Skutočne sa Robert Fico stal obeťou diskreditácie? Opäť sme sa pozreli, na čom stálo obvinenie premiéra

Pred siedmimi rokmi vtedajší prezident finančnej správy František Imrecze a riaditeľ úradu daňových kriminalistov Ľudovít Makó prišli na úrad vlády. V kancelárii ich už čakali premiér Robert Fico a vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák.

Makó si všimol, že Fico bol veľmi žoviálny, osobne sa s ním pritom stretol po prvý raz. Hosťom ponúkol cigary aj alkohol. Premiér sa správal, ako keby všetci aktéri vedeli, o čom bude reč. Na stretnutie zavolal funkcionárov finančnej správy Kaliňák.

Imrecze neskôr vypovedal, že vôbec nevedel, o čom budú hovoriť, a Makó zasa tvrdil, že mal len isté tušenie. To sa potvrdilo. Reč bola o daňových problémoch prezidenta Andreja Kisku a jeho firmy KTAG.

Na presný termín tohto stretnutia sa Makó a Imrecze rozpamätali rôzne. Jeden hovoril o novembri-decembri, druhý o septembri. Zhodli sa však na opise priebehu schôdzky.

Podobne opisovali aj dojem, s ktorými odchádzali z úradu vlády – boli si istí, že premiér chce urobiť nejaký úderný krok voči vtedajšiemu prezidentovi Andrejovi Kiskovi.

Prvá októbrová nedeľa

Úder prišiel 1. októbra 2017, v nedeľu, keď sa Fico verejne spýtal, či prezident minul skutočne len 260-tisíc eur na kampaň alebo to bol milión. Ak by to tak totiž bolo, išlo by podľa premiéra o hrubé porušenie volebného zákona.

„Nemienim spochybňovať voľby prezidenta SR. Ale ak prezident hovorí stále o zodpovednosti a morálke, férovosti, mal by začať sám od seba,“ pokračoval Fico.

Už dva týždne predtým médiá po prvý raz informovali o daňovom probléme Kiskovej firmy KTAG. Vychádzali z anonymu, ktorý prišiel do redakcií mailom. Tie tvrdili, že firmu preverovali prešovskí daniari, pretože nesprávne vyúčtoval náklady na kampaň do účtovníctva firmy. KTAG dostala pokutu 15-tisíc eur, ktorú zaplatila. Neoprávnený rozdiel v dani bol niečo vyše 155-tisíc eur.

Fico to využil na to, aby Kisku verejne označil za daňového podvodníka.

O pár rokov neskôr opisoval Makó s Imreczem vyšetrovateľom stretnutie na úrade vlády, z ktorého bolo jasné, že Fico už podrobné údaje o daňovej kontrole mal.

Chcel sa len utvrdiť v tom, že skutočne išlo o problém. Išlo mu o to, aby mohol verejne tvrdiť, že Kiska sa nestal prezidentom v súlade so zákonom a aby ho mohol označovať za daňového podvodníka, vypovedali bývalí funkcionári finančnej správy.

Organizátor anonymného mailu

Po opísanom stretnutí nasledovalo ešte jedno. Opäť ho podľa Imreczeho naň zavolal minister Kaliňák. Zloženie sa však obmenilo. Okrem Fica, Kaliňáka a Imreczeho prišiel aj policajný prezident Tibor Gašpar, ktorý je dnes podpredsedom parlamentu. Piatym účastníkom bol nitriansky podnikateľ Norbert Bödör.

Neskôr prišiel podľa Imreczeho aj vtedajší minister financií Peter Kažimír, ktorý sa stretol s Ficom a Imreczem len v trojici. Riešili to, že daňovou kontrolou v KTAG sa má zaoberať parlamentný výbor a treba naň pripraviť podklady. Výbor zvolal jeho vtedajší predseda, dnes minister financií Ladislav Kamenický.

Toto stretnutie netrvalo zrejme dlho, lebo keď sa presunuli do prednej časti premiérovej kancelárie, stále tam bol Bödör. Keď ho Kažimír zbadal, povedal „fuuu“, spomenul Imrecze pred vyšetrovateľom. A vypovedal aj o tom, ako nitrianskemu podnikateľovi hovoril, že netuší, ako sa anonym dostal k informáciám o daňovej kontrole u Kiskovcov. Rozposlané údaje boli totiž veľmi detailné.

