Jurzyca: Sulíkov štýl je menej diplomacie a viac úprimnosti

V SaS riadil tvorbu jej volebného programu a teraz jeho časť chce strana priniesť do parlamentu a podporu hľadať aj u bývalých kolegov z opozície. Poslanec a bývalý minister školstva Eugen Jurzyca hovorí aj o svojom pohľade na konanie Siete a Mosta-Híd, na politiku SaS voči Únii, na nového ministra školstva, ktorému v minulosti šéfoval, a na šancu, že za tejto vlády sa bude dariť programu Hodnota za verejné peniaze.

Ako ste vy vnímali povolebný vývoj? Bola reálna pravicová vláda, bol férový a racionálny postup Mosta-Híd a Siete?

Zopár hodín som si myslel, že by sa dala zostaviť vláda zo súčasných opozičných strán (Oľano-NOVA, SaS, Sme rodina) a súčasných vládnych strán (Most-Híd, Sieť, SNS). Ale keď SNS povedala, že sa pridá len k Smeru, už som si myslel, že sa to nepodarí. Pokiaľ ide o konanie našich bývalých opozičných kolegov, ja veľmi nepoužívam výrazy ako zrada a pomsta, ale občas použijem terminológiu z teórie hier a hovorím, že politika je opakovanou hrou, kde sa neoplatí podvádzať. Použijem teda slová ako nespoľahlivosť a pamäť. Pokiaľ sa partneri správajú nespoľahlivo, ich voliči si to zapamätajú a zapamätajú si to aj ich partneri. A neznamená to, že to musí mať nevyhnutne fatálne dôsledky pre budúcnosť. Ale pamätať si to treba.

Čo urobila potom Lucia Žitňanská zle?

Treba dohrávať zápasy aj vo futbale, aj v politike. Most hovorí, že aj tak by to tak dopadlo, tak sme to tak urobili v prvom kole. Ale predsa si nemôžem teraz povedať, že keby ma nejakí odborníci presvedčili, že aj v roku 2020 vyhrá Fico, nebudem ani bojovať, aby som to zvrátil. Mojou povinnosťou je bojovať až do konca, lebo súťaž je dôležitá – či už v športe, v ekonomike, alebo v politike. A tu sa mi zdá, že sa jedna skupina vzdala predčasne. Ktovie, čo by súťaž ešte priniesla. Možno by sa to skončilo rovnako, ale Smer by ponúkol svojim novým partnerom nejaké razantnejšie ústupky smerom k lepšej spoločnosti, to znamená lepšie fungovanie trhovej ekonomiky, lepšie podnikateľské prostredie, vyššiu transparentnosť.

A naopak, vo vašom slovníku to, ako sa rozhodol v tejto hre Miroslav Beblavý, je alebo nie je odchod z ihriska pred koncom zápasu?

Oni odišli z ihriska a Miro povedal, že nechce hrávať s takým tímom, čo odchádza z ihriska pred koncom zápasu.

Ivan Mikloš o vašom vstupe do SaS povedal, že ho to zaskočilo a že nie je dobré zužovať svet na čisto ekonomický pohľad, ale sú tu napríklad aj európske otázky.

Taký je život. Svet sa nezužuje ani na Ukrajinu. On je na Ukrajine a ja som v SaS, tak sa to niekedy stane. SaS má taký ekonomický program, ktorý mi vyhovuje, a človek robí nejaké kompromisy. Nikto zrejme nečaká od politika, že so svojou stranou stopercentne súhlasí a že nemá žiadne výhrady. Bez výhrad môže byť len politik, ktorý nerozmýšľa nad verejnými vecami. Ak sa špeciálne pýtate na Európsku úniu, tak pripomínam, čo som zažil v kampani. Chodil som na skoro všetky mítingy a Sulík tam hovoril, že nie je euroskeptik, že vníma EÚ tak, že sme jej členom, nemáme z nej vystupovať a máme ju kritizovať. Nemám s takým postojom problém. V zásade mi to celkom sedí.

