Vlani sa na Slovensku narodilo najmenej detí, zlepšovať sa to nebude. Ľudia nebudú mať viac detí, keď klesá životná úroveň

Marte na kolenách poskakuje chlapec a ukazuje svoje prvé dva predné zuby. Má ešte len jeden rok, neobsedí ani na chvíľu – zjavne ho nebaví počúvať o náročnej ceste, ktorou si prešla jeho mama, kým ho mohla krotiť v náručí.

Marta mala svojho syna ako 40-ročná, patrí tak medzi staršie prvorodičky na Slovensku. Aj keď to už dávno nie je žiadna rarita: takmer každé piate dieťa s rokom narodenia 2023 porodila žena vo veku od 35 do 44 rokov (ide takmer o 10-tisíc detí).

Vlani sa na Slovensku narodilo rekordne málo detí – v prepočte na 100-tisíc obyvateľov sme dosiahli historicky najnižšie hodnoty za posledných sto rokov. A zomrelo o vyše päťtisíc ľudí viac, než sa narodilo.

Menej a menej detí sa bude rodiť aj nasledujúce desaťročia a na Slovensko to bude mať zásadný dosah. „Tridsať rokov sme viac-menej premrhali, už to nezachránime. Keby sa to stalo prioritou, mohli sme starnutie aspoň trochu zmierniť. Teraz sa už na to treba iba pripraviť opatreniami a politikami,“ hovorí demograf Boris Vaňo.

Marta: Rodila som ako 40-ročná, nikto ma za geriatrickú matku neoznačil

Marta (jej meno sme zmenili, aby zostala v anonymite) mala 37 rokov, keď si od gynekologičky vypočula vetu, ktorá znela ako verdikt: „Nebudete môcť mať deti.“ Test ukázal, že má už veľmi málo kvalitných vajíčok, a síce sa môže o dieťa pokúšať, bol by však zázrak, ak by sa to podarilo. Keďže sa k tomu pridali aj gynekologické problémy, začala to byť naliehavá otázka – buď teraz, alebo nikdy. Marta začala zvažovať umelé oplodnenie.

Pochádza z Bratislavy a má dobrú prácu v korporáte, vďaka ktorej si aj popri hypotéke na byt dokázala sporiť. Materstvo však neodkladala pre kariéru. „Deti som chcela vždy, už od vysokej školy. Kedykoľvek by to bolo prišlo, bola by som šťastná,“ hovorí. „Rada pracujem, ale nemala by som ani na chvíľu problém odísť na materskú. Veď práca tu bude vždy,“ vraví Marta.

Spätne vyhodnocuje, že problém bol inde. Mala niekoľko vážnych vzťahov. „Mala som romantickú predstavu, že chlap príde a povie – poďme mať dieťa. Nechcela som nikoho tlačiť, a preto som čakala a čakala,“ opisuje Marta. S jedným priateľom bola vyše desať rokov a tému dieťaťa neotvorila. „Myslela som si, že chlap by mal požiadať o ruku, navrhnúť debatu o deťoch. Bolo mi proti srsti byť tou ženou, ktorá si od muža vynucuje záväzok,“ vysvetľuje.

Ani jeden z mužov, na ktorých natrafila, sa do záväzku nehrnul. „Dnes už viem, že ak to žena chce, musí o tom hovoriť. Sami od seba na to neprídu, česť výnimkám,“ hovorí.

Keď sa o tom rozprávala s kamarátkami, bola prekvapená, koľko z nich jej slová potvrdilo. „Aj vo vzťahoch, ktoré sú harmonické, to bola vždy žena, ktorá iniciovala záväzok – dieťa alebo svadbu,“ hovorí.

Až správa od gynekologičky, že nebude mať deti, ju prinútila prejaviť sa vo vzťahu. „Nestretlo sa to s veľkým nadšením, ale ani s odsúdením. Začali sme to proste riešiť,“ hovorí. S vtedajším priateľom sa však krátko nato rozišla.

A to pre Martu znamenalo problém – umelé oplodnenie na Slovensku môže podstúpiť žena iba s partnerom a obaja sú potom zapísaní v rodnom liste dieťaťa. Umelé oplodnenie nemôže u nás podstúpiť ani lesbický pár.

