Tomáš Gális
Denník N
Správy vybral a komentoval Tomáš Gális
1. Hlavne všetko utajiť
Koalícia je zjavne pevná a naďalej ide za svojimi cieľmi. Najnovšie celá 79-členná parlamentná väčšina schválila zmeny v infozákone, ktoré okrem iného umožňujú spoplatniť poskytovanie informácií. A došlo aj na predĺženie základnej lehoty na poskytnutie informácií občanom z osem na dvanásť pracovných dní.
Už to tu bolo. Po roku vládnutia sa mohlo zdať, že už majú všetko. Koalícia zabezpečila amnestiu pre svojich ľudí; dostala pod kontrolu silové zložky, čím dosiahla, aby sa jej už nestalo to, čo pred pár rokmi; ovládla všetky inštitúcie, na ktoré mala dosah; poistila si peňazovody; pomstila sa ľuďom a úradom, ktoré považovala za najväčších nepriateľov. Lenže divoká jazda sa zjavne nekončí. Ešte stále sú tu nepriatelia, ešte stále je čo obmedzovať a zabezpečovať.
Najnovšie zmeny v zákone starom takmer štvrťstoročie o slobodnom prístupe k informáciám idú zjavne proti jeho myšlienke a prístup k informáciám sťažujú. Nedeje sa to prvýkrát. Už počas prvej vlády Roberta Fica sa o niečo podobné pokúsila smerácka poslankyňa Edita Angyalová, ktorá prišla s nápadom, aby úrad mohol odložiť žiadosť o informáciu, ak je „zjavne nerozumná“. Našťastie, vtedy poslankyňa svoj vágne formulovaný návrh stiahla.
Keď v máji prezentovala svoju predstavu SNS, argumentovala inak. Ako tvrdil poslanec Rudolf Huliak, úrady vraj treba ochrániť pred „šikanou“, keď „tie isté osoby, tie isté mimovládne organizácie dávajú nezmyselné podnety od rána do večera“.
Účel je jasný. Zmeny nie sú na prvý pohľad nijako drastické. Napríklad poplatky novela neurčuje, nemajú však prekročiť materiálne náklady na kópie, technické nosiče či vyhľadávanie. Ako však upozornila Lucia Plaváková: „Spoplatniť chcú ‚mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií‘, no nepíšu, v akých situáciách je to možné využiť.“ Novela síce umožňuje voči poplatku namietať, no podľa poslankyne PS neexistujú nijaké lehoty o podaní ani rozhodnutí o námietke.
Samozrejme, že účel je jasný. Vágne formulácie a prekážky, ktoré kladie novela infozákona, sú v súlade s koaličnou líniou čo najmenšej verejnej kontroly. Sú v súlade s odmietaním rozhovorov s kritickými médiami, podriadením telerozhlasu či tým, že premiér nevzal na cestu, ktorú vraj považuje za svoj vrchol, žiadneho novinára. Sú v súlade s tým, ako koalícia obmedzila napríklad výbor pre kontrolu SIS, ale aj s tým, že je to vlastne len samotný Robert Fico, kto verejnosť informuje o atentáte. Hlavne, aby sa nedostávali von nepohodlné informácie; hlavne, aby sa im nik nepozeral na prsty.
Túto tendenciu mali vlády vedené Smerom vždy, ale tu treba pripomenúť aj to, že to bola ministerka spravodlivosti za Most Lucia Žitňanská, ktorá kedysi na začiatku tretej Ficovej vlády presadila register partnerov verejného sektora. V čase permanentného utajovania sa to zdá až neuveriteľné.
2. Hlavne všetko vedieť
Čo sa týka vlastnej činnosti, koalícia chce utajovať všetko, čo sa utajiť dá. Keď však ide o iných, takéto obmedzenia si aspoň niektorí jej členovia zjavne nekladú. Príkladom sú napríklad kamery na základných školách, ktorých zavedenie navrhuje minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.
Pripomeňme najprv, kde sa tento nápad vzal. Na začiatku školského roka anonym niekoľkokrát ohlásil, že sa na množstve základných a stredných škôl nachádza bomba. Školy, niektoré viac dní po sebe, evakuovali, no našťastie šlo o falošný poplach. Pri vláde, ktorej predseda zvolal bezpečnostnú radu pre ministerkinho psa či kôpku dlažbových kociek pred úradom vlády, by sme čakali, že ide o vec, ktorej by sa rada mala venovať tiež. Ale nestalo sa tak. A rovnako zatiaľ nevieme nič ani o tom, ako prebieha vyšetrovanie.
Minister vnútra však na problém s výhražnými e-mailmi reagoval nápadom zavádzať na školách kamerové systémy. Ako sa ukázalo, nie hocijakých, ale takých, ktoré sú schopné rozpoznávať tváre a vyhodnocovať riziko. No a tu musí spozornieť aj ten, kto si primárne nevysvetľuje svet ako výsledok sprisahaní, nemá pocit, že po ňom niekto ide, ale napríklad víta možnosť, že mu aplikácia Edupage oznámi, kedy jeho dieťa prišlo a odišlo zo školy.
