Splnila si detský sen a letela do vesmíru: Nevidno z neho žiadne hranice, vytvárame ich len vo svojej hlave

„Sme jedno ľudstvo a nie je nič, čo by nás malo rozdeľovať,“ vraví v rozhovore Anousheh Ansari. „Ak nezmeníme perspektívu a nezačneme robiť veci, ktoré sú dobré pre všetkých, škaredo sa nám to vráti. Výsledkom sú vojny a chaos, v postate dnešná geopolitická situácia,“ dodáva.

Anousheh Ansari sa narodila v Iráne v roku 1966. Keď mala 12 rokov, vypukla iránska revolúcia, nasledovala vojna s Irakom. S rodičmi emigrovala do Spojených štátov, keď mala 16 rokov.

V USA vyštudovala elektrotechniku na George Washington University. Po škole sa z nej stala úspešná podnikateľka. V roku 2006 si splnila celoživotný sen a letela do vesmíru na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS). Vo vesmíre strávila 11 dní.

Anousheh Ansari sa stala štvrtým súkromným astronautom, z toho prvou ženou, prvou astronautkou iránskeho pôvodu a prvou moslimkou vo vesmíre. Na ISS ju vyniesla ruská loď Sojuz; cena lístka nebola zverejnená, ale v tom čase sa pohybovala na úrovni vyše 20 miliónov dolárov.

„Tento zážitok vám zmení život,“ povedala nám Ansari o pohľade na Zem z vesmírnej stanice. „Zanechá vo vás pocit vzájomnej prepojenosti, že sme všetci obyvateľmi jednej planéty a závisíme od jej krehkého ekosystému. Kiežby mali lídri sveta možnosť zažiť si to.“

V ostatných rokoch sa Anousheh Ansari stala významnou mecenáškou vedy. S rodinou investovali stovky miliónov dolárov do ceny Ansari XPRIZE, ktorá je zameraná na inovácie globálnych rozmerov: vesmírny výskum, klimatickú zmenu, vzdelávací systém alebo biodiverzitu.

Denník N sa s ňou rozprával na podujatí Falling Walls Science Summit, ktoré sa konalo od 7. do 9. novembra v Berlíne. Táto konferencia je zameraná na propagáciu vedeckých objavov, podporu dialógu medzi vedcami a verejnosťou a prepájanie lídrov z oblasti vedy, politiky, obchodu a médií.

Vyrastali ste v Iráne v 70. a 80. rokoch. Ako si spomínate na vaše detstvo a dospievanie?

Pred revolúciou (v roku 1979 – pozn. red.) bol život normálny. Bol mier a ľudia žili svoje každodenné životy. Keď vypukla revolúcia, mala som 12 rokov. Veci sa zmenili. Predtým som nevedela, čo znamená revolúcia. Zrazu som videla demonštrácie, hnev či streľbu na ulici. To som predtým nepoznala.

Krátko nato prepukla vojna medzi Iránom a Irakom (1980 až 1988 – pozn. red.). Pamätám sa na dlhé rady, ako ľudia čakali na jedlo alebo palivo. Čakalo sa na všetko. Pamätám sa na zvuk sirén, na bombové úkryty alebo výpadky energie. Tým všetkým som si prechádzala ako mladá osoba; bolo to desivé a zmätočné obdobie. Bolo pre mňa náročné pochopiť, čo sa to vlastne deje.

Pomáhala vám vaša záľuba, ktorou bol vesmír, prinášať pokoj a prekonať to obdobie?

Áno. Mala som to šťastie, že som si zamilovala nočnú oblohu a hviezdy. Nočná obloha bolo miesto, kam som sa utiekala, aby som našla iný svet, miesto, ktoré existovalo v mojej predstavivosti. Dlho som si predstavovala, ako prídu mimozemšťania, unesú ma a vezmú so sebou preč.

Ako vás ovplyvnila kniha Malý princ?