Marta si potom prečítala článok v Denníku N o žene, ktorá podstúpila umelé oplodnenie v Dánsku, kde to štát povoľuje aj single ženám. Kúpila si letenky, zbalila sa a odletela do Dánska. Sama, bez toho, aby o tom povedala čo i len najbližšej rodine.

Na klinike jej všetko podrobne vysvetlili, hoci nevie dobre po anglicky a s prekladom jej pomáhala kamarátka. Nakoniec umelé oplodnenie Marta predsa len podstúpila na Slovensku, pretože si medzičasom našla nového priateľa. Tomu už rovno na prvom rande povedala, že chce mať deti a toto rozhodnutie nechce odkladať. „Už som bola nekompromisnejšia. Ak by nechcel, išla by som do toho sama,“ hovorí.

Partner súhlasil, oplodnenie sa podarilo na štvrtýkrát a Marta porodila ako 40-ročná. „Moja mama ma porodila, keď mala 32 rokov, vtedy jej všetci hovorili, aká je už stará. Ja to dnes vôbec necítim,“ hovorí. So synom chodí v Bratislave na rôzne cvičenia a tvrdí, že matky sú v rovnakom veku, možno o pár rokov mladšie. „Hovorili mi, že ma lekári budú volať geriatrická matka alebo ma tlačiť na cisársky. Nič také sa nestalo,“ vraví.

Vo svojom okolí si všíma, že ženy po tridsiatke ešte stále nad deťmi nepremýšľajú s tým, že na to majú čas „Mám dojem, že okolie oveľa menej rieši to, prečo ešte 35-ročná žena nemá dieťa. Ženám to ani nenapadne riešiť,“ hovorí. Najmä ak ženy – tak ako Marta – netušia, že počet a kvalita vajíčok v neskorej tridsiatke rapídne klesá.

„Nevedela som, že počet vajíčok klesá. Netvoria sa mi znova ako spermie? Ešte aj v 34 rokoch som si hovorila, že mám kopec času,“ hovorí. Dnes ženám odporúča, aby určite zvážili zmrazenie vajíčok, ak sa ešte pre deti nerozhodli.

Bezdetnosť nie je ideálny scenár pre väčšinu slovenskej populácie

Vlani sa na Slovensku narodilo vyše 48-tisíc detí, čo je menej ako polovica slávnej generácie husákových detí zo 70. rokov minulého storočia – vtedy sa ročne rodilo vyše 100-tisíc detí.

V posledných dvoch rokoch demografi zaznamenali rapídny pokles v pôrodnosti a trend bude s veľkou pravdepodobnosťou pokračovať. Podľa ich prognóz do roku 2050 až 2060 počet narodených detí za rok klesne na 45-tisíc. „Ale ukazuje sa, že by to mohlo byť dokonca ešte menej,“ hovorí demograf a prognostik Boris Vaňo z Výskumného demografického centra, ktoré patrí pod Infostat.

Počet detí od 50. rokov minulého storočia na Slovensku postupne pribúdal, až dosiahol vrchol v 70. rokoch. Totalitný režim nedával mladým ľuďom veľký priestor na realizáciu inde než v rodine, vysvetľuje demograf vtedajší generačný boom. Sobáš tesne po škole a hneď na to deti – to bol bežný model. „Viac ako polovica manželstiev v tom čase sa uzatvárala, keď bola nevesta tehotná,“ hovorí Vaňo.

Dodáva, že deti neboli pre ľudí taký zásadný zásah do životnej úroveň ako dnes. „Štát podporoval zakladanie rodín, čím nepriamo vytláčal obyvateľov z verejného života. Starali sa viac o seba a menej o verejné veci,“ hovorí.

Odvtedy počet novorodencov stabilne klesal, pričom najrapídnejší pokles nastal v 90. rokoch minulého storočia a zastavil sa až po roku 2001. Podľa demografov je za tým zmena režimu, neistota spojená s novou spoločenskou a ekonomickou situáciou, ale aj nové príležitosti uplatnenia v práci, štúdiu či voľnočasových aktivitách.

Postupne sa situácia ustálila a mnohé páry sa rozhodli, že už to nemusia ďalej odkladať. Po prelome milénií tak začalo detí mierne pribúdať, až do roku 2010. „Platí, že bezdetnosť nie je ideálny scenár pre väčšinu slovenskej populácie,“ hovorí Vaňo.

