V Bratislave sa objavuje nové značenie pre chodcov, zlepšiť chcú aj priechody pri školách

Na konci leta dokončili v Bratislave poslednú etapu veľkej rekonštrukcie Račianskej ulice. Stála viac ako päť miliónov eur a jej súčasťou bola aj oprava Križovatky Jozefa Čabelku, ktorá spája ulice Račianska, Jarošova a Pionierska.

Cez rušnú križovatku v Novom Meste prechádza denne množstvo chodcov aj na zastávku električky Pionierska, ktorá ju pretína. Na križovatke ešte niekoľko týždňov po položení asfaltu nebolo zakreslené dopravné značenie a chodci mali napriek viacerým semaforom problém identifikovať, kadiaľ môžu bezpečne prejsť.

Keď sa značenie napokon objavilo, nešlo o klasické biele pásy, ale o dve prerušované čiary po obvode priechodu. Nie je to klasický priechod pre chodcov, ale takzvané miesto na prechádzanie, ktoré má aj iné pravidlá a je určené nielen pre chodcov, ale aj pre cyklistov. Tí na ňom nemusia zosadať z bicykla.

Miesta na prechádzanie sa pri nových projektoch podľa vyhlášky z roku 2023 musia značiť tam, kde je svetelná signalizácia. Nie všade v Bratislave to tak je.

Autor viacerých slovenských technických predpisov v oblasti dopravného značenia Daniel Volár vysvetľuje, že pri zavádzaní nového značenia sa inšpirovali zahraničím, kde po zavedení miest na prechádzanie zaznamenali nižší počet nehôd.

Zvýšiť bezpečnosť chodcov mala aj novela zákona o cestnej premávke, ktorej cieľom bolo zosúladiť predpisy so zvyškom európskych krajín. Slovensko je jedinou krajinou v Európskej únii, kde chodec na priechode prioritu nemá. V iných krajinách platí, že ak je na ceste namaľovaný priechod, vodič má spomaliť až zastaviť vozidlo, a a ak treba, umožniť chodcovi prejsť. Na Slovensku má chodec počkať, kým autá prejdú, až potom môže ísť.

Namiesto zebry prerušované čiary

Volár vraví, že miesto na prechádzanie v Nemecku aj Anglicku používajú 30 rokov, v Španielsku 15. „Keď to zavádzali v Španielsku, urobili pokus, že tieto miesta namaľovali na dvesto priechodoch, a zistili to, čo od začiatku tvrdili Nemci – na takýchto priechodoch bude menej nehôd. Počas dvoch-troch rokov v testovacej fáze bol badateľný rozdiel,“ hovorí odborník.

Z meraní podľa neho vyplynulo, že ľudia sa na miestach na prechádzanie prirodzene správajú inak, sú opatrnejší, kým zebra zvádza k ľahkomyseľnejšiemu prechádzaniu. Svetelné signály sa zväčša používajú na miestach, kde je zložitá dopravná situácia a je namieste obozretnejšie správanie.

Prezident Cyklokoalície Dan Kollár nové značenie vníma pozitívne, no dodáva, že ide o zmenu, s ktorou sa ešte nestotožnili dopravní projektanti – a niektoré samosprávy netušia, čo sa zmenilo. Odhaduje, že niekoľko rokov to pre ľudí bude zmätočné.

„Ide o dobrú zmenu, ktorá je inšpirovaná dopravne vyspelejšími krajinami,“ vraví Dan Kollár. Konštatuje, že v Bratislave sú miesta, kde sa nové značenie nedodržalo. „Napríklad pred Mladou Gardou je svetelná križovatka, no cez priechod je namaľovaná zebra.“

Cyklokoalícia rekonštrukciu Račianskej ulice z pohľadu bezpečnosti chodcov a cyklistov označila za nevyužitú príležitosť. „Rekonštruuje sa iba vozovka, chodníky vedľa sú v šialenom stave. Je to jeden z najväčších investičných projektov v Bratislave za celé obdobie, okrem električiek, ale pešiu a cyklistickú dopravu nezlepšuje,“ hovorí Kollár.

Rekonštruujú priechody pred školami

Hlavné mesto sa bezpečnosť chodcov snaží zvýšiť aj rekonštrukciou priechodov pred školami. Koncom októbra informoval primátor Bratislavy Matúš Vallo napríklad o vysunutých nárožiach.