Chodila som do francúzskej katolíckej školy, kde sme čítali Malého princa. Identifikovala som sa s príbehom Malého princa, s dieťaťom, ktorému dospelí nerozumejú. Aj ja som si myslela, že dospelí v mojom okolí mi nerozumejú. Môj záujem o vesmír nechápali.

Vo vašom okolí nebol nikto s podobným koníčkom?

Nie, nebol. Ale našťastie ma príbuzní neodrádzali. Skôr ho považovali za prejav detskej fantázie, ktorý časom opadne.

Viackrát som počul, ako sa odvolávate na Einsteinov citát: „Predstavivosť je dôležitejšia ako vedomosti.“ Čo sa vám na ňom páči?

Všetko, čo sme kedy vytvorili a ovplyvnilo to ľudstvo, sa začalo tým, ako si niekto predstavoval niečo, čo predtým neexistovalo. Ak by sme sa obmedzili len na veci, ktoré už existovali, nikdy by sme nevytvorili nič nové. Kreativita vyviera z predstavivosti. To isté podnikavosť.

Samozrejme, len predstavivosť bez činov nič neznamená. Začíname pri predstavivosti, potom získame nejaké poznatky, aby sme dokázali vybudovať to, čo sme si predstavovali. Všetko nové, čo sme kedy vynašli, sa začalo nápadom v niečej hlave.

Vášmu letu do vesmíru v roku 2006 predchádzal 9-mesačný tréning. Čo ste sa na ňom naučili?

Tréning mal dve časti. Prvou bolo získať vedomosti o vesmírnej stanici, o kozmickej lodi Sojuz, čo treba robiť v núdzových situáciách a podobne. Súčasťou výcviku bol aj fyzický tréning. Ale nebolo to o tom, aby sme mali silu, skôr o odolnosti a výdrži. Najlepšie na tréningu bolo, že som bola v Hviezdnom mestečku s bohatou históriou letov ľudí do vesmíru. Jurij Gagarin sa tam pripravoval na svoj let do vesmíru. Veľa vecí som sa naučila a zažila mimo vyučovacej triedy. Mala som napríklad možnosť stretnúť sa s prvou ženou vo vesmíre, Valentinou Tereškovovou. Stretnutie s ňou bolo úžasným zážitkom.

Celý tréning a cesta do vesmíru mi pomohli pochopiť, že keď sme ako ľudstvo sústredení a koncentrujeme sa na podstatné veci, dosiahneme oveľa viac, ako keď sa necháme rozptyľovať. Väčšinou sa zaoberáme tým, čo nazývam „šum života“ – malými vecami každodenného života. Obvykle im venujeme 80 percent našej pozornosti a veľkým veciam venujeme len 20 percent. Z tréningu a pobytu vo vesmíre som si odniesla, že ak by sme to vymenili a na 80 percent sa venovali tomu, čo je naozaj dôležité, dosiahli by sme oveľa viac.

Ľudia, ktorí chcú ísť dnes do vesmíru, nemusia ísť na 9-mesačný tréning. Bol ten výcvik naozaj nevyhnutný?

Existujú dva typy letov do vesmíru. Jedny sú suborbitálne; trvajú len niekoľko hodín a vo vesmíre strávite niekoľko minút. To nevyžaduje veľa tréningu. Ale keď idete na orbitu, tréning potrebujete. Treba vám 9 mesiacov, pol roka alebo tri mesiace? Záleží na tom, ako veľmi sa do toho chcete ponoriť. Niektorí ľudia, ktorí letia na orbitu, majú výcvik trvajúci možno tri mesiace.

V každom prípade let na obežnú dráhu nemožno vykonať bez tréningu. Musíte sa pripraviť na núdzové situácie, na to, ako robiť opravy a mnohé iné veci. Inak by ste sa cítili stratení, ak by sa niečo pokazilo. Preto som presvedčená, že lety na obežnú dráhu vyžadujú tréning.