V čase komunistického režimu bolo zhruba sedem až desať percent bezdetných žien, dnes sa to blíži k pätnástim. Vaňo nepredpokladá, že toto číslo bude zásadne stúpať. „Aj páry, ktoré rodičovstvo odkladajú, sa neskôr pre deti rozhodnú a neprikláňajú sa k bezdetnosti ako k dlhodobej životnej vízii,“ dodáva demograf.

Na grafe pôrodnosti vidno rapídny pokles aj v roku 2011 až 2012. Čiastočne je vysvetlením to, že do štatistík prestali zarátavať deti, ktoré sa narodili v zahraničí ženám s trvalým pobytom na Slovensku. Týka sa to aj žien, ktoré sa rozhodli len pre pôrod v zahraničí. Tieto deti štát začne evidovať až vtedy, keď mu rodičia po narodení prihlásia trvalý pobyt na Slovensku – a rátajú sa ako prisťahovaní občania. Pre túto zmenu vypadlo zo štatistík odhadom 5-tisíc narodených detí ročne, teda 10 percent, vysvetľuje Vaňo.

Od roku 2020 počet narodených detí stabilne klesá. Pandémia podľa Vaňa nemala zásadný vplyv na pôrodnosť. Najzásadnejšou príčinou toho, prečo sa vlani narodilo rekordne málo detí, je fakt, že silná generácia žien zo 70. a 80. rokov minulého storočia má už dnes vyše 40 až 50 rokov. Naopak, do obdobia najvyššej plodnosti teraz vstupujú málo početné ročníky narodené v 90. rokoch minulého storočia.

Demografické predpovede: Ženy budú plodné, ale detí bude málo

Pozrime sa na to, aké údaje najlepšie vypovedajú o prírastku nových slovenských občanov. Na jednej strane je to pôrodnosť – teda počet detí, ktorý sa narodí za jeden rok. Je to však hrubý údaj, ktorý skresľuje najmä to, aká početná je práve vtedy generácia plodných žien.

Druhým dôležitým údajom je plodnosť, teda priemerný počet detí pripadajúci na jednu ženu, ktorý počítajú demografi. Aktuálne je to na úrovni 1,5 dieťaťa na ženu. To je viac v porovnaní napríklad s rokom 2000, keď bola plodnosť na historickom minime, a to iba 1,2 dieťaťa na ženu. Keďže však bola vtedy vo veku najvyššej plodnosti silnejšia generácia žien ešte z čias 80. rokov, celkovo mali viac detí, ako sa narodilo teraz. „Napriek tomu, že dnes majú ženy v priemere viac detí, menší počet žien v reprodukčnom veku spôsobuje znižovanie počtu narodených detí,“ vysvetľuje Vaňo.

Plodnosť žien v posledných rokoch ostáva stabilná a demografi predpokladajú, že by nemala klesať ani v budúcnosti. Keďže však do reprodukčného veku bude prichádzať menej žien, narodených detí bude aj tak ubúdať. „Jednoducho rodičov je menej a menej,“ hovorí Vaňo.

„Čaká nás obdobie zhruba desiatich rokov, keď na Slovensku budeme mať každý rok menej detí. Až kým nevstúpia do veku najvyššej plodnosti ženy narodené po roku 2010, ktoré môžu priniesť o niečo početnejšiu generáciu narodených,“ dodáva.

Aby sa slovenská populácia začala zvyšovať, rodiny by museli mať viac ako jedno či dve deti. To však demografi neočakávajú. „Robíme si aj teoretické scenáre s plodnosťou dve deti v priemere na ženu, ale taká situácia určite nenastane. V lepšom prípade sa pravdepodobne dostaneme na hranicu 1,6 až 1,7 do roku 2060,“ vysvetľuje demograf.

Slovenská spoločnosť je podľa neho väčšinovo nastavená aspoň na jedno dieťa. „Partneri už nechcú mať tri deti, to je pre nich priveľa. Jedno je minimum,“ vysvetľuje.