Nie je to iba naučené vysvetlenie pre kampaň a v skutočnosti patrí Richard Sulík medzi ľudí, ktorí neprikladajú Európskej únii až taký veľký význam? Napríklad len tak hovoriť o tom, že treba zrušiť eurofondy – neprišlo vám to už ako nebezpečné?

V kampani o zrušení eurofondov nehovoril, nemáme to v programe. To je kľúčové. Ale áno, všetci máme v živote dilemu, či sa vyjadrovať diplomaticky alebo úprimne. On to rieši tak, že menej diplomacie a viac úprimnosti. Konkrétne v tom rozhovore pre nemeckú televíziu Sulík najprv zahral na citlivú strunu západoeurópskych partnerov, keď sa spýtal, či bolo podľa nich solidárne pozývať migrantov so všetkými rizikami, ktoré toto pozvanie prinieslo. Súper zaútočil na Sulíka, či je solidárne brať peniaze z Únie a keď niečo treba, tak to neurobiť. Bola to emocionálne vyšpičkovaná situácia a na to Sulík povedal tie slová o eurofondoch a že je s nimi spojená korupcia, čo, mimochodom, vychádza aj z prieskumov verejnej mienky slovenských agentúr. Bolo to v emocionálne vypätej diskusii, v takej situácii sa niekde aj buchne po stole.

Ale čo ak už je možnosť rozpadu Únie a schengenu reálna? Politici veľkých krajín budú v tom čase uvažovať o tom, či zoberú Slovensko do nejakého nového spolku, a budú našu krajinu posudzovať aj podľa toho, čo teraz rozpráva Sulík. Nie je jeho správanie preto už veľmi nebezpečné?

SaS má 12,1 percenta v jednej z menších krajín Európskej únie. Mne sa nezdá, že by to mohlo ohroziť fungovanie Únie alebo schengenu. Keby sa také niečo malo dostať na rokovací stôl, predpokladám, že budú seriózne rokovania a nebudú sa na nich preberať výstrižky z médií, ale že to budú rokovania konkrétne o programe. SaS nemá v programe zrušenie schengenu ani EÚ. Má tam ich kritiku a vylepšovanie, čo, mimochodom, znižuje riziko rozpadu schengenu a EÚ. Ich vylepšovanie, nie ich zakrývanie a diplomatické slová typu „chceme svetový mier“. Práve tie vedú k neriešeniu problémov a zvyšujú tak riziko rozpadu.

Ako si rozumiete s Ľubomírom Galkom? Pýtali ste sa ho na kauzu odposluchov?

Nepýtal som sa ho na to. Rozumiem si s ním dobre. Plzák, odborník na partnerské vzťahy z čias socializmu, hovoril, že ak chcete mať 100-percentne istý rozpad manželstva, dobrý návod je vracať sa ku všetkým nepríjemným veciam z minulosti. Život je však o budúcnosti. No platí aj to, že minulosť v spätnom zrkadle neuvidíte. Síce sa doň občas treba pozrieť, ale častejšie sa treba pozerať dopredu. Napríklad v prípade rozpadu Radičovej vlády už podľa mňa pre Slovensko a SaS nie sú dôležité historické detaily, ale či má SaS koaličný potenciál a či by vedela byť v budúcnosti stabilnou súčasťou koaličnej vlády. Galka vnímam ako politika „s koaličným potenciálom“.

Keď Galko píše o médiách ako o predajných dievkach, chytíte sa za hlavu, alebo sa hanbíte, alebo si hovoríte, že je to správne?

Aj Ľubo Galko, aj Richard Sulík dostali odo mňa zreteľné informácie o tom, čo z toho, čo hovorili v kampani, sa mi páčilo a čo sa mi nezdalo. Aj keď možno nie o každom vyjadrení. Ale dostali aj tie informácie.