Aké bolo vidieť Zem z vesmíru a zažili ste pri pohľade na našu planétu efekt celkového pohľadu (z angl. overview effect: pocity spolupatričnosti, humanity a všeobjímajúcej lásky k celému ľudstvu; jav opísali mnohí astronauti, keď sa z vesmíru pozerali na Zem – pozn. red.)?

Efektu celkového pohľadu sa nedá vyhnúť. Vidieť Zem z vesmíru je silný emocionálny zážitok. Intelektuálne si viete predstaviť, aké to asi je, lebo ste videli obrázky Zeme. Ale prežiť to je niečo celkom iné. Pre mňa má ten zážitok hlbší význam. Cítila som energiu života. Nebolo to nič fyzické, viem, že sa to dialo len v mojej hlave, ale ten pocit bol hmatateľný.

Cítila som, že Zem je jedno krásne a jedinečné miesto vo vesmíre, prinajmenšom v našej slnečnej sústave. Oveľa viac som si ju začala vážiť. Tento zážitok vám zmení život. Zanechá vo vás pocit vzájomnej prepojenosti, že sme všetci obyvateľmi jednej planéty a závisíme od jej krehkého ekosystému. Kiežby mali lídri sveta možnosť zažiť si to.

Anousheh Ansari v roku 2006 na ISS. Zdroj – Ansari XPRIZE

.@AnoushehAnsari will be opening the @NYSE Space Summit 2024, taking place on Oct. 23. This exclusive event, held on Wall Street, is a must-attend for founders, executives, and investors associated with the space industry. Apply to secure your seat here: https://t.co/aVKHVMVQct pic.twitter.com/hJGhGwZoVi

— XPRIZE (@xprize) October 21, 2024

V minulosti ste hovorili, ako na vás zapôsobilo, že ste na Zemi nevideli žiadne hranice.

Áno, z vesmíru nevidíte žiadne hranice. V škole sa učí, že existujú mapy s hranicami, ktoré nás rozdeľujú, ale z vesmíru nie je možné rozlíšiť krajiny. Sme jedno ľudstvo a nie je nič, čo by nás malo rozdeľovať. Hranice vytvárame vo svojej hlave a na ich základe vytvárame politiku, ktorá nie je v našom najlepšom záujme ľudstva. Ak nezmeníme perspektívu a nezačneme robiť veci, ktoré sú dobré pre všetkých, škaredo sa nám to vráti. Výsledkom sú vojny a chaos, v postate dnešná geopolitická situácia.

Mali by sa ľudia vrátiť na Mesiac a ísť na Mars?

Áno, myslím si to. Verím, že ľudia by mali preskúmavať vesmír. Som presvedčená, že čím viac rozumieme vesmíru, tým viac vieme o našom mieste v ňom a tým viac môžeme prežiť plnohodnotné životy. Čím viac bude vesmír a zdroje v ňom prístupné, tým viac bude život na Zemi udržateľný. Znížime tak záťaž na zdroje na Zemi.

Čo hovoríte na environmentálne náklady výskumu vesmíru?

Iné odvetvia znečisťujú životné prostredie oveľa viac než vesmírny priemysel. Keď zvážim za a proti, myslím si, že výhody vesmírneho výskumu prevažujú nad nevýhodami. To neznamená, že nemáme ďalej pracovať na tom, aby pohonné systémy boli šetrnejšie. Áno, používajú sa látky, ktoré znečisťujú životné prostredie, ale jedna z vecí, ktorú by som rada videla, je, aby sa nahradili inými, šetrnejšími. Ale aj s tými látkami, ktoré sa používajú dnes, som presvedčená, že vesmírny výskum má viac pozitív ako negatív, ak ho použijeme na to, aby naše životy boli lepšie.

Ako cena Ansari XPRIZE spravila vesmír prístupnejším?