Demograf vytvoril aj pravdepodobné scenáre vývoja slovenskej populácie až do roku 2100. Najpravdepodobnejší scenár (v grafoch označený zelenou farbou) ráta s tým, že počet obyvateľov klesne o 763-tisíc osôb, teda o 14 percent. Počet obyvateľov by mal stabilne klesať až do roku 2080, potom by sa mal pokles zmierniť. V tomto scenári počíta demograf s tým, že plodnosť žien sa zvýši na 1,8 dieťaťa na ženu. Okrem toho do scenára započítava úmrtnosť aj migráciu (odsťahovaných aj prisťahovaných).

V ďalšom scenári Vaňo predpovedá prirodzený prírastok do roku 2100 – ide o rozdiel medzi počtom narodených a zomretých ľudí. Prírastok obyvateľstva by mal podľa najpravdepodobnejšieho scenára do roku 2035 klesať, a potom stagnovať až do roku 2060. V druhej polovici 21. storočia by sa však mal trend otočiť – obyvateľov by malo pribúdať. Je za tým najmä postupné vymieranie silných ročníkov z 80. rokov.

Demografi majú aj pesimistické scenáre, a to ak by sa plodnosť žien nezvýšila, ale klesla. Spolu s málo početnou generáciou matiek by potom populácia v nasledujúcich desaťročiach klesala zásadnejšie. „Rozhodujúce bude, ako sa spoločnosť a štát k deťom a rodičovstvu postaví,“ hovorí Vaňo.

Rómovia v Kecerovciach: Pracujú muži a ženy, aj preto odkladajú materstvo

S klesajúcou krivkou pôrodnosti zároveň stúpa vek prvorodičiek. Priemerný vek žien, ktoré vlani porodili svoje prvé dieťa, bol viac ako 28 rokov. To je výrazný rozdiel oproti minulosti, napríklad na začiatku 90. rokov bol priemerný vek prvorodičiek 22,5 roka. Viac ako 90 percent tohto rastu podľa Vaňa nastalo v rokoch 1993 až 2011, teda v čase odkladania pôrodov kvôli zmene režimu a neistote v spoločnosti.

Vek prvorodičky má dôležitý význam v počte detí – s vyšším vekom klesá aj pravdepodobnosť, že budú mať partneri viac ako jedno dieťa.

No medzi prvorodičkami možno pozorovať regionálne rozdiely: kým vek prvorodičiek v mestách bol vlani 29 rokov, v ostatných obciach to bolo 27 rokov. Najvyšší vek majú prvorodičky v Bratislave, a to 32 rokov. V okresoch na strednom a východnom Slovensku je vek žien pri prvom dieťati oveľa nižší – v Námestove, Brezne či Bardejove je to 26 rokov, ešte menej je to v Kežmarku, Medzilaborciach či vo Vranove nad Topľou. Najnižší vek dosahujú prvorodičky v okrese Gelnica, a to menej ako 23 rokov. Za posledných 20 rokov sa v tomto okrese priemerný vek prvorodičky zvýšil iba o jeden a pol roka.

Stupeň urbanizácie, etnické zloženie a religiozita sú podľa Vaňa tri hlavné dôvody regionálnych rozdielov v reprodukčnom a rodinnom správaní. Istú rolu hrá aj životná úroveň. „V niektorých regiónoch, kde je možnosť realizácie v pracovných a ďalších mimorodinných aktivitách pre obyvateľstvo menšia, je rodina zaujímavejšou možnosťou realizácie,“ vysvetľuje demograf.

Výrazne nižší vek majú prvorodičky aj v okresoch s vyšším podielom ľudí žijúcich v sociálne vylúčených komunitách. Demografi na to nemajú presné dáta, ale odhadujú, že za posledných 20 rokov sa znížila pôrodnosť aj medzi sociálne znevýhodnenými ľuďmi.

Grafy: Porovnanie priemerného veku prvorodičiek v okresoch západného, stredného a východného Slovenska.

Pozoruje to aj Katarína Šiňanská v Kecerovciach v okrese Košice-okolie, kde žije veľká komunita takmer štyritisíc Rómov. „Je to len moje pozorovanie, ale všímam si, že pôrodnosť určite klesá a aj vek ženy pri prvom dieťati sa posúva vyššie,“ hovorí Šiňanská, ktorá pracuje v organizácii Cesta von a na Katedre sociálnej práce Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. V Kecerovciach je mentorkou pre dve omamy: sú to rómske ženy, ktoré pracujú s rodičmi novorodencov a vedú ich k tomu, ako sa starať a rozvíjať svoje deti.