„Majú hneď dve bezpečnostné výhody. Vďaka skráteniu priechodov prejdú peší cez cestu rýchlejšie, a na vozovke sú tak kratší čas, zároveň vďaka úprave geometrie odbočovacích pruhov vozidlá jazdia križovatkou pomalšie,“ píše Vallo. Takto už riešili križovatku Muchovho námestia s Farského ulicou v Petržalke.

Práve tu prechádzajú cez križovatku deti zo zastávok MHD Farského a Muchovo námestie k základnej škole Černyševského. Niektoré priechody pre chodcov tu podľa magistrátu mali takmer 23 metrov. Šírka a usporiadanie križovatky zároveň umožňovali autám prechádzať tadiaľ bez toho, aby museli spomaliť, čo bolo nebezpečné najmä pre deti z okolitých škôl.

V rámci zmien pridali okrem vysunutých nároží v križovatke aj stredové bezpečnostné ostrovčeky. Dlhé priechody tak rozdelili na kratšie úseky. Po novom budú mať približne dva krát štyri metre.

„Chodci tu tak nemusia prekonávať zbytočne veľkú vzdialenosť, trávia menej času v priestore samotných jazdných pruhov a pri prechádzaní cez vozovku ich chránia aj stredové ostrovčeky,“ argumentuje bratislavský magistrát.

S cieľom, aby autá do križovatky nevchádzali vysokou rýchlosťou a pred odbočením spomalili, pristúpili aj k úprave pravého odbočenia – dvoch odbočovacích pruhov, ktoré pôvodne ústili priamo do priechodov. Po novom sú jazdné pruhy zlúčené a autá odbočujú v ostrejšom uhle, takže viac spomalia a je aj zabezpečený lepší rozhľad na priechod pre vodičov aj chodcov.

„Zároveň sú však zachované dostatočné rozmery križovatky, aby sa sem pohodlne zmestili všetky kĺbové autobusy a, samozrejme, aj autá,“ vysvetľuje Vallo.

V rámci projektu Mesto pre deti je cieľom magistrátu podobné riešenia zaviesť pri školách, ktoré sú do iniciatívy zapojené. Momentálne mesto pracuje na takomto riešení aj na križovatke Panenská – Kozia.

Úpravy na Staromestskej

Téma bezpečnosti cestnej premávky sa pravidelne objavuje aj v súvislosti so Staromestskou ulicou, kde pred dvoma rokmi opitý vodič zabil päť ľudí. Mesto tam zužuje cestné pruhy, čím chce vodičov priviesť k tomu, aby dodržiavali maximálnu povolenú rýchlosť.

Okrem toho má Bratislava od polovice roka 2022 v rukách projekt, ktorý prináša aj revitalizáciu územia okolo Zochovej ulice a sľubuje väčšiu bezpečnosť chodcov. V podchode napríklad pribudnú dva výťahy a odstránia sa bariéry, ktoré sťažujú pohyb. Projekt však nepočíta s úrovňovým priechodom, ktorý navrhuje napríklad Cyklokoalícia.

Chodcom by podľa nej umožnil lepší prechod medzi zastávkami na oboch stranách a upokojil by aj dopravu na frekventovanej ceste. Podchod popod túto širokú cestu nie je bezbariérový a cez priechod by mohli chodiť aj vozičkári, seniori alebo rodičia s kočíkmi.

Na potrebu úrovňového priechodu na prechádzanie upozorňuje aj iniciatíva Znepokojené matky. Vo videu, ktoré zverejnili na sociálnej sieti, poukazujú na to, že s kočíkmi je problém dostať sa na druhú stranu. Cesta okolo trvá takmer desať minút.

„Súčasné vedenie Bratislavy deklaruje, že chce vytvoriť mesto pre ľudí a peší pohyb má byť prioritou. Pokiaľ je to skutočne tak, mali by si stáť za svojím zámerom vybudovať na tomto mieste úrovňový priechod so semaforom, čo by zlepšilo komfort všetkých ľudí pohybujúcich sa pešo v tejto lokalite,“ informujú Znepokojené matky.

Prioritu na ceste chodec nemá

Občianske združenie Cyklokoalícia dlhodobo upozorňuje na to, že Slovensko je jedinou krajinou Európskej únie, kde vodič nie je povinný približovať sa k priechodu pre chodcov len takou rýchlosťou, aby mu bol schopný v prípade potreby umožniť bezpečný prechod, alebo kde vodič nemusí umožniť bezpečný prechod chodcovi, ktorý sa zjavne chystá vstúpiť na priechod.