Nielenže zmenila spôsob myslenia, že aj malé firmy môžu postaviť vesmírne technológie a lietať do vesmíru, ale prispeli sme aj k zmene politiky. Považujem to za obrovský úspech nášho ocenenia. Išlo o katalyzátor celého biliónového súkromného vesmírneho biznisu.

Prečo považujete za dôležité, aby bol vesmír dostupnejší?

Je veľa technológií, ktoré dnes bežne používame, no pôvodne sa vyvíjali pre vesmír. Vezmite si napríklad satelity a GPS alebo množstvo materiálov, ktoré sú dnes bežné, no vyvinuli sa pre vesmírny program. Ten zoznam je veľmi dlhý. Som presvedčená, že existujú možnosti, ako presunúť množstvo znečisťujúcich priemyselných odvetví do vesmíru. Takto nielen odľahčíme Zem, ale ak sa presunú do vesmíru, tieto odvetvia budú udržateľnejšie.

Anousheh Ansari na ISS. Zdroj – SpaceAdventurer/YouTube

V akom zmysle budú udržateľnejšie?

Budú mať prístup k energii zo Slnka, ktorá bude zadarmo. Nebudú platiť nájom a podobne. Je to dobré pre biznis, je to dobré pre Zem, je to dobré pre všetkých. Mikrogravitácia sa bude môcť využiť na tvorbu nových materiálov. Dôvod, prečo si myslím, že je to uskutočniteľné, je pokrok v nanorobotike a nanotechnológiách. Všetko sa miniaturizuje a je „smart“, čiže múdre. Tieto veci možno vyniesť do vesmíru bez ľudskej posádky. Náklady na vynesenie nákladu do vesmíru idú dole, myslím si, že k tomu prispela aj naša XPRIZE. Keď sme ju spustili, vyniesť kilogram nákladu do vesmíru stálo 25-tisíc dolárov, ale za pár rokov to vďaka Starshipu bude 250 dolárov.

Čo si myslíte o ťažbe nerastov vo vesmíre?

Ťažba nerastov vo vesmíre je náročnejší proces, ale určite je možná. Asteroidy sú veľmi bohaté na mnoho nerastov a kovov, ktoré na Zemi potrebujeme do elektrických zariadení. Ťažba na Zemi veľmi znečisťuje životné prostredie, takže ak by sme sa k nerastom a kovom dokázali dostať vo vesmíre, zastavili by sme tým znečisťovanie nášho životného prostredia.

Nadácia XPRIZE Foundation udelila stovky miliónov dolárov na inovácie. Na čo ste zameraní?

Všetky z našich ocenení zbožňujem, ale jedna z aktívnych cien, na ktorú som najviac hrdá, sa týka klimatickej zmeny. Je to tým, že je to taký akútny problém. Sto miliónov dolárov sme určili pre cenu na odstraňovanie uhlíka z atmosféry. Je zameraná na technológiu, ktorá dokáže z atmosféry odstrániť gigatonu (tisíc miliónov ton – pozn. red.) oxidu uhličitého.

Naším cieľom je, aby sme neprekročili globálny nárast teploty o viac ako 1,5 stupňa Celzia a predišli sme zrúteniu nášho ekosystému. Budúci rok vyhlásime víťazov. Finalistov sme už ohlásili. Vyvinuli úžasné technologické riešenia. Sme si istí, že víťazi predvedú technológiu, ktorá dokáže pomôcť. Pri srdci ma hreje vedomie toho, že existujú riešenia, ktoré môžu pomôcť vyriešiť problém zmeny klímy. Môže to byť cenné pre každého, kto má deti a obáva sa o ich budúcnosť.