Za nižšou pôrodnosťou vidí najmä to, že si prácu nachádzajú nielen otcovia, ale aj matky. „Je to trend, ktorý sa šíri medzi mladými a myslím si, že s tým súvisí odkladanie materstva na neskôr,“ hovorí mentorka. Dodáva, že rodiny sú na rôznej socioekonomickej úrovni – omamy pracujú s rodinami, ktoré sa v komunite považujú skôr za strednú vrstvu.

Práve tieto mladé rodiny sú dvojpríjmové a pracujú vo fabrikách v okolí Košíc a Prešova. „Mnohé z nich sú založené takmer výlučne na práci ľudí z rómskych komunít. Dokonca majú špeciálne bonusy, pokiaľ odporučia rodinného príslušníka alebo iného človeka, ktorý v práci vydrží určitý čas, takže sa to šíri,“ vysvetľuje.

Dve omamy majú v Kecerovciach na starosti dokopy takmer 50 detí a v dedine pracujú už šiesty rok. Za ten čas Šiňanská vidí, ako ovplyvnili životy rodín a ako sa mení spôsob, ako sa rodičia venujú svojim deťom. Zvyšuje sa záujem matiek o škôlku, do čoho ich omamy povzbudzujú. Navyše, rodičia dávajú ochotnejšie dieťa do škôlky aj vtedy, keď majú obaja prácu.

Pozitívne správy dostávajú aj zo školy. „Učitelia pozorujú na týchto deťoch, že sú iné: viac rozumejú po slovensky, vedia sa lepšie sústrediť a pracovať,“ hovorí mentorka.

Ako si dvaja lekári založili rodinu radšej v zahraničí

Rodičov na Slovensku je stále menej a pre dieťa sa rozhodujú starší. A navyše – čoraz viac ich zo Slovenska odchádza. Odliv mozgov a migrácia do zahraničia má podľa demografa Vaňa zásadný vplyv na vývoj pôrodnosti.

„Mladí ľudia vo výraznej miere odchádzajú do zahraničia a dlhodobé pozorovania ukazujú, že sa vracia iba polovica. Zažívame neistý politicko-ekonomický vývoj a otázkou je, ako sa bude ďalej prehlbovať odliv mozgov,“ vysvetľuje ekonómka Lucia Šrámková, ktorá viedla Inštitút finančnej politiky a pracovala v Kancelárii rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Martina Strečanská odišla študovať medicínu do Brna, kde sa spoznala so svojim manželom, tiež Slovákom. Po škole sa už spolu nevrátili na Slovensko – prácu si našli v Nemecku, kde si založili aj rodinu. Dôvod bol jasný: nazbierať skúsenosti a postaviť sa na vlastné nohy aj finančne. Spomína si, že v roku 2010 im ako začínajúcim lekárom na Slovensku ponúkali plat okolo 460 eur v hrubom. „S tým by sme sa asi ďaleko nedostali, keďže sme boli rozhodnutí, že si rodinu chceme založiť skoro. Odkladať sme to nechceli,“ hovorí Martina.

Nezdedili byt po príbuzných, alternatívou nebolo ani bývať u rodičov. „Išli by sme do podnájmu, no ani to neviem, ako by sme z platov vykryli. Z tohto pohľadu nás na Slovensku nič nedržalo,“ spomína si.

Lekári si po skončení školy ešte musia urobiť atestáciu, teda skúšku na to, aby mohli pracovať samostatne v súkromnej praxi. Martina však nechcela s deťmi čakať až po tom, čo si urobí atestácie, pri plnom úväzku to trvá aj šesť rokov. „Sme rodinné typy a od začiatku sme chceli tri deti. Asi by som vyčítala, ak by som to nechala na neskôr a nedarilo by sa to,“ hovorí Martina.

Dnes pozoruje aj na kolegyniach v Nemecku, že akokoľvek sa rozhodnú, približne v štyridsiatke sa stretnú v rovnakom bode – majú atestácie a aj deti, len každá v inom poradí. „Ja som spokojná: mám pred štyridsiatkou, tri deti a aj atestáciu. No pre každú ženu je to individuálne. Závisí od toho, akú má rodinnú situáciu, podporu od manžela či rodiny, v akom prostredí žije,“ dodáva Martina.