Máme sa báť toho, že pán Galko je človek, ktorý sa dlhodobo nevie kontrolovať a v krízových situáciách by preto mohol zlyhať, mohol by byť arogantný, nesústredený, zaujatý, prehnane osobný? Alebo to je dočasné?

Galko je človek, ktorý keď si pozrie romantický film, tak nepotrebuje vreckovku. Tak to hovorí a na základe toho aj schytáva. Pokiaľ hovoríte o tom, ako tvrdo sa on vyjadruje, musím súčasne dopovedať, aký je môj názor. A ten je, že od druhej Ficovej vlády došlo u nás a v Čechách k väčšiemu ovládnutiu médií záujmovými skupinami. Toto bol podľa nás strategický posun. Potiaľto dal Galko veľmi podobný odkaz ako človek, ktorý si dáva vreckovku pred ústa. Takto vidím racionálnu časť tohto odkazu. Ak vám ide o emocionálnu časť odkazu – ja také prirovnania nepoužívam, on áno. Bál by som sa až vtedy, keby sa vedenie SaS nekontrolovalo a požiadalo by o vystúpenie z Európskej únie a dalo by to aj do programu.

Máte s Galkom taký vzťah, že mu v nejakom momente poviete, že toto už bolo zbytočné?

Obom som v tomto smere môj názor povedal tak, ako to poviem na futbale svojim spoluhráčom, aj keď sú to kapitáni a ja nie. Plzák hovorí, že keď manželka alebo manžel nevie dobre variť, tak jej to môžem povedať raz, potom druhý raz, potom tretí raz a potom si mám vybrať, či mám byť ticho, teda neničiť vzťah, alebo sa rozviesť. Ja som im to už povedal. Reagovali na to tak, že som videl, že nad tým uvažovali. Odchod nechystám.

Aký máte pre seba plán v tom, ako sa správať k poslancom Kotlebovej strany?

Uvažujem o tom, počúvam, čo sa hovorí, čítam statusy, aj ten, kde sa píše, že keď sa raz pustíme do debaty s nimi, ako potom odpovieme napríklad na návrh, že na Slovensku bude môcť byť zamestnaný cudzinec až potom, keď slovenskí občania predtým trikrát odmietli ponuku na toto pracovné miesto. Po prvé, nezdá sa mi, že je to poctivá a užitočná diskusia, v ktorej sa povie, že tamtí nech hovoria čokoľvek, ja ich nebudem počúvať, lebo sú to komunisti, alebo libertariáni, alebo sú to hoci aj fašisti. Keď kotlebovci niečo hovoria, získavajú čoraz viac hlasov, a je to zlé, je to potenciálne nebezpečné a je poctivé sa pustiť do boja a diskutovať o tom. Aj o tom, keď povedia, že nebudeme dovážať zahraničné potraviny, lebo ich nevyrobili Slováci. Ja k tomu bežne používam protiargument: dobre, zakážte dovážať potraviny na Slovensko. Ak sa vám to naozaj podarí, Nemci zakážu dovážať autá vyrobené na Slovensku. Diskusia je vybavená, koniec zápasu. A uvidíme potom, či sa nedohodneme na tom, mať spoločný trh. Ak by sme o tom nediskutovali, ignorovali ich, tak to podľa mňa stačiť nebude. Tie myšlienky sa totiž dnes šíria na sociálnych sieťach a nepotrebujú na to oficiálne reakcie politikov ani tlačené médiá.

História ukazuje, že keď niekto verí tomu, že treba spraviť so spoločnosťou poriadok, nemá skutočnú ochotu diskutovať, ale len skôr či neskôr prebrať moc. Nie je efektívne si to uvedomiť a podľa toho sa ku kotlebovcom správať? Vaša kolegyňa Lucia Nicholsonová povedala, že ak by dali kotlebovci v parlamente rozumný návrh, bude zaň hlasovať. Nie je to riskantné, keď vieme, že vždy budú mať len populistické návrhy ? Potom bude musieť stále vysvetľovať, že nie každý návrh, ktorý dobre vyzerá, je rozumný.

