Správa štátnej ochranky o atentáte: Fico náhle zmenil plány. Namiesto odchodu sa išiel zdraviť s ľuďmi

Čo hovorí a čo nehovorí správa Úradu na ochranu ústavných činiteľov o atentáte:

• Pozícia ochrankárov v momente atentátu nebola „ustálená“.
• Osobný ochrankár pudovo odskočil a nechránil premiéra.
• V správe sa nepíše o tom, že by tajné služby varovali pred útokom vopred, hoci premiér mesiac predtým hovoril o možnom útoku na vládnych činiteľov. 
• V správe nie je nič o možnom komplicovi, píše sa v nej o „osamelom vlkovi“.

Premiér Robert Fico zhruba mesiac pred atentátom hovoril o hrozbe vraždy na vládneho predstaviteľa. Zo správy k atentátu, ktorú vypracoval Úrad na ochranu ústavných činiteľov, vyplýva, že v Handlovej nič nenasvedčovalo akémukoľvek ohrozeniu.

Ešte krátko po druhej popoludní sa 15. mája zdalo, že výjazdové rokovanie vlády v Handlovej sa svojím priebehom nebude nijako líšiť oproti iným cestám kabinetu do regiónov. Ministri dorokovali, vystúpili na tlačovej besede, z ktorej premiér Robert Fico (Smer) stihol odísť ešte pred tým, ako mohli novinári klásť otázky.

Keď sa objavil pred budovou, kde vláda rokovala, všetko bolo pripravené na jeho odchod.

Lenže nastala náhla zmena. „Predseda vlády sa pri odchode nečakane a náhle rozhodol ísť pozdraviť verejnosť,“ konštatuje správa Úradu na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií.

Správa vznikla 12. septembra a koncom októbra z nej citoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) aj poslancom výboru pre obranu a bezpečnosť. Veta o náhlej zmene plánu pred nimi nezaznela.

Dokument štátnej ochranky je po uzneseniach súdov o väzbe pre útočníka ďalším v poradí, na základe ktorého sa verejnosť môže dozvedieť, čo sa 15. mája popoludní v Handlovej stalo. Má necelé tri strany. Denník N sa k nemu dostal na základe infožiadosti. Správu nám sprístupnilo ministerstvo vnútra.

Na zmenu plánu rýchlo reagovali. Nestačilo to

Zo spätnej analýzy postupu štátnej ochranky vyplýva, že aj keď sa Robert Fico rozhodol zmeniť odchod z Handlovej na vítanie so stojacimi ľuďmi, ochranný tím na to zareagoval. Preskupil sa, pričom podľa správy počet ochrancov v danej chvíli zabezpečoval dostatočnú ochranu premiéra.

„Jednotlivé presuny sú automatické, vyplývajú totiž z pohybu chránenej osoby a vzájomného poznania sa ochranného tímu,“ konštatuje správa s tým, že veliteľ v tejto situácii neriadi kroky jednotlivých členov tímu. V prípade potreby upriamuje pozornosť na zmeny pri pohybe chránenej osoby.

V súvislosti s veliteľom správa konštatuje, že išlo o špecialistu s 15-ročnou praxou v Policajnom zbore, pričom vlani bol ako veliteľ bezpečnostných akcií 148-krát.

Späť však do Handlovej, kde premiér podišiel ku skupine asi dvadsiatich ľudí. Správa uvádza, že dôchodca, ktorý následne začal strieľať, ničím nevzbudzoval pozornosť. „Nejavil žiadne známky podozrivej aktivity,“ píše správa.

Zároveň uvádza, že „v tom čase nebola pozícia ochranného tímu ustálená, ako je to bežné pri podávaní rúk chránenej osoby s davom“. Ochrancovia boli v tom čase v pohybe.

Osobný strážca pudovo odskočil a nekryl premiéra

Nasledovala streľba, pričom minister už verejne hovoril o tom, že strelcovi stačili na vystrelenie piatich rán tri sekundy od tasenia zbrane. Po druhom výstrele jeden z ochrankárov chytil hlaveň a snažil sa odkloniť smer striel od Roberta Fica. Podarilo sa to len čiastočne.

Premiéra zasiahli priamo tri výstrely a jedna odrazená strela.

Spätná analýza preukázala aj to, že v momente streľby nekonal osobný ochranca premiéra tak, ako mal. Namiesto toho, aby chránenú osobu „zakryl“, teda zabránil tomu, aby sa stala terčom, on odskočil. Urobil tak pudovo, čo minister vnútra Šutaj Eštok a riaditeľ Úradu na ochranu ústavných činiteľov Pavol Krejčí pripísali nedostatočnému výcviku ochrankárov v posledných dvoch rokoch.

„Osobný ochranca vplyvom vrodenej pudovej reakcie na výstrel odskočil opačným smerom, od predsedu vlády, a nezachytil ho. Túto reakciu na kritickú situáciu, a to únik, útok alebo zamrznutie, je možné prekonať len čiastočne, a to neustálym cvičením,“ píše sa v správe.

Na otázky poslankyne Márie Kolíkovej (SaS), či by nepomohlo, ak by mali príslušníci ochranné vesty, a teda sa v prípade streľby cítili bezpečnejšie, vysvetlenie na výbore nezaznelo. Odpovede neponúka ani správa úradu.

O žiadnej hrozbe nevedeli. Fico o nej rečnil mesiac pred Handlovou

Správa hovorí o tom, že ak sa chránená osoba rozhodne pristúpiť k davu, ochranná služba to nemôže zakázať, „ak nie je dostupná žiadna informácia o ohrození“.

„Z informácií príslušníkov operatívnej služby úradu ochrany, kriminálnej polície, či z poznatkov Národnej kriminálnej agentúry a ani zo strany spravodajských služieb neboli zistené ani oznámené žiadne podozrivé osoby ani odstúpené poznatky, ktoré by nasvedčovali možnej hrozbe spáchania atentátu alebo akéhokoľvek ohrozenia,“ cituje správa.

Minister vnútra Šutaj Eštok pritom krátko po streľbe hovoril, že počas rokovania v Handlovej boli takmer najprísnejšie bezpečnostné opatrenia. „Prísnejšie boli už len počas výjazdového slovensko-ukrajinského rokovania vlády,“ hovoril. Zo správy úradu nič také nevyplýva.

Vyplýva z nej však to, že ani Slovenská informačná služba vopred neavizovala, že výjazdové rokovanie vlády v regióne a následné stretnutie s priaznivcami by mohlo byť rizikom.

Premiér pritom už mesiac pred rokovaním v Handlovej verejne hovoril o možnej hrozbe. Robert Fico v posledných rokoch šíril nenávisť a vulgárne urážal politických oponentov aj novinárov, uprostred apríla po prezidentských voľbách potom varoval pred napätou atmosférou v spoločnosti.

„Po uliciach oplzlo nadávajú vládnym politikom a ja už len čakám, kedy sa táto frustrácia, tak intenzívne prehlbovaná Denníkom N, Smečkom či Aktualitami, pretaví do vraždy niektorého z popredných vládnych politikov,“ povedal Robert Fico 11. apríla, teda niečo vyše mesiaca pred atentátom.

Na základe akých podkladov o tom predseda vlády hovoril, keď tajná služba podľa správy z atentátu nevarovala pred žiadnou hrozbou? Odpoveď na to nie je stále známa.

Slovenskú informačnú službu vedie Ficov blízky človek, do jej čela dosadil Pavla Gašpara, syna poslanca a podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara. Obaja sa s premiérom v minulosti opakovane objavovali na tlačových besedách.

Pavol Gašpar mladší bol aj účastníkom stretnutí na poľovníckej chate, na ktorej aj s Robertom Ficom a ďalšími predstaviteľmi riešili, ako napríklad čo najskôr dostať Tibora Gašpara z väzby na slobodu.

Prívrženec opozície s komplicom? Správa o tom nehovorí

Pavol Gašpar ako jeden z vládnych predstaviteľov začal krátko po atentáte hovoriť o tom, že útočník z Handlovej mohol mať komplica. K nemu sa pridal aj minister vnútra Šutaj Eštok s vicepremiérom a ministrom obrany Robertom Kaliňákom (Smer).

Ministri aj premiér hovoria o tom, že dôchodca bol politickým aktivistom a priaznivcom opozície. Robert Fico v nedávnom rozhovore pre portál Štandard dokonca povedal, že útočník bol aktivistom konkrétnej politickej strany a že trikrát pred Handlovou prišiel na verejné stretnutia, kde bol aj premiér.

Odpoveď, prečo sa vopred nepodarilo strelca odhaliť, čiastočne ponúka správa štátnej ochranky. Vysvetľuje, že policajti na mieste, či už v uniformách, alebo v civile, dav kontrolovali vizuálne. Treba pritom zopakovať, že na mieste bolo asi dvadsať ľudí, čo aj experti hovoria, že nie je veľa.

V správe sa nepíše nič o tom, že by o útočníkovi vedeli, že chodil na protivládne akcie – strelec bol pre bezpečnostné zložky „úplne neznámou osobou“.

A v tejto správe nie je ani slovo o komplicoch – v záveroch správy Úradu na ochranu ústavných činiteľov sa píše, že „identifikácia takzvaného osamelého vlka je skôr otázkou náhody“.

Bývalý ochrankár Aleš Lehký, ktorý chránil aj českého prezidenta Miloša Zemana či ministrov a premiérov, už po útoku na Roberta Fica hovoril, že odhaliť osamelého vlka je veľmi ťažké. Zdôrazňoval však, že bezpečnostné opatrenia aj postup ochranky závisia od toho, aký potenciál nebezpečenstva bol vyhodnotený.

V každom prípade je však vizuálna kontrola davu nevyhnutnou súčasťou. „Naši a asi aj vaši ľudia sú cvičení na to, aby podľa správania odhadli človeka po jeho príchode,“ povedal Lehký s tým, že príslušníci si všímajú, či sa niekto potí, je agresívnejší a podobne. „Zistiť, aký ten človek je na prvý pohľad, závisí len od odhadu a skúseností daného policajta,“ dodal s tým, že ak by bolo vyhodnotené pred akciou väčšie nebezpečenstvo, bola by posilnená ochrana medzi ľuďmi.

Minister vnútra pochybenia nevidel. Svojich sa zastával

Lehký patril ku skupine expertov, ktorí v slovenských médiách poukazovali na chyby ochranky pri streľbe. Viacerí experti pomenovali pochybenie osobného ochrancu Roberta Fica, ktorý premiéra nekryl pri streľbe vlastným telom.

Ešte vážnejším pochybením bolo to, že premiéra po tom, ako postrelený padol na zem, nechala ochranka „odkrytého“. Nikto z tímu ho nekryl, a tak bol Robert Fico vystavený ďalším streľbám, ak by mal dôchodca na mieste komplica a útočníkov by bolo viac.

Chaoticky vyzeralo aj nakladanie postreleného predsedu vlády do pripravenej limuzíny.

Zábery zo streľby, ktoré sa podarilo nakrútiť regionálnemu štábu verejnoprávnej televízie, tiež preukázali, že na mieste nebola sanitka.

Lehký hovorí, že jej prítomnosť by bola určite plusom, ale ani v Česku nebývalo pravidlom, aby bola záchranka počas výjazdu na mieste. Jej prítomnosť počas celého rokovania ministrov totiž znamená, že po celý ten čas je blokovaný jeden záchranársky tím v danom regióne.

Keď s týmito poznatkami novinári konfrontovali ministra vnútra, ten sa svojich ľudí zastával. „Nepripúšťam, že sme mohli v niečom zlyhať,“ vyhlásil Šutaj Eštok deň po útoku na predsedu vlády. „Všetky zložky robili to, čo robiť majú,“ dodal.

Na otázky o vyvodzovaní zodpovednosti hovoril, že nie je síce prilepený k stoličke, no chyba sa podľa neho nestala.

Šutaj Eštok nevidel dôvod ani na to, aby z funkcie odvolal riaditeľa štátnej ochranky Krejčího, ktorého do úradu dosadil. Ten koncom októbra pred poslancami priznal, že po streľbe na premiéra zvažoval demisiu. Potom povedal, že po rozhovore s ministrom vnútra sa rozhodol, že vo funkcii zostane.