V zákone sa píše, že „chodec nesmie vstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť“.

Posilniť postavenie chodcov chcela v minulosti aj predchádzajúca vláda Smeru, SNS a Mosta. Ministerstvo vnútra napokon návrh stiahlo s argumentom, že slovenská infraštruktúra na zmeny nie je pripravená. Tému otvorila vlani v parlamente aj poslankyňa Romana Tabaková, ktorá sa do Národnej rady dostala na kandidátke OĽaNO.

Cyklokoalícia hovorí o dvoch dôvodoch, prečo je potrebné, aby sa bezpečnosť chodcov zlepšovala. Prvým je znižovanie počtu úmrtí alebo vážnych zranení na cestách. Ďalším snaha zvyšovať podiel udržateľných foriem dopravy a znižovať podiel automobilovej dopravy.

„Aj na základe rôznych prieskumov sa ukazuje, že najčastejší dôvod, prečo ľudia nechodia na bicykli alebo vozia deti do škôl autami, sú obavy o bezpečnosť,“ vysvetľuje prezident Cyklokoalície Dan Kollár. Za najvýraznejší faktor pri nehodách považuje rýchlosť vozidiel.

„Čím vyššia rýchlosť, tým častejšie dochádza k nehodám a tým fatálnejšie sú následky. Vidíme aj v iných krajinách Európskej únie, že sa znižuje rýchlosť vozidiel na 30 km/h, a aj keď dôjde k nárazu, nekončí sa to tragicky,“ vysvetľuje Kollár.

Cyklokoalícia tiež hovorí, že úpravu pravidiel v súvislosti s priechodmi pre chodcov avizovala vláda už vo svojom programovom vyhlásení. V januári tohto roka absolvovalo združenie rokovanie k pripomienke k Rámcovému plánu legislatívnych úloh vlády na aktuálne volebné obdobie, ktorý sa pôvodne zákonu plánoval venovať v poslednom štvrťroku 2025.

„Úrad vlády, ministerstvo vnútra aj polícia sa do značnej miery stotožnili s našimi argumentmi za urýchlenie úpravy pravidiel týkajúcich sa priechodov pre chodcov. Vďaka tomu sa plánovaná novelizácia zákona o cestnej premávke presúva na prvý štvrťrok roku 2025,“ povedal prezident Cyklokoalície.

Novela by mala v praxi znamenať, že vodič bude povinný približovať sa k priechodu pre chodcov len takou rýchlosťou, aby bol schopný v prípade potreby umožniť chodcovi bezpečný prechod. Zároveň bude povinný umožniť bezpečný prechod aj chodcovi, ktorý sa zjavne chystá vstúpiť na priechod. Podobná úprava vychádza z medzinárodného Dohovoru o cestnej premávke. Prax z okolitých krajín podľa združenia ukazuje, že nové pravidlá budú fungovať aj u nás.

Čo hovoria štatistiky

Prezídium Policajnéo zboru každoročne vyhodnocuje dopravno-bezpečnostnú situáciu. Z verejne dostupných dát vyplýva, že v roku 2023 došlo na Slovensku k 11 671 dopravným nehodám, čo je o 394 menej ako rok predtým. Počet obetí, naopak, vzrástol.

V posledných štyroch rokoch počet usmrtených osôb pri dopravných nehodách stúpa rovnako ako počet usmrtených chodcov. Pred štyrmi rokmi zomrelo na slovenských cestách 42 chodcov, v roku 2021 ich bolo 54, v roku 2022 o dvanásť viac a v roku 2023 75.

Známe sú aj štatistiky za prvý polrok tohto roka. Pri dopravných nehodách zomrelo 125 ľudí, z toho 29 chodcov. Celkovo polícia eviduje za prvých šesť mesiacov 5488 nehôd. V porovnaní s rovnakým obdobím roka 2023 je počet nehôd o niečo vyšší – vlani ich bolo 5435.

„Najčastejšou príčinou nehôd je stále nepozornosť na strane vodiča, neprimeraná rýchlosť a spôsob jazdy a nedodržiavanie dostatočného odstupu medzi vozidlami,“ informuje polícia.