Ak sa nimi nebudeme zaoberať, budú hovoriť svojim aj našim voličom: „Pozrite, aký pekný návrh sme mali, a viete, čo povedali? Že oni sa s takými ako my ani baviť nebudú.“ Tým „dole“ teda povedia, že tí „hore“ ignorujú aj ich dobré návrhy. Toto je jeden zo zdrojov ich rastu.

Myslíte si, že to je väčšie riziko?

Je to pre mňa stále na zamyslenie. Ak prídu s nejakými škodlivými návrhmi, budú významné a budem cítiť, že vďaka tomu získavajú na popularite, je mojou povinnosťou s nimi argumentačne bojovať. Blízke mi je to, že keď my prídeme napríklad s náhradou stravných lístkov za peniaze a oni budú za to hlasovať, tak sa nebudem snažiť stiahnuť návrh. Pokiaľ ide o personálne nominácie, vidím to tak, že pokiaľ by napríklad Smer navrhol za predsedu parlamentu človeka z minulého storočia, ktorý je marxista alebo neomarxista, nebudem zaňho hlasovať, budem proti aj napriek dohode, že podporíme na danú funkciu niekoho za Smer, ale ak bude primeraný, zdržím sa hlasovania. Ak budem mať pocit, že patrí do vedenia Národnej rady v 21. storočí, podporím ho. Tak by som hlasoval aj vo výbore, keď sa bude hlasovať o podpredsedovi výboru. Teda nebudem hlasovať za ľudí, ktorí mali blízko k Pospolitosti. Nepovažujem to za porušenie dohody.

Keď budete pomalý a so stravnými lístkami príde najprv Kotleba, čo urobíte?

Poviem, že toto je náš návrh a nepatrí sa nás predbehnúť. Taký je úzus v parlamente. Teda by som ho nepodporil. Pochybujem však, že to nastane, pretože ten zákon máme pripravený a určite ho predložíme my.

Minister školstva Peter Plavčan bol vaším podriadeným. Ako si ho pamätáte?

Bol jedným zo sekčných šéfov. Vnímal som ho ako človeka, ktorý rozumie vysokému školstvu. Vedel veľmi často jasne a kvalifikovane odpovedať na to, čo som potreboval vedieť. Riziko je v tom, že spoločnosť čaká veľkú zmenu v školstve tak, ako čakala veľké zmeny v ekonomike v rokoch 2003 až 2005. Ale vtedy vystupovali z hmly verejnej diskusie kontúry reforiem, teraz z hmly verejnej diskusie nevystupujú kontúry reformy školstva. Akýkoľvek manažér to nebude mať jednoduché. A neviem vôbec odhadnúť, ako bude pán Plavčan fungovať v politickej aréne. V ostatných dňoch sa objavili informácie o ministrovi, ktoré sú rizikom tiež.

Hovoríte, že je to človek, ktorý ak by vedel pochopiť verejnú zákazku a mal podporu politikov, tak by vedel niečo urobiť?

Ale zadanie z programu SNS a Smeru nie je žiadne, a za ostatné roky vôbec neviem ani to, čo Smer v školstve chcel. Jeden ich minister za Smer hovoril, že treba podporovať stredné odborné školy, ktorých nezamestnanosť je najvyššia. Potom ten druhý minister k tomu veľa nepovedal, tretí to už nehovoril vôbec. Ja neviem, aké bude zadanie Smeru. A neviem, čo chce urobiť v školstve SNS.

Zdá sa, že Smer je v školstve bezradný, má nachystané peniaze a potichu akoby hovoril všetkým okolo školstva – dajte nám zmysluplný program a my presvedčíme ministra, nech to urobí.