Nie je si istá, či by sa jej to podarilo aj na Slovensku. Popri troch deťoch jej trvalo urobiť atestáciu v Nemecku približne trinásť rokov a aj to najmä vďaka flexibilným úväzkom, popri deťoch mohla pracovať na skrátený úväzok. Materská trvá v Nemecku iba rok, potom príspevok rodičom skončí. K dispozícii však majú veľkú sieť jasličiek či „tagesmutter“ – ženy, ktoré sa starajú o menšiu skupinku detí.

Za tieto služby musia rodičia platiť a rezervovať si ich už pri pôrode, aby mali isté miesto. Martina mala deti v jasličkách už po roku, no niekoľko prvých mesiacov tam boli iba štyri či päť hodín denne. A to aj vďaka skrátenému úväzku, ktorý dostala v práci.

Martina nevie, či by sa mohla po roku vrátiť do práce – aspoň na čiastočný úväzok – aj na Slovensku. „Jasličiek tu nie je veľa a aj tých zopár je drahých. A do väčšiny škôlok vám vezmú dieťa až vtedy, keď je odplienkované, čo trvá aj viac ako dva roky,“ hovorí. O deti by sa im v tom čase nemohli starať ani rodičia, ktorí ešte pracovali.

Keby mala mať atestáciu a tri deti na Slovensku, pochybuje, že by to stihla so skráteným úväzkom do štyridsiatky. Slovensko podľa nej neuľahčuje ženám rozhodnutie mať viac detí a zároveň to skĺbiť s prácou. „Akonáhle sa rozhodnete pre viac detí a zrátate si materskú tri krát tri roky, je to veľmi dlhá doba,“ hovorí. „Zásadne to ovplyvní pracovné skúsenosti. Aj sebadôveru ženy, na čo má a na čo nemá. Môže si menej veriť, a potom si hľadá jednoduchšiu prácu,“ tvrdí.

Podľa nej by žena mala mať ako matka možnosť voľby pracovať toľko, koľko to rodine vyhovuje. „A nie byť buď tri roky iba doma, alebo naopak, mať 40-hodinový pracovný týždeň. A ak sa rozhodnem ísť do práce okolo dvoch rokov dieťaťa, nech mám možnosť niekam ho umiestniť,“ dodáva.

Slovensko malo šťastie, že táto rodina nebola tradičným príkladom odlivu mozgov, ktorý sa zo zahraničia domov nevráti. Po trinástich rokoch života v Nemecku sa Martina s manželom vrátili, no Slovensko im návrat iba sťažilo. Prišli pracovať na kardiológiu v Trenčíne, ktorá sa po necelom roku rozpadla – na protest proti riaditeľovi nemocnice, ktorého dosadila exministerka Zuzana Dolinková.

Napriek tomu sa do Nemecka nevrátili a našli si novú prácu. Martina však upozorňuje, že návrat domov s rodinou je veľmi ťažký. „Pokiaľ si založíte rodinu v zahraničí, vrátiť sa domov je extrémne náročné, najmä ak už sú deti trochu staršie a majú vytvorené sociálne väzby,“ dodáva.

Kto by chcel mať viac detí, keď klesá životná úroveň?

Aké sú hlavné príčiny toho, že sa na Slovensku stále rodí menej detí? Medzi hlavné patrí to, že pomaly vyprcháva generačný efekt, keď si silné populačné ročníky zo 70. a 80. rokov zakladali rodiny. „Keď tieto ročníky prišli do reprodukčného veku, darilo sa ekonomike a boli priaznivé vyhliadky rastu životnej úrovne a celkovej ekonomickej konvergencie,“ vysvetľuje ekonómka Lucia Šrámková. „Zlepšovala sa aj dostupnosť bývania, čo je jeden z kľúčových faktorov pri zakladaní rodiny,“ dodáva.

Terajší však mladí ľudia tieto pozitívne faktory nezažívajú. Práve naopak – vysoká inflácia, znižovanie kúpyschopnosti a vysoké náklady na bývanie odrádzajú už aj tak populačne slabú generáciu od toho, aby mala viac detí.

