Nechcem, aby syn volal svokrinho partnera „dedo“. Ako to vysvetliť rodine? Môžeme tým syna zmiasť?

Už dlhšie ma trápi jeden problém. Nedávno sa nám s partnerkou narodilo dieťa. Žijeme u svokry s jej priateľom, ktorého pre jeho zvláštnu povahu nemám veľmi v obľube. Svokra ho začala nazývať ‚dedo‘ pred mojím synom. Vôbec s tým nesúhlasím, pretože toho človeka nemám rád a bol by som nerád, keby môj syn oslovoval tohto človeka ‚dedo‘, veď má svojich dvoch genetických dedov. 

Po čase prichádzam k postupným konfliktom so svokrou, ktorú mám rád ako osobu, len mám pocit, že postupne k nej začínam chladnúť a náš vzťah ide iným smerom. 

Ako jej, prosím, vysvetliť, že on je len ujo a nie dedo? Povedal som jej pravdu, ako to je, aj jemu, no ignorujú to. Tak ho pred synom volám ‚ujo‘, nech si to postupne ukladá do pamäti. 

Myslíte, že takto vytváram(e) v synovi chaos? Alebo je problém vo mne? Veď ho môže mať rád ako človeka, ale nechcem, aby ho volal ‚dedo‘. Možno je problém vo mne a v mojom egu. Čo si o tom myslíte?

Ondrej, 35 rokov

Odpovedá psychologička Jana Ashford 

Milý Ondrej,

zdá sa, že narodenie Vášho syna prinieslo do Vášho spolužitia so svokrou a jej priateľom novú dynamiku a máte pocit, že sa vaše vzťahy postupne zhoršujú. Napadá mi viacero otázok, na ktoré by bolo fajn poznať odpoveď, alebo sa nad nimi aspoň zamyslieť. Ako celú túto situáciu vníma  Vaša partnerka? Aké ste mali vzťahy so svokrou a jej partnerom pred narodením syna? Máte aj napriek spolužitiu vytvorené zdravé hranice medzi jednotlivými pármi? Rešpektujete sa navzájom?

Narodenie dieťaťa môže priniesť do medzigeneračného spolužitia napätie a často je to vtedy, ak tam už predtým boli nejaké ťažkosti alebo nevyjasnené záležitosti. Príchod dieťaťa, ktoré je pre všetkých zúčastnených veľmi dôležitou udalosťou, dokáže byť akýmsi katalyzátorom procesov vo vzťahoch.

Čo sa týka oslovovania svokrinho partnera „dedom“ – je pochopiteľné, že svokra by ho ako „deda“ chcela vidieť. Patrí k nej, ona je babka, logicky jej z toho vyplýva, že on by mal byť dedom. Vy to tak nevnímate a rád by ste oddelili, že syn má iných dedov. Možno by sa dalo dohodnúť spoločne na ešte inom oslovovaní? Možno k „ujo“ pridať krstné meno? Alebo by bola pre Vás prijateľná kombinácia „dedo“ plus krstné meno? Alebo nejaké iné riešenie?

Dôležité je svokre vysvetliť, že Vám to tak, ako to je teraz, prekáža, a navrhnúť, ako by ste to ako rodičia radi mali. Pod témou oslovovania by som však hľadala hlbšiu tému rešpektu voči vám ako rodičom zo strany svokry, možno otázku autonómie a hraníc. Na Vašu otázku, či ide o problém s egom, by som povedala, že je to skôr o tom, že sa zrejme vo vzťahu k svokre a jej partnerovi cítite nerešpektovaný a to Vám nie je príjemné.

Takéto situácie tiež preveria, či je spolužitie dlhodobo udržateľné alebo bude treba premýšľať nad inými riešeniami. Ak budete dlhodobo v nesúlade vy ako rodičia a svokra s partnerom a budete v rámci jedného spolužitia k synovi pristupovať veľmi rozdielne, bude to cítiť. Bude mu to vytvárať vnútorné napätie a konflikt lojality, lebo zrejme všetkých dospelých bude mať rád a bude sa zle cítiť, ak to medzi nimi bude škrípať.

Myslím, že by bolo fajn, keby ste sa spolu s partnerkou porozprávali o tom, ako si ďalšie spolužitie so svokrou a s jej partnerom predstavujete, čo by ste chceli pre svojho syna, a zrejme bude potrebné znovu túto tému otvoriť aj so svokrou. Bude dôležité nastaviť si hranice a trvať na ich dodržiavaní. Pomôže Vám to v ďalšom spoločnom fungovaní.

Držím palce, aby sa Vám darilo vytvárať pre synčeka zdravé a milujúce prostredie.