Zmyslupný program v sebe obsahuje politické riziká, do ktorých Fico nepôjde. Množstvo rizík. Napríklad meranie nezamestnanosti a platov absolventov stredných škôl narazí na odpor, Fico to neurobí. V roku 2012 sme to urobili pre vysoké školy a pýtal som sa Draxlera, či to urobí aj pre stredné školy. Povedal, že nie. Spoločnosť sa nedozvie, akú má strechár šancu zamestnať sa, aký bude mať plat gymnazista a aký zámočník. Poradiť Ficovi je dosť zbytočné, on nepôjde do problémov. Pamätám si odpor k povinnej angličtine. Veľa učiteľov cítilo, že bude mať nižšie úväzky. Štatistiky Eurostatu hovoria, že rastie počet krajín EÚ, kde rastie počet hodín angličtiny. Aj povinnej. Úplne sme chytili ten trend, ale politicky to bolo nevýhodné. Fico by to neurobil.

Odpoveď na prvú otázku teda je, že minister Plavčan je vzdelaný, skúsený úradník, ktorý nemá takú autoritu, aby mal silný program a pretlačil problémy pred premiérom?

To by predpokladalo, že on ten program má. Ale ja si myslím, že program, ktorý by mal aspoň nejakú podporu kritickej časti verejnosti, nie je.

Myslíte si teda, že o štyri roky bude Slovensko stále nízko v medzinárodnom porovnaní PISA a možno stúpnu platy učiteľom?

Ak stúpnu platy učiteľom, malo by to mať pozitívny vplyv. Otázne je ešte, komu stúpnu. Ale bude to mať strednodobo pozitívny vplyv, krátkodobo nie. Ak stúpnu všetkým učiteľom rovnako, nebude to taký balík, ktorý by zahýbal kvalitou školstva. Ale aj my budeme tlačiť, tak dúfam, že sa niečo podarí.

Pri ktorých vašich návrhoch zákonov pre nový parlament by ste sa čudovali, ak by neprešli, ak by ich Most a Sieť, prípadne SNS nepodporili?

Zrušenie pracovnej a zdravotnej služby pre najmenej ohrozené skupiny zamestnancov – pre takzvanú prvú a druhú kategóriu je príkladom opatrení, ktoré by mohli prejsť. Keďže vláda deklarovala, že chce zrušiť daňové licencie, debata môže byť dokonca aj o tom, či ich nezrušiť skôr ako od roka 2018. Čo by im mohlo na tom zozname prekážať, je možno skrátenie času na zadržiavanie DPH. Štát si tým totiž krátkodobo pomáha vylepšovať obraz konsolidácie.

Pri vašich návrhoch bude vláda určite argumentovať: je tam veľa dobrých vecí, ale my ich ideme riešiť komplexne. Kedy by ste povedali, že je to férové, a kedy nie?

Nekorektné by bolo, keby neprešli ani jednoduché veci, o ktorých si myslíme, že Sieť a Most by mali inak záujem. Je to napríklad zverejňovanie informácií o efektívnosti konkurzných a reštrukturalizačných správcov. Za tento návrh hlasovali v minulosti aj ľudia z Mosta a zo Siete; ak by teraz zaň nehlasovali, povedal by som im: „Myslite na to, že politika je opakovaná hra a práve ste stratili ďalší kus mojej dôvery.“

Ktoré vami navrhované opatrenia sú najdôležitejšie a pri ktorých nemáte pochybnosť, že by mala byť racionálna argumentácia, prečo za ne hlasovať?