Celkovo má cena sedem rôznych oblastí vrátane vzdelávania. Spustili sme globálnu iniciatívu naučiť deti čítať a písať. Víťazné riešenie teraz slúži 10 miliónom detí po celom svete. Ďalšou cenou sme rozšírili vedecké poznatky o oceánoch. Tímy, ktoré súťažili, nám pomáhajú pochopiť, ako acidifikácia oceánov (oceán absorbuje viac oxidu uhličitého a vzniká kyselina uhličitá, čo predstavuje hrozbu pre ekosystém – pozn. red.) vplýva na ich biodiverzitu. Ďalšia cena je zameraná na dažďové pralesy. Ide o úžasný príklad toho, ako môže byť technológia – v spolupráci s domorodými komunitami – užitočná pri ich ochrane. Víťazov tejto ceny oznámime o niekoľko týždňov.

Okrem klimatickej zmeny – akým iným veľkým výzvam ľudstvo v súčasnosti čelí?

Našou existenčnou hrozbou je umelá inteligencia – napreduje exponenciálne rýchlo bez toho, aby sa svet dokázal zamyslieť nad všetkými negatívnymi dôsledkami, ktoré táto technológia má, či už na spoločnosť alebo vlády ako také. Hoci ide o existenčnú hrozbu, myslím si, že ju dokážeme zvládnuť v prípade, že sa svet spojí. Je to ďalší príklad toho, že svetová spolupráca je nevyhnutná. Môžeme rozvíjať umelú inteligenciu a technológie, ale musíme aj chrániť ľudstvo.

Prednáška Anousheh Ansari na TEDx. Zdroj – TEDx Talks/YouTube

Ženy sú v STEM odboroch – prírodné vedy, technika, inžinierstvo a matematika – stále nedostatočne zastúpené. Akým hlavným výzvam čelia?

Myslím si, že sa to začína vzdelávacím systémom. Niekedy sú dievčatá na škole odrádzané od toho, aby sa venovali týmto odborom. Bohužiaľ, niekedy učitelia urobia viac škody ako úžitku. Myslím si, že je dôležité, aby sme ženám ukazovali vzory, nech vidia, čo je možné v STEM (veda, technológie, inžinierstvo a matematika) odboroch dosiahnuť. Nie je pre ne veľmi povzbudzujúce, ak nadobudnú dojem, že ich v týchto vedách čaká ťažký boj. Môžu sa pýtať: „Prečo by sme sa do neho mali púšťať?“ Je dôležité, aby sa to zmenilo.

Naším cieľom by malo byť vytvoriť vzdelávací systém, ktorý je viac naklonený špecifickým potrebám každého človeka. Čo sa týka žien, rady pracujú v skupinách a učia sa na experimentoch. Nepomáha im, ak majú len sedieť v triede a čítať z učebníc. Dnes máme k dispozícii množstvo technológií, takže robiť sa dá oveľa viac. Omnoho dôležitejšie ako vedomosti sú dnes zručnosti. Prakticky čokoľvek sa dnes môžeme naučiť online. Ale na to, aby sme tieto vedomosti vedeli využiť v praxi, potrebujeme inštitúcie ako školy, aby nám s tým pomohli.

Na akých zručnostiach záleží?

Na schopnosti riešiť problémy a analyzovať ich, na kritickom myslení či myslení od prvotných princípov (first principles thinking – pozn. red.), na kreativite, podnikavosti alebo práci v skupine.

Vzdelávacie systémy v tom zlyhávajú?

Na 100 percent.

V Spojených štátoch či vo svete?

Celkovo vo svete. Stále prevažuje vysvetľovanie toho, ako veci fungujú. To je fajn, ale nestačí to. Lebo to sa študenti môžu naučiť bez toho, aby boli v triede. Ak chcú vedieť, ako vyzerá molekula, hocikde si môžu pustiť video. Nato nemusia ísť do školy. Ale trieda je unikátne miesto a môžeme ho využiť napríklad nato, aby sme študentov učili pracovať spolu.

Spomenuli ste, že ženy potrebujú vzory. Chcete byť jedným z nich?

Ak ľudia majú vlastné výzvy a pochybnosti, čo chcú robiť, možno im môj životný príbeh pomôže, aby sa v nich lepšie vyznali, prípadne v ňom našli inšpiráciu a odhodlanie.