Ako totiž vo svojom článku píše Filip Struhárik, „podobné bezpečnostné systémy vyskúšali aj v zahraničí a nie raz ich museli zastaviť alebo prepracovať. Tvárová biometria je zložitá a invazívna technológia, ktorú sprevádza niekoľko úskalí“.
Aj keď necháme bokom príklady spoza Atlantiku, v článku sa píše o skúsenostiach z Francúzska. Tam napríklad Národná komisia pre informačné technológie a slobody rozhodla, že zavedenie biometrických brán pri vstupe do škôl porušuje zákony na ochranu súkromia. Školy, ktoré sa pre kamery rozhodli, síce systém spustili, no súd to nakoniec zatrhol s tým, že aj na experiment sa vzťahujú princípy ochrany osobných údajov. Navyše, súd upozornil, že kontrola vstupu do škôl sa dá dosiahnuť aj menej invazívnymi prostriedkami.
Pred používaním systémov automatického rozpoznávania tvárí bezpečnostnými orgánmi varoval napríklad aj nemecký úrad na ochranu osobných údajov. Podľa neho musí byť použitie tejto techniky, ak je vôbec prípustné, absolútne nevyhnutné na ochranu najvyšších právnych záujmov a musí obsahovať dostatočné ochranné mechanizmy.
Samozrejme, Slovensko nie je Čína. Už len preto, že schopnosť nášho štátu kompilovať a vyhodnocovať údaje, ktoré má v rôznych databázach teoreticky k dispozícii už dnes, je taká mizerná, že ešte aj energetickú pomoc či daňové úľavy na dieťa dostane nakoniec aj ten, kto to naozaj vôbec nepotrebuje. Ale to neznamená, že by kamery rozpoznávajúce tváre neboli zásahom do súkromia. A navyše, minister stále nevysvetlil, ako by vôbec mohli zabrániť či pomôcť s vyšetrením výhražných e-mailov.
Jedine, že by nebodaj uvažoval tak, že predstieranie riešenia je vždy lepšie ako dojem, že neurobil nič.
3. Hlavne odsúdiť Kisku
Ale vráťme sa späť do Národnej rady, kde vládna väčšina okrem obmedzení infozákona vo štvrtok odhlasovala aj niekoľko iných zaujímavostí.
Asi preto, že ochranu prírody sa ministrovi Tomášovi Tarabovi ani za rok v úrade nepodarilo zdecimovať dostatočne, parlament v druhom čítaní schválil novelu, ktorá znefunkční dobrovoľnú stráž prírody či umožní jazdiť autom a pohybovať sa mimo chodníkov pre pracovníkov ministerstva a okresných úradov v akomkoľvek stupni ochrany.
No a aby sme to s tou ochranou prírody naozaj nepreháňali, parlament tiež odsunul obciam povinnosť upravovať zmesový odpad pred skládkovaním z roku 2025 na rok 2027. A to napriek tomu, že obce už raz dostali ročný odklad. Nakoniec, úniový termín je až v roku 2030, tak kam sa ponáhľať?
Zato uznesenie k odsúdeniu Andreja Kisku zjavne neznieslo odklad. NR SR v ňom totiž konštatuje aj to, že „získal úrad prezidenta Slovenskej republiky nečestným spôsobom“ a tiež ÚŠP a NAKA zneužili skutok „na účelové obvinenie predsedu strany Smer Roberta Fica“. Okrem ďalšieho silného závanu mečiarizmu je zaujímavé aj to, že za uznesenie hlasovalo len 77 koaličných poslancov a nehlasovali zaň poslanci Hlasu Radomír Šalitroš a Ján Ferenčák.
Koaličný hlasovací stroj mal však aj väčšie problémy ako dvoch nehlasujúcich hlasákov. SNS napríklad neprešla novela, ktorá mala zakázať „propagáciu netradičnej sexuálnej orientácie“ v školách. Túto partizánčinu podporilo len 11 poslancov a väčšina klubu Hlasu i Smeru sa zdržala.
Zarážajúcejšie, i keď vzhľadom na doterajší vývoj neveľmi prekvapivé je však niečo iné. Koalícia totiž znovu odložila voľbu členov Rady STVR. Podľa predsedu SNS Andreja Danka Hlas prekvapil dvomi nomináciami. Ako povedal: „Je mi ľúto, že nie je dodržaná koaličná dohoda na úrovni predsedov.“
Skrátka, keď ide o partikulárne záujmy, veľmi im to neklape, ale pokiaľ ide o politického protivníka, na jeho symbolickom odsúdení sa zhodnú takmer všetci. Aj keď je už päť rokov mimo ringu.