Navrhujeme rovnú daň, ktorá by sa mala dostať na 15 percent. Predpokladám, že zníženie dane bude problém najmä pre Smer, ktorý chce vybrať čo najviac peňazí, potom ich rozdeliť. No my hovoríme, že ak sa zvýšili príjmy verejnej správy medzi rokmi 2012 a 2015 zhruba o 5 miliárd eur, môžeme teraz obetovať miliardu, aby sme mali rovnú daň 15 percent. Rozumieme výhrade, že Slovensko má tak či tak nízky podiel daní a odvodov na HDP a je preto legitímne, ak ľavicová vláda chce zvyšovať dane a odvody. No zároveň vieme, že efektívnosť výdavkov či už v zdravotníctve, alebo v školstve klesá. V takej situácii znížením daní určite nič nepokazíme – aspoň sa naučíme míňať peniaze efektívnejšie. Navrhujeme tiež liberálnejší Zákonník práce, ktorý dnes bráni v zamestnávaní najmä malým podnikateľom. Napríklad nemôžete bezdôvodne prepúšťať. Pri nesprávnom prepustení zamestnanca zaplatíte odstupné 36 platov, čo je likvidačné. V Únii aj OECD sme najhorší v podiele nezamestnaných, ktorí si dokážu svoje problémy riešiť založením živnosti. Toto sa u nás takmer nedá. Áno, vytvárajú sa síce nové miesta cez dotácie z eurofondov a rôzne stimuly vybraným firmám, no to je dlhodobo neudržateľné.

Zmeny daní, ktoré dohodla nová koalícia, by mali podľa výpočtov Inštitútu finančnej politiky zvýšiť deficit o približne desatinu percenta HDP, čo je zanedbateľné. Napriek tomu hneď posunuli plán vyrovnaného rozpočtu o dva roky. Člen rozpočtovej rady Ľudovít Ódor k tomu poznamenal, že každá vláda chce vyrovnaný rozpočet – ale až o štyri roky…

Ódor je znova presný ako švajčiarske hodinky. Nesúhlasím iba s tým, že všetci to vždy takto hovoria. Radičovej vláda konsolidovala viac ako druhá Ficova. Navyše teraz žijeme dobré časy. Treba si to porovnať s rokom 2009 alebo s tým, čo zažijeme, keď začnú vypadávať mladé ročníky a začne starnúť obyvateľstvo. Mali by sme sa na to pripravovať teraz a nie rozdať peniaze odložené v druhom pilieri na starobu a robiť konsolidáciu cez jednorazové opatrenia. Mali by sme robiť poctivú konsolidáciu. Vedel by som to pochopiť, ak by zavádzali 15-percentnú rovnú daň, že chcú rozbehnúť ekonomiku, ale obávam sa, že peniaze namiesto toho minú na „dolce vita“ – na to, aby sa za tie štyri roky nestalo nič nepríjemné. Aby Fico maximalizoval volebný úspech tak, ako to robil doteraz, keď takmer nikdy nešiel do potrebných, ale nepríjemných opatrení. Môžem vám ukázať, ako rástol počet úradníkov a ako má rásť teraz. Tak kde je tá reforma ESO, ktorá mala zlepšiť fungovanie štátu?

Tomu, aby sa bezbreho míňalo, by mohol zabrániť projekt Hodnota za peniaze. Veríte tomu, že štvorkoalícia bude mať odvahu na to, aby sa vytvorili analytické tímy, ktoré budú poctivo analyzovať výdavky?

SaS má v programe aj sledovanie kľúčových výkonov vo verejnej správe, tak ako sa to sleduje v súkromnom sektore, aj meranie efektívnosti. Chceme rušiť časti verejnej správy, ktoré sú neefektívne. Ja osobne som ešte ako minister v rámci merania efektívnosti zverejnil nezamestnanosť a platy absolventov podľa fakúlt. Vedeli sme, aké sú náklady. Vtedy najlacnejšia vysoká škola dostávala asi 500 eur na žiaka na rok a najdrahšia 5000 eur. Pri troche snahy sa dajú získať a zverejniť informácie o nezamestnanosti absolventov jednotlivých stredných škôl a ich platoch. OECD to robí zvlášť za národné školstvá, zvlášť pre vysoké, stredné, základné školy. Zoberú si náklady na študenta vysokej školy, pozrú sa, či je nezamestnaný, sledujú ho v čase a majú aj informáciu o jeho plate. Vyrátajú z toho, aké odvody platí štátu oproti stredoškolákovi. Z toho vedia zistiť, aký je školský odbor efektívny. Problém je však politika. Napríklad Fico dobre vie, že dotácie do hnedouhoľného baníctva sa neoplatia. Vie, že keby sme baníkom dali ročný plat a mohli by si hľadať zamestnanie, tak by sa to stále všetkým oplatilo. Obrazne povedané, ak Fico dostane takú informáciu, sfára do baní a nepovie, že sme pripravili plán na utlmenie hnedouhoľného baníctva, ale povie im, že dostávajú dotácie na ďalších 10 rokov. Na základe tých rokov, čo ho poznám, mu neverím, že ho veľmi takéto analýzy ovplyvnia. Bude sa prioritne rozhodovať podľa toho, čo je preňho politicky výhodné, a nie podľa toho, čo je výhodné pre Slovensko.

