Parlament podľa Ficových volebných pravidiel: v roku 2012 by mal 108 poslancov, teraz by mu stačil na vládu Hlas

Predseda Smeru Robert Fico cez víkend prišiel s receptom, ako vylepšiť súčasný volebný systém, ktorý máme s len minimálnymi zmenami od vzniku samostatnej Slovenskej republiky.

Chce, aby sa minimálny volebný zisk jednotlivých strán potrebný na vstup do parlamentu zvýšil z piatich na sedem percent. „Ja si jednoducho myslím, že je potrebné urobiť kroky, ktoré budú viesť k zníženiu počtu politických strán na slovenskej politickej scéne,“ tvrdil v STVR.

Takáto na prvý pohľad nie príliš závažná zmena, na ktorú stačí zmeniť len „jednoduchý“ zákon, by mohla v skutočnosti spôsobiť veľké zásahy do volebného systému.

Denník N prepočítal, ako by vyzeralo zloženie Národnej rady vo voľbách, v ktorých niektoré strany dostali päť až sedem percent hlasov, ak by platili pravidlá podľa návrhu Roberta Fica. Výsledkom by bolo, že by pomohla najmä Ficovmu Smeru a v roku 2020 aj hnutiu OĽaNO.

Či je takáto zmena volebného systému možná, zatiaľ jasné nie je, keďže s ňou má problém napríklad poslanec SNS Roman Michelko a podľa informácií Denníka N nemá momentálne podporu ani v Hlase. Robert Fico svoj návrh zatiaľ nepredostrel na koaličnej rade a koalícia tak o téme zatiaľ nehovorila.

Robert Fico s návrhom zvýšiť volebné kvórum z piatich na sedem percent neprišiel prvýkrát. V roku 2001 ho dokonca ako nezaradený poslanec, ktorý už bol predsedom Smeru, predložil do Národnej rady. Vzhľadom na to, že bol jediným zástupcom tejto strany, návrh neprešiel.

Prepočet Denníka N je teoretický a nezohľadňuje, ako by kandidujúce strany prispôsobili svoju stratégiu zmene volebného systému. Z dôvodu, aby sa dostali do parlamentu, by totiž mnohé z nich skúšali zostaviť predvolebné koalície alebo takzvané volebné strany.

Takou bola napríklad Slovenská demokratická koalícia (SDK), ktorá vznikla po tom, čo koalícia okolo Vladimíra Mečiara v roku 1997 zmenou volebného zákona výrazne skomplikovala účasť koalícií vo voľbách v roku 1998. V praxi tak päť opozičných strán založilo jednu stranu SDK a na kandidátku nominovali svojich zástupcov.

Nevieme tiež, či by prípadná zmena volebného zákona neobsahovala aj zmeny, ktoré by sa týkali vytvárania koalícií. V súčasnosti platí, že dvoj- a trojkoalície musia na vstup do parlamentu získať najmenej sedem percent a koalície zložené zo štyroch strán musia získať najmenej desať percent.

Zvýšenie kvóra by zasiahlo väčšinu volieb

Zmena kvóra pre vstup do parlamentu na sedem percent by mala významný vplyv na rozloženie mandátov vo voľbách v rokoch 2002, 2010, 2012, 2016, 2020 aj 2023 a spôsobila by, že by v parlamente nebola od roku 2012 do dneška ani jedna „maďarská strana“.

Po voľbách v roku 2002 vznikla pravicová koalícia z SDKÚ, SMK, KDH a Aliancia nového občana (ANO) s pomerne tesnou väčšinou 78 hlasov. Pokiaľ by kvórum bolo sedempercentné, vtedajšiemu premiérovi Mikulášovi Dzurindovi by sa vládlo pohodlnejšie.

Mal by podporu až 84 poslancov a jeho súpermi by neboli tri, ale len dve opozičné strany – HZDS a Smer. Komunistická strana Slovenska totiž získala len 6,3 percenta a do parlamentu by sa podľa zmenených pravidiel nedostala.

Výsledkov nasledujúcich volieb v roku 2006 a predchádzajúcich volieb 1998 by sa zvýšenie kvóra z piatich na sedem percent nedotlko, pretože žiadna z kandidujúcich strán nezískala päť až sedem percent.

Ficovi a jeho Smeru by zmena pravidiel mierne pomohla už vo voľbách 2010. V nich Smer získal 34,8 percenta, čo mu vynieslo až 62 mandátov. Ak by platilo vyššie kvórum, mal by o štyri mandáty viac.

V skutočnosti by mu to však nepomohlo dostať sa z opozície, v ktorej vtedy bol so 6,7-percentnou SNS. Tá by sa do parlamentu nedostala a vláda Ivety Radičovej by tak mala o päť mandátov viac než 79, ktoré koalícia SDKÚ, SaS, KDH a Most-Híd po týchto voľbách získala.

Oveľa väčšia zmena by nastala, pokiaľ by sedempercentná hranica pre vstup do parlamentu platila v roku 2012. Smer vtedy získal rekordných 44,4 percenta hlasov. Pomohlo mu sklamanie voličov z pádu Radičovej vlády, kauza Gorila a rovnako fakt, že z parlamentu vo voľbách prepadli jeho hlavní konkurenti SNS a HZDS.

Ak by sa parlamentné mandáty rozdeľovali tak, ako chce teraz Fico, Smer by mal pri tomto volebnom zisku až 108 mandátov, čo je o 18 viac, než je ústavná väčšina. V porovnaní s päťpercentným kvórom by získal dokonca o 25 poslancov viac než vtedajších 83, ktorých mal vo volebnom období 2012 – 2016.

Zvýšenie kvóra na sedem percent by totiž spôsobilo, že by sa do parlamentu nedostali až tri strany, ktoré mali nad päť alebo tesne pod sedem percent – Most-Híd, SDKÚ aj SaS.

Robertovi Ficovi by zmena kvóra teoreticky výrazne pomohla aj vo voľbách 2016. Vtedy vládol v štvorkoalícii Smer, SNS, Most-Híd a Sieť a po rozpade Siete Radoslava Procházku z nej zostala trojkoalícia.

Ako štvorkoalícia začínala s 85 poslancami, pokiaľ by platila sedempercentná hranica, Fico by zložil vládu aj s dvojkoalíciou so SNS Andreja Danka. Mali by 81 poslancov, pretože do Národnej rady by sa nedostali Sme rodina, Most-Híd ani Sieť. V parlamente by boli už len SaS, OľaNO a extrémisti z ĽSNS.

To, ako silno zvýhodňuje zvýšené kvórum najsilnejšie strany, ukazuje aj prepočet mandátov z volieb v roku 2020. Vtedy OĽaNO Igora Matoviča po zisku 25 percent obsadilo 53 mandátov a dokázalo zložiť štvorkoalíciu so Sme rodina, SaS a Za ľudí. V opozícii zostal Smer a ĽSNS.

Ako by vyzeralo vedenie štátu v prípade, že by platilo sedempercentné kvórum?

Z parlamentu by vypadla SaS aj Za ľudí, OĽaNO by získalo o desať a Sme rodina o štyri mandáty viac a zložili by dvojkoalíciu s 84 poslancami. Slovensku by vládla dvojica Igor Matovič a Boris