U Fica nie je Slovensko prvé

Autor je bývalý poradca predsedu vlády

Výhra Ruska nad Ukrajinou môže mať rôzne formy. Ukrajina sa ako celok môže stať ruským protektorátom alebo v tom lepšom prípade príde o časť územia a bude neustále pod tlakom svojho agresívneho suseda. Ani jeden z týchto zlých variantov nie je pre Slovensko výhodný. Napríklad pre príliv ukrajinských utečencov či pre rastúci apetít „hladného“ Ruska expandovať ďalej na západ, teda aj na Slovensko…

Pre Roberta Fica je však výhra Ruska najlepším scenárom, aby mohol ostentatívne vyhlásiť: vidíte, mal som pravdu.

Môžeme len špekulovať, či sa do tejto polohy, keď sa jeho osobný záujem bije s tým národným, vmanévroval zo zištných dôvodov, aby mobilizoval svoj dezinformovaný voličský elektorát, alebo je už sám taký svetonázorovo domotaný.

Pokiaľ slovenské zbrojovky posielajú na Ukrajinu muníciu a premiér Fico nezneužíva ako Viktor Orbán právo veta na samitoch EÚ, stále sme bližšie k vysvetleniu, že len hrá divadlo, lebo sa bojí následkov odhalenia. To preto sa ide blamovať do ruskej propagandistickej televízie, nadáva tam na darcov našich eurofondov; to preto robí Kremľu užitočného idiota, aby prekryl triviálny fakt, že má v rukách všetky páky, aby dodávky munície ukrajinskej armáde zastavil. Lenže neurobí to, lebo biznis.

Mať na čele vlády človeka, ktorému spôsobujú víťazstvá ruského agresora psychologické uspokojenie, je mnohovrstevný problém. Čo ak naši pracujúci, zblbnutí predsedom vlády, začnú do tých delostreleckých granátov určených pre Ukrajinu sypať namiesto pušného prachu piesok? To je, pravda, len metafora straty morálneho i geo­politického kompasu, ku ktorej vedú Ficove postoje a ktorej neblahé dôsledky zamorujú verejnú mienku.

America First

Ale porážka Ukrajiny, ktorá by dala premiérovi Ficovi za pravdu, sama osebe nestačí. V jeho ponímaní by sa mala udiať na základe dohody USA a Ruska. To sú tí jeho „veľkí chlapci“. Napadnutá a Ruskom systematicky terorizovaná Ukrajina je potom malý chlapec, ktorý má stáť pri dohode USA a Ruska bokom. Trebárs ako Československo počas mníchovskej zrady v roku 1938.

Aj v tomto náhľade premiér Fico ide proti záujmom Slovenska. V záujme Slovenska nie je, aby o svetovom poriadku rozhodovali podľa svojich aktuálnych záujmov silní na úkor slabých. Európska únia, na ktorú pomaly už nemá pekné slovo, je práve skonštruovaná tak, aby sa v nej dobre cítili aj tí menší.

A tak sa Robert Fico teší aj z víťazstva Donalda Trumpa. Ten, ktorý v kampani vyhlasoval, že skončí vojnu na Ukrajine za pár hodín, totiž dobre zapadá do jeho „geopolitického“ videnia. V ňom veci svetové riadia veľkí chlapci. Čo na tom, že na úkor malých chlapcov a nemluvniat, hlavne, že mám pravdu; a keď mám pravdu, mám aj rešpekt minimálne tých voličov a voličiek, ktorí ma držia pri moci. Opäť tu teda máme do činenia s fenoménom, keď sa premiérove psychologické preferencie bijú s národným záujmom zvrchovanej, slobodnej a demokratickej Slovenskej republiky.

Čo nedokáže Fico, dokázal Trump

Premiérovo uspokojenie z víťazstva Donalda Trumpa malo ešte ďalšie zaujímavé momenty. Ako každý pozorovateľ aj on si všimol, že americké prieskumy verejnej mienky – bude to tesné – sa výrazne minuli s realitou. Tesné to totiž nebolo. Robert Fico to využil na odkaz občanom: nikdy neverte médiám a prieskumom – klamú, pracujú na objednávku. Že to povedal politik ikskrát prichytený pri lži, je tá groteskná strana problému. Tá druhá je – a poznáme ju aj na Slovensku –, že to, čo ľudia povedia prieskumným agentúram, nesedí s tým, čo si naozaj v danom momente myslia alebo ako nakoniec vo voľbách hlasujú. Je to objektívny a rozvetvený problém, predseda vlády ho však pojme tak, ako sa mu to najlepšie hodí.

Pritom Smer je typický produkt, ktorý svoju politickú prácu stavia na sociologických prieskumoch: ľudí nevedie, ale necháva sa náladami v spoločnosti viesť. A ako inak, svoje úspechy stavia na intenzívnej práci s médiami: od tých, čo majú normálne redakcie, viditeľných vlastníkov, transparentné financovanie a kritický pohľad na prácu politikov, ľudí hrubo odrádzajú; do tých druhých (vraj občianskych), čo im idú poruke a vznikli v rámci ruských dezinformačných operácií, chodia úslužne ako na klavír. Aj v tomto kontexte to ide proti národným záujmom, ak teda hovoríme o národe, ktorý nechce návrat do totality a bezmocnosti.

To, že Progresívne Slovensko v prieskumoch verejnej mienky predbieha Smer, je, pravda, ďalší dôvod, pre ktorý sa slovenský predseda vlády o prieskumoch vyjadruje tak škaredo. V expozé, v ktorom reagoval na zvolenie Donalda Trumpa, vyhlásil aj toto: „Je to určite porážka liberálnych a progresívnych myšlienok, pretože nový americký prezident je konzervatívne orientovaný.“ Opäť sa ponorme do psychológie šéfa našej rozhádanej vládnej koalície: čo nedokáže Smer na Slovensku, dokázal aspoň Trump v USA. Čo tam po tom, že jeho protekcionistická rétorika, na ktorú namotával amerických voličov, je v príkrom rozpore so záujmami Slovenska, so záujmami jeho silného automobilového priemyslu. Hlavne, že dostali nakladačku liberálne a progresívne myšlienky…

Pred obchodnou vojnou medzi USA a EÚ, mimochodom, varoval vo svojej reakcii na americké voľby prezident Peter Pellegrini. Fico zacyklený sám v sebe, vo svojich strachoch a obavách, má však iné priority ako Slovakia first.