Neveríte teda tomu, že pozícia ministra Kažimíra, ktorý to už svojim podriadeným odobril, je taká, že by to dokázal cez Fica pretlačiť?

Nie je nulová. Verím, že Kažimír tomu rozumie, že by mal aj chuť zefektívňovať fungovanie verejnej správy. Ja dokonca verím, že pri balíčkoch si Fico svoje konečné rozhodnutie nechal Kažimírom aj niekedy odobriť. Bolo vidno, že Fico v druhej vláde neprichádzal s úplne šialenými nápadmi ako za prvej vlády – zrejme je to vplyv Kažimíra a IFP. Ale žeby sa Fico nechal obehnúť nejakou stranou a strácal by preferencie iba preto, aby urobil niečo efektívnejšie a súčasne menej populárne, to sa mi nezdá. Ja ho vnímam tak, že je to jeho priorita až na desiatom mieste.

A čo ak pointa celej iniciatívy Hodnota za peniaze je práve o tom, aby politici automaticky dostávali kvalifikované podklady? Už len to zmení kvalitu ich rozhodnutia. Niet čo stratiť, náklady na analýzy sú nízke. Alebo nie?

Je tam čo stratiť. Politicky. Všimnite si, kto má dobrých analytikov – ministerstvo financií. A nie je to náhoda. Vzniklo to preto, lebo ministerstvo financií má vždy stanovený jasný kvantitatívny cieľ. Aj externe a natvrdo. Nech je to napríklad 3-percentný deficit, alebo pravidlá dlhovej brzdy. Dajú sa potom rozdať úlohy a všetci podľa toho vedia fungovať. Minister financií nestratí, keď sa cieľ snaží dosiahnuť, pretože cieľ je spoločnosťou akceptovaný. A teraz povedzte, aký má cieľ ministerstvo kultúry, školstva, pôdohospodárstva. Tam nie je ani slovne definovaný. A nie ešte kvantitatívne. A už vôbec nie je akceptovaný širokou verejnosťou. Preto riziko projektu je, že v iných rezortoch nie je veľký záujem o takýto projekt zo strany racionálnych politikov, teda takých, ktorí chcú byť znovu zvolení. Politik by autoritatívnym stanovením cieľa, meraním a vynucovaním jeho dosahovania oslovil iba malú časť ľudí na Slovensku, ale strelí do srdca majiteľom renty v príslušných sektoroch. To sú tí, ktorí za svoju činnosť dostávajú viac, ako by mali dostávať. A takých je plno vo všetkých sektoroch. Vedia sa zorganizovať a bojovať proti ministrovi aj proti vláde. Do boja s nimi Fico podľa mňa nepôjde.

Hovoríte teda, že program Hodnota za peniaze nemá šancu na veľký úspech, lebo neexistuje politická schopnosť ho presadiť?

Ja som fanúšik tohto projektu. Mať neefektívnu verejnú správu je najväčší zabijak. Iným riešením je iba zvyšovať dane na úroveň, ktorá nám spomalí hospodársky rast a budeme zaostávať, alebo len tak vyškrtať výdavky a mať slabé školstvo a zdravotníctvo. Preto skúšať ten projekt je dobrá cesta, ale nevidím to tak, že by to išlo rýchlo bez toho, aby získal kritickú masu podporovateľov, a bez toho, aby sme mali vo vláde politikov, ktorí rešpektujú potreby krajiny aj z dlhodobého hľadiska. No Fico je pre mňa extrém politika, ktorý vždy funguje najmä na marketingu. Jeho osobne vidím ako systémovú bariéru. Aj tohto projektu.

Aj ten samotný projekt uvažuje o tom, že v prvej fáze by sa zameral na dopravu, IT zákazky a zdravotníctvo. Pri zdravotníctve sa uvažuje s tým, že niektoré výdavky by sa znížili, postavili by sa za to napríklad štyri nemocnice a pomohlo by to znížiť odvrátiteľnú úmrtnosť.

Autori programu dobre vybrali tie tri oblasti. Napríklad krik okolo zdravotníctva zvyšuje šancu, že sa niečo zmení. No minister bude musieť prísť a povedať napríklad, že v nemocnici v susednom okrese je nulová odvrátiteľná úmrtnosť, kým v nemocniciach vo vašom okrese je počet zbytočných úmrtí pacientov vysoký. Predstavte si peklo, ktoré sa vytvorí na druhý deň po zverejnení takej informácie. Ľudia nevyjdú do ulíc a nepovedia, že by ste mali zmeniť harmonogram zavedenia DRG a eHealthu, lepšie definovať základný balík zdravotnej starostlivosti a trochu sa aj pozrieť na znižovanie informačnej nerovnosti. Oni povedia – od zajtra tu chceme prestať umierať. A minister nemá na to rýchle riešenie. Musel by byť veľmi odvážny a pripravený. Nezdá sa mi, žeby mu Fico pripravil pôdu na nepopulárne kroky. Navyše, ak sa začne zdravotníctvo vážne analyzovať, narazíte na majiteľov renty. Ak sa premiér vzdá časti svojich preferencií, bude menej populistický a viac štátnický, tak aj v zdravotníctve bude mať tento projekt vysoké šance. Väčšiu šancu vidím však napríklad v IT sektore. Každý vidí, ako sa neefektívne minulo 900 miliónov, a je obava, že sa to zopakuje. Tam by si preto premiér mohol trúfnuť spustiť naozajstnú kontrolu. Majitelia renty síce prehrajú, ale problém s informáciou o „umierajúcich pacientoch“ v tomto sektore nebude veľký.

Súhlasili ste s tým, že Sieť, Most a SNS nemôžu prudko meniť dane, lebo sa na niečom dohodli. Zákonník práce v prvých prioritách koalície nebol. Ani tam tieto strany nemôžu hlasovať s vami. Súhlasíte?

Boli to strany, ktoré v minulosti podporovali liberálny Zákonník práce, minimálne mnohí poslanci. Prekvapilo by ma, keby ani trochu nepopustili.

Stravné lístky. Ako alternatívu k ním navrhujete, že by sa vymenili za peniaze.

Aj stravné lístky by mohli Most a Sieť podporiť. Keď zaniknú, stane sa jediná negatívna vec, že sa stratí časť skutočnosti, na ktorej sa najkrajšie dalo vysvetľovať zlyhanie štátu.

Druhý pilier. Myslíte si, že sa Ivanovi Švejnovi, novému štátnemu tajomníkovi, ktorý stál pri začiatkoch druhého piliera, podarí presadiť zvýšenie príspevku?

Vidíme, ako Fico rozmýšľa pri druhom pilieri – treba znížiť príspevok a rozdať peniaze. Fico je politik, ktorý presúva problémy na ďalšie vlády a generácie, pokiaľ sa len dá. Ale je celkom reálne, že partneri ho spolu s opozíciou pretlačia a zvýši príspevok do druhého piliera.