„Bödör na to povedal niečo v zmysle, že to bolo náročné aj nákladné zabezpečiť,“ citoval vyšetrovateľ Imreczeho.

Ako to mohol nitriansky podnikateľ vedieť? Jednoducho. Pretože podľa výpovedí svedkov rozposlanie týchto mailov sám zabezpečoval.

Ozval sa dôležitý článok reťazca

Imreczeho aj Makóove slová museli byť Ficovi aj Kaliňákovi dlhšie známe. A to aj preto, že ich výpovede sa spomínajú už v kauze Očistec, v ktorej koncom roka 2021 podal prokurátor obžalobu. Týka sa podozrení, že Smer zneužíval políciu na politické ciele, a to prostredníctvom zločineckej skupiny, v ktorej čele stál bývalý policajný prezident Gašpar a podnikateľ Bödör.

Oligarcha spájaný so Smerom fungoval podľa výpovedí svedkov aj ako istý „personalista“ Ficovej vlády. Robil napríklad aj pohovor s Makóom a bol to on, kto ho presvedčil, aby sa stal riaditeľom Kriminálneho úradu finančnej správy.

Práve takýmito nomináciami Smer postupne obsadil kľúčové posty lojálnymi ľuďmi. Tí boli potom ochotní robiť rôzne „služby“ a nechali zatiahnuť dôležité štátne inštitúcie do politického boja.

Makó vypovedal, že sa stretol s Bödörom a Gašparom už na jar či začiatkom leta 2017. Na tomto stretnutí ho požiadali, aby získaval informácie na Kisku. Policajný prezident mal už vtedy podľa Makóa pri sebe podklady týkajúce sa konaní vedených proti KTAG. Vyšetrovateľom tiež povedal, že keď potom médiá informácie z daňových kontrol u Kiskovcov dostali, rozposlanie zabezpečoval Tomáš Rajecký.

Rajecký sa roky spájal so zločineckou skupinou piťovcov. Pôvodne sa o tom, že mal zabezpečiť rozposlanie mailov proti Kiskovi, verejne nevedelo. Dôkazy chýbali aj policajtom. Rajecký sa skrýval v zahraničí.

Zlom nastal koncom roka 2021, keď ho vypátrali v Španielsku a eskortovali na Slovensko. Rajecký skončil vo väzbe a rozhodol sa s policajtmi spolupracovať.

Priznal, že ho Bödör oslovil, aby zariadil anonymné zverejnenie citlivých informácií o Kiskovi. Rajecký sa s nitrianskym podnikateľom dobre poznal. Ich vzťah opísal ako dôverný, a preto ho zrejme Bödör oslovil s touto požiadavkou.

Na to, aby ju splnil, oslovil svojho známeho, ktorý zabezpečil vytvorenie anonymného účtu a následne maily rozposlal do médií. Informácie išli v dvoch várkach. Pri tej druhej bol problém s mailom, a tak to trvalo dlhšie. Bödör vtedy volal Rajeckému a vysvetľoval mu, že Kaliňák je nervózny a pýta sa, kedy to bude.

Rajeckého odsúdili. Ficovi a Kaliňákovi zrušili obvinenie

Rajeckého výpoveď sa stala kľúčovou pre obvinenie Fica a Kaliňáka. Bola dôkazom o prepojení politiky na podnikateľské prostredie. Rajeckého slová preukázali aj to, ako vďaka tomuto prepojeniu dokázala vládna moc získavať „neférové výhody v politickom boji s cieľom presadzovať záujmy skupiny“, napísal vyšetrovateľ v apríli 2022, keď obvinil vtedajšieho opozičného lídra Roberta Fica a niekdajšieho ministra vnútra Kaliňáka.

Pre oboch žiadala špeciálna prokuratúra aj väzbu. Dnešný premiér jej unikol o jeden poslanecký hlas. Na to, aby mohol súd začať rozhodovať o Ficovej väzbe, bol totiž potrebný súhlas parlamentu.

Pri Kaliňákovi, ktorý sa po vražde novinára Jána Kuciaka na jar 2018 stiahol z politiky, takýto súhlas nebol potrebný. A tak ho Špecializovaný trestný súd poslal do väzby. Po troch týždňoch ho z nej prepustil Najvyšší súd.

Fico s Kaliňákom boli podozriví zo založenia zločineckej skupiny, ktorá zneužívala políciu aj finančnú správu na politické ciele. Terčom diskreditácie sa totiž nestal len Kiska, ale aj niekdajší opozičný líder Igor Matovič či ďalší. Zároveň boli obvinení aj z ohrozenia daňového tajomstva.

Za prezradenie daňového tajomstva bol stíhaný aj Rajecký. Jeho prípad sa vyšetroval samostatne a v januári 2023 aj spoznal trest. Na základe dohody o vine a treste ho popradský súd odsúdil na podmienku dva a pol roka.

Vznikla tak paradoxná situácia, keď kľúčový svedok kauzy Súmrak už bol právoplatne odsúdený, no hlavní aktéri, ktorých usvedčovali, neboli už ani len obvinení. Do prípadu totiž zasiahla generálna prokuratúra pod vedením Maroša Žilinku.

V novembri 2022, keď sa vyšetrovanie Fica s Kaliňákom chýlilo ku koncu, im cez paragraf 363 Trestného poriadku obvinenie zrušili. Žilinkov prvý námestník Jozef Kandera spochybňoval najmä obvinenie zo zločineckej skupiny.

Tento zásah znamenal, že kauza sa rozdelila. Pod bratislavskú prokuratúru pripadla časť týkajúca sa daňového tajomstva a špeciálna prokuratúra si ponechala zvyšok.

Podľa informácií Denníka N vyšetrovanie v prípade zločineckej skupiny a zneužitia právomoci pokračovalo. Opätovne boli vypočutí svedkovia. Lenže medzičasom sa Fico dostal k moci, špeciálnu prokuratúru zrušil a NAKA jeho vláda rozložila. Vyšetrovateľ svedkom naznačoval, že tento prípad zrejme pôjde do stratena.

K tomu nateraz nedošlo. Generálna prokuratúra potvrdila, že prípad naďalej dozoruje oddelenie závažnej kriminality, ktoré prevzalo časť spisov po zrušenom ÚŠP.

Daňovú časť prevzal nový vyšetrovateľ, ktorý sa aktuálne oboznamuje s obsahom pomerne rozsiahleho spisu. Po jeho preštudovaní rozhodne o ďalšom postupe.

Úder dokonali súdy a poslanci

Voči exprezidentovi Andrejovi Kiskovi sa konalo ďalej. Potom, ako odišiel v roku 2019 z prezidentského úradu a snažil sa o vstup do straníckej politiky, ho obvinili a nakoniec aj obžalovali.

Koncom októbra ho napokon prešovský krajský súd právoplatne odsúdil na dvojročnú podmienku. Kiska voči rozhodnutiu podá dovolanie na Najvyšší súd, no nič to zatiaľ nemení na tom, že bol uznaný vinným.

Právoplatné odsúdenie využili vládni poslanci Smeru, Hlasu a SNS na to, aby vo štvrtok presadili v parlamente uznesenie, v ktorom sa konštatuje, že Kiskom spáchaný daňový trestný čin má priamy súvis s jeho prezidentskou kampaňou v roku 2014. Že konal nielen v rozpore s daňovými zákonmi, ale aj so zákonom o spôsobe voľby a že získal úrad nečestným spôsobom.

V uznesení sa konštatuje aj to, že „orgány činné v trestnom konaní, a to konkrétne prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry a policajti Národnej kriminálnej agentúry v rokoch 2021 až 2022 zneužili skutok spáchaný bývalým prezidentom Andrejom Kiskom na účelové obvinenie predsedu najsilnejšej opozičnej strany Smer Roberta Fica a ďalších osôb“.

Chceli tak vraj dosiahnuť väzobné stíhanie opozičných politikov a tak nezákonne ovplyvniť politickú súťaž a demokraciu na Slovensku a účelovo pomôcť v obhajobe bývalému prezidentovi.

Kiska by sa mal podľa poslancov ospravedlniť občanom. Za uznesenie hlasovali všetci 77 prítomní poslanci koalície. Keď sa televízia Markíza pýtala napríklad poslanca Samuela Migaľa z Hlasu, prečo bolo potrebné takéto uznesenie prijať, po dlhšom váhaní odpovedal: „Neviem. Nemám na to odpoveď.“

Exprezident poslancom odkázal, že sa ospravedlňovať nemieni. Uznesenie vníma len ako jasné potvrdenie, že celý proces okolo jeho osoby bol a je nástrojom politickej pomsty Roberta Fica.