Jednou vetou:
4. Poslanec Smeru Richard Glück dostal v tajnej voľbe predsedu branno-bezpečnostného výboru až 85 hlasov – a teda aj 6 hlasov opozičných poslancov; predseda klubu KDH Igor Janckulík povedal, že voľba bola tajná a za Glücka zo Smeru mohol hlasovať ktokoľvek z opozície.
5. Milan Majerský na tlačovke k 35. výročiu Nežnej revolúcie pomerne ostro kritizoval vládu Roberta Fica, predseda KDH vyhlásil, že jeho politika smeruje na východ a k totalite a kroky ministra vnútra prispievajú k obmedzovaniu slobody.
6. Ivan Korčok bude spolupracovať s Progresívnym Slovenskom, píšu Aktuality, zatiaľ však nie je jasné, aká bude jeho pozícia.
7. Filmárske organizácie sa ohradili voči vyhláseniam Andreja Danka k filmu Prezidentka; ako uviedli: „Tento spôsob vyjadrovania je neprijateľný v demokratickej krajine.“
9. Minister Kamil Šaško pre kauzu vývozu pupočníkovej krvi odvolá šéfa Národnej transplantačnej organizácie Daniela Kubu; urobí tak, hneď ako za neho bude mať náhradu.
10. Lekárski odborári sa majú s ministrom zdravotníctva stretnúť v utorok; naopak, sesterské odbory, ktoré zbierajú výpovede z nadčasov, Šaška kritizujú, že odmieta viesť dialóg, na čo minister reagoval tým, že to nie je pravda a že potrebuje ich spoluprácu, nie konfrontáciu.
Zaujímavé články:
Opäť tu máme do činenia s fenoménom, keď sa premiérove psychologické preferencie bijú s národným záujmom zvrchovanej, slobodnej a demokratickej Slovenskej republiky.
Ivan Štulajter o Ficovi (dennikn.sk)
Robert Fico chce presne to isté, čo každý autoritatívny konzument moci – urobiť svoje léno veľkým. Zároveň vie, že na to nemá, lebo veď bystrý on je. No dnes už nemá nápady, spojencov ani použiteľnú minulosť. Nemá k dispozícii ani krajinu veľkosti, ktorá by zodpovedala jeho predstavám o veľkosti seba samého. Čo teda urobí? Urobí ju ešte menšou, úplne ju zbezvýznamní, len aby jeho konfekčná veľkosť aspoň opticky narástla.
Silvester Lavrík o Ficovi (dennikn.sk)
O zákazku za takmer päť miliónov eur na ministerstve obrany, ktoré vedie Robert Kaliňák zo Smeru, sa uchádzali len vďaka tomu, že na známom inzertnom portáli Bazoš kúpil takú istú poľnú rovnošatu pre vojakov, akú ministerstvo obstaráva.
Mária Benedikovičová o tendrovaní u Kaliňáka (dennikn.sk)
Citát:
Andrej Danko o zmenách v infozákone
FB status:
NEROVNAKÁ ENERGIA S MINISTERKOU ŠIMKOVIČOVOU AKO DÔVOD NA VYHODENIE Z MINISTERSTVA?
Na dnešnej hodine otázok som sa pýtal ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej na personálne čistky v jej rezorte. Za rok jej pôsobenia totiž z ministerstva kultúry odišlo alebo bolo odídených 55 zamestnancov, čiže zhruba štvrtina z celkového počtu zamestnancov úradu. Len na odstupnom bolo vyplatených takmer 400-tisíc eur.
Pani ministerka sa najprv ohradila proti tomu, že sú to personálne čistky. A potom personálne zmeny vysvetlila dvoma dôvodmi – konsolidačnými opatreniami a výmenou ľudí, s ktorými nejde v rovnakej energii. Tuším sa budem musieť pani ministerky ešte spýtať, či nerovnaká energia s ministerkou je dôvodom na ukončenie pracovného pomeru podľa Zákonníka práce alebo podľa zákona o štátnej službe. Lebo, ospravedlňujem sa, ale ja naozaj neviem.
A vy ste už dostali výpoveď z dôvodu nerovnakej energie?
Shooty:
Posledné slovo Braňa Bezáka:
Smrť obvineného Milana Lučanského prešetrovala komisia zriadená vtedajšou ministerkou spravodlivosti Kolíkovou, policajná inšpekcia aj generálna prokuratúra. Všetky dospeli k rovnakému záveru, že Milan Lučanský spáchal vo väzbe samovraždu.
Zástupca rodiny Lučanských s podporou ministra obrany Kaliňáka podávajú podnet na ďalšie šetrenie.
Trochu mi to pripomína situáciu, keď sme v detstve hrali za činžiakom futbal a po hodine hrania som sa za stavu 5:0 pre naše družstvo spýtal, dokedy budeme hrať, a najagresívnejší hráč súpera odpovedal: Dovtedy, kým nebudeme vyhrávať my.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
