dostalo takmer 270 škôl, neprehľadala každú z nich. Vysvetlila, že ku každému objektu pristupuje individuálne s ohľadom na mieru rizika.

K prípadu popradskej školy, kde po bombe pátrali zamestnanci, uviedla, že boli prijaté opatrenia v rozsahu, ktorý bol adekvátny možnej bezpečnostnej hrozbe v danom objekte.

Horecký rozhodnutie polície neinformovať o vyhrážkach širšiu verejnosť schvaľuje. „Nemali by sme vychádzať v ústrety zvrhlému záujmu páchateľa strhnúť na seba pozornosť,“ vysvetľuje.

Ministerstvo vnútra na otázky Denníka N o vyhrážkach ani o priebehu vyšetrovania autora e-mailov nereagovalo.

Ako postupovať pri hrozbe v škole

Ministerstvo školstva uviedlo len to, že nevydalo odporúčanie pre školy týkajúce sa komunikácie s médiami a že vedenia škôl majú na webe rezortu k dispozícii manuál, ako postupovať v krízových situáciách.

Manuál krátko po jeho zverejnení začiatkom septembra kritizoval odborník na bezpečnosť Branislav Tichý ako nedostačujúci. Napriek tomu, že je to dobrý prvý krok k bezpečnosti slovenských škôl, podľa spolumajiteľa spoločnosti SafetyCrew je príliš všeobecný a nácviky reakcie na krízové udalosti na školách označil za frašku. Podľa webu ministerstva má plán evakuácie pripraviť riaditeľ školy za pomoci okresného úradu.

„Dopadne to ako vždy – predvyplní sa generický plán, ‚aby dobre bolo‘. Školy si majú plány pripraviť na mieru tak, aby boli užitočnou pomôckou v prípade potreby, nie papierom založeným v šanóne,“ upozorňoval Tichý v septembri.

SafetyCrew pomáha školám v oblasti bezpečnosti a okrem iného robí aj nácviky evakuácie. „Doteraz sme sa nestretli s jedinou školou, kde by sa nácvik vykonával správne,“ dodal Tichý.

Nedostatky krízového plánu ministerstva sa podľa Tichého ukázali aj minulý týždeň. Od svojich známych aj z vlastnej skúsenosti vie, že školy pristupujú k mimoriadnym situáciám rôzne a nie vždy organizovane, čo v niektorých prípadoch viedlo k tomu, že deti museli dlhší čas stáť vonku v chladnom počasí.

„Problém nie je v tom, že nevieme, čo robiť. Problém je v tom, že každá škola je odkázaná sama na seba. Nemáme jednotné pravidlá, nie je to rovnako dohodnuté. Riaditelia nepostupujú rovnako a nedostanú od každého oddelenia polície tie isté informácie. To je problém.“

Tichý nemá problém s tým, že polícia o najnovšej vlne vyhrážok verejne nekomunikuje „Otázka je, ako dobre to školy komunikujú rodičom. To, že nerobia tlačovky, je v princípe ok,“ hovorí.

Ministerstvo školstva vo svojom manuáli venuje veľkú časť oblasti krízovej intervencie – príprave plánu, vzdelávaniu v oblasti radikalizácie a psychologickej pomoci. Tieto úlohy však podľa Tichého školy nezvládnu samy ani s pomocou štátnych poradní, ktoré sú kapacitne podvyživené.

„Pritom máme na Slovensku výborné kapacity v tejto oblasti – existujú však v mimovládkach, ktoré za tejto vlády skôr živoria a denne dostávajú spätnú väzbu o tom, že ich štát nepotrebuje,“ upozorňuje Tichý.