Podľa Šrámkovej je výrazným faktorom práve pokles životnej úrovne. Dvojciferná inflácia v roku 2022 a 2023, pokles reálnych miezd dva roky po sebe a negatívny vplyv na kúpyschopnosť domácností. „Mladé páry pozerajú dopredu. Pozerajú na výšku svojich platov a možnosti ich rastu,“ vysvetľuje.

Konsolidácia podľa nej zasiahne mladé rodiny, pretože ich potreby nie sú len o potravinách. „Štartovací balíček pre prvé dieťa je finančne nákladný, od hygienických potrieb cez zariadenie domácnosti až po opatrovateľské služby či škôlky,“ hovorí.

K poklesu životnej úrovne sa v uplynulých dvoch rokoch pridalo aj zdraženie hypoték. Problém však majú predovšetkým páry, ktoré na hypotéku nedosiahnu, tvrdí Šrámková. Pripomína, že Slovensko má v rámci EÚ druhý najvyšší priemerný vek mladých ľudí žijúcich v spoločnej domácnosti s rodičmi. Dáta Eurostatu ukazujú, že je to 31 rokov.

„Absencia dotovaného nájomného trhu je kľúčový faktor, ktorý ovplyvňuje správanie mladých rodín,“ tvrdí. Navyše, aj trh komerčného nájomného bývania je malý vzhľadom na to, že patríme medzi krajiny s najvyššou mierou vlastníctva nehnuteľnosti v EÚ.

Podľa Šrámkovej je problém najmä v tom, že konsolidácia nepriniesla žiadne opatrenia na to, aby slovenská ekonomika rástla. „Slovensko stagnuje, prestali sme dobiehať životnú úroveň bohatších krajín. Ak nezačneme implementovať prorastové politiky, tak sa vo výške platov a kúpyschopnosti ďalej neposunieme,“ vysvetľuje. Štát by sa mal podľa nej sústrediť na skvalitňovanie vzdelávania, inovácií a výskumu, takisto na spomalenie odlivu mozgov.

Aj ekonomická neistota má vplyv na stúpajúci vek prvorodičiek: páry potrebujú dlhší čas po škole pracovať, aby si našli stabilnú prácu s platom, vďaka ktorému môžu rodinu zabezpečiť.

Aj zahraničie starne, no Slovensko má väčší problém

Klesajúca pôrodnosť aj rastúci vek prvorodičiek je trend aj v zahraničí. Slovensko zatiaľ patrí ku krajinám, kde je vek prvorodičiek napriek nárastu pomerne nízky. Podľa demografa však na tom nie sme demograficky až tak dobre. Oproti iným krajinám máme príliš nerovnomernú vekovú štruktúru obyvateľstva, ktorá nám spôsobuje problémy. Ide najmä o populačné vlny v 40. a 50. rokoch, potom v 70. a 80. rokoch.

„Extrémne nerovnomerná veková štruktúra spôsobuje problémy vo všetkých oblastiach,“ vysvetľuje demograf. Dlhodobé striedanie silných a slabých populačných ročníkov spôsobuje problémy hlavne pri plánovaní kapacít v školách a predškolských zariadeniach, pri riešení potrieb trhu práce, ako aj pri poskytovaní zdravotnej a sociálnej starostlivosti. A tak síce celá Európa čelí starnutiu, ale Slovensko ešte o niečo viac.

Podľa predpovedí demografa Vaňa by sa mal priemerný vek obyvateľov do roku 2065 zvýšiť z terajších 41 rokov na vyše 47 rokov. To znamená zvýšenú záťaž na sociálny systém. V súčasnosti pripadá na 100 obyvateľov v produktívnom veku zhruba 50 obyvateľov v neproduktívnom veku. Demograf odhaduje, že do roku 2060 sa tento pomer zmení: na 100 obyvateľov v produktívnom veku bude pripadať až 90 obyvateľov v neproduktívnom veku.

Starnúce obyvateľstvo zvýši tlak na dôchodkový systém, sociálne služby a zdravotníctvo, vysvetľuje ekonómka. „Už včera bolo neskoro v upratovaní týchto kľúčových sektorov zabezpečujúcich kvalitu života v starobe,“ vysvetľuje a pripomína, aký máme už teraz nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily v zdravotníctve a ošetrovateľstve.

Menej detí znamená ešte menej mladých ľudí na trhu práce o zhruba 20 rokov, hovorí makroekonóm VÚB banky Michal Lehuta. „Firmám pritom ľudia chýbajú už dnes,“ hovorí. Menej ľudí v produktívnom veku a zamestnaných pre štát znamená, že mu budú klesať príjmy z daní a odvodov. „Ale, naopak, rásť budú výdavky na penzie, zdravotníctvo a sociálny systém pre veľký počet starších ľudí,“ vysvetľuje.

Neexistuje jedno zázračné riešenie, ako zvýšiť pôrodnosť. „Z publikovaných výskumných štúdií sa zdá, že úroveň pôrodnosti sa verejnými politikami nedá až tak veľmi ovplyvňovať – a ak áno, tak skôr nepriamo: dostupnosťou jaslí, škôlok, flexibilných pracovných úväzkov pre ženy,“ dodáva ekonóm Lehuta.

Pre pomoc rodinám sa rozhodla vláda Eduarda Hegera, ktorá v roku 2022 pretlačila parlamentom „Matovičov balíček“ – daňový bonus na dieťa, detské prídavky a krúžkovné. Vtedajší minister financií Igor Matovič sľuboval rodinám 200 eur na každé dieťa a náklady na balíček sa vyšplhali cez miliardu. Vtedajšia vláda priniesla aj rodičovský dôchodok – teda príspevok z odvodov detí na penziu ich rodičov. Tieto príspevky však nevydržali ani len dva roky – vláda Roberta Fica ich v rámci konsolidácie zásadne okresala.

No podľa Šrámkovej jednorazové a krátkodobé príspevky, ako je napríklad tehotenský či rodičovský príspevok, len do malej miery ovplyvňujú mladé rodiny v rozhodnutí mať deti. „Na vyhodnotenie zvýšených prídavkov na deti či daňového bonusu je priskoro, no zo zahraničných praxí vieme, že i dlhodobé transfery rodinám až do doby dospelosti detí majú len krátkodobý efekt na pôrodnosť,“ tvrdí.

Oveľa väčší zmysel má podľa nej podpora nájomného bývania či dostupnosť starostlivosti o deti. Napríklad aj preto, že prídavky a bonusy sú ľahšie zvrátiteľné ako nastavenie dostupnej siete škôlok či jasieľ. Miesta v škôlkach sa už postupne uvoľňujú a budú dostupnejšie, no úplne chýbajú jasle do troch rokov. Ak by ženy chceli odchádzať do práce skôr, než po troch rokoch, nemajú kam dieťa umiestniť. „Pre štát by to bola návratná politika, keďže matky sa skôr vrátia na trh práce,“ vysvetľuje Šrámková.

Ekonómka dodáva, že pomôcť by mohla aj flexibilná rodičovská dovolenka – tá slovenská v trvaní tri roky patrí medzi najdlhšie spomedzi krajín OECD. Flexibilita by mohla znamenať, že by si žena či muž mohli vybrať, ako dlho zostanú doma s dieťaťom. Ak by napríklad ostali iba jeden rok, trojročný objem peňazí rodičovskej dovolenky by si vyčerpali v rámci roka.

Podľa Šrámkovej neflexibilný rodičovský príspevok môže obmedzovať rozhodovanie rodičov o počte a odstupoch medzi jednotlivými deťmi. „Zároveň pre matky znamená významnú ‚pokutu za materstvo‘ na trhu práce – pretrvávajúci rozdiel v príjme vzhľadom na vzdelanie, odvetvie či pozíciu, čo sa následne premieta aj v nižších dôchodkoch žien,“ dodáva.

Šrámková však pripomína, že ekonomický rast môže byť tou najlepšou odpoveďou, ako znížiť neistotu mladých párov a posilniť ich v rozhodnutí, že sa dokážu postarať aj o viac detí. „Základom je vytvoriť prostredie, ktoré bude atraktívne pre súkromné investície, čiže budúci ekonomický rast. Nemôžeme sa sústrediť len na prerozdeľovanie koláča, ktorý máme, ale na to, aby sme ho vhodnými opatreniami zväčšili,“ dodáva ekonómka.