Náš 13-ročný syn je veľmi bystrý, no rád šokuje okolie vulgárnym humorom a poznámkami. Ako ho máme viesť k väčšej empatii?

Máme dvoch synov v tínedžerskom veku. Obaja sú veľmi tvrdohlaví, takže to ako rodičia máme niekedy dosť náročné. Čo ma trápi najviac, nášmu mladšiemu 13-ročnému synovi akoby chýbala empatia. Niekedy sa správa úplne nezrelo, otravne a pohoršuje tým okolie. Nie je veľmi citlivý a príliš ho to netrápi, čo si o ňom myslia ostatní; zdá sa, že ani nevie, kedy konkrétne pohoršuje ostatných. Napríklad používa niektoré vulgárne nadávky alebo rozpráva hlúpe vtipy (taký fekálny humor). Akoby nás tým chcel všetkých šokovať a my už nevieme, ako máme na to reagovať.

Neviem, či je to len prejav puberty a vyrastie z toho. Niekedy rozmýšľam, či za tým nie je nejaký vážnejší problém. Tiež sa bojím, aby si našiel dobrých priateľov. Je mimoriadne bystrý a vo svojom vnútri je to dobré dieťa, ale vždy mal vlastnú hlavu a bolo ťažké ho vychovávať.

Akoby mu chýbala nejaká miera, aby vedel, kedy prestať, keď sú už ostatní na neho naštvaní alebo frustrovaní. Ako ho mám viesť a usmerňovať tak, aby to naozaj zabralo a aby sme ho nevyprovokovali k ešte väčšej neposlušnosti?

Andrea, 42 rokov

Odpovedá psychologička Jana Ashford 

Milá Andrea,

rozumiem Vašim obavám o syna. Jednak môže byť náročné zvládať niektoré prejavy jeho správania a jednak sa obávate, či si nájde dobrých priateľov a ako bude pôsobiť na svoje okolie.

Z opisu je pre mňa pre stručnosť nášho formátu ťažké posúdiť, či ide len o nejakú charakterovú črtu alebo nedostatok sociálneho učenia, ktorý by mohol byť dobre formovateľný, alebo ide – ako aj Vy píšete – o niečo závažnejšie.

Asi by bolo potrebné poznať odpovede aj na iné otázky – či to takto bolo vždy alebo sa v nejakom období života syn správal primeranejšie a mal kamarátov; či ho trápi, ak nemá kamarátov; či takto reaguje vo všetkých prostrediach alebo je to niekde lepšie; ako je naviazaný na vás najbližších; aký bol jeho vývin; nakoľko je flexibilný vo svojom správaní; či nemá nejaké špeciálne záujmy atď. Aby ste dostali jasnejšie nasmerovanie, bolo by zrejme dobré zájsť na vyšetrenie k detskému klinickému psychológovi.

Poďme sa však pozrieť na to, čo by ste mohli v každom prípade robiť vy ako rodičia:

• Skúste rozvíjať jeho empatiu. Tým, že sa s ním budete rozprávať o tom, ako sa cíti a čo prežíva, ho budete zároveň viesť aj k tomu, aby to dokázal rozpoznať u druhých.
• Rozprávajte sa o rôznych situáciách, ktoré zažil, a pýtajte sa ho na to, čo tam asi kto cítil alebo čo sa dialo v jeho vnútri. Rozprávajte sa aj o neutrálnych situáciách alebo situáciách, ktoré sa ho netýkajú, aby to nebolo vždy len o tom, že on sa nevhodne správal a teraz sa to „rieši“.
• Modelujte mu túto schopnosť aj Vy napríklad tým, že budete viac komentovať, ako sa cítite, ako uvažujete nad vecami a ako toto registrujete aj u druhých. Veďte ho k tomu, aby si všímal reakcie druhých – ich výrazy tváre, reč tela.
• Rozprávajte sa o dôsledkoch určitého správania, napríklad keď sa stane, že niekto s ním nebude chcieť pokračovať v rozhovore alebo sa na neho bude hnevať. Veďte ho k náprave, k premýšľaniu nad tým, čo by mohol pre daného človeka spraviť, ak sa ho nejako dotkol.
• Dajte mu tip na lepšie vtipy, aby nemusel používať tie, ktoré sa Vám nepáčia.
• A skúste v ňom podporovať zdravú sebahodnotu. Hľadajte veci, za ktoré by ste ho mohli oceniť, aby mal šancu začať vnímať sám seba ináč. Keď sa bude cítiť dobre sám so sebou, bude väčšia šanca, že nebude potrebovať zaujať druhých nevhodnými prejavmi.

Držím Vám palce, nech sa to so synom vyvíja čo najlepším smerom, k zrelosti a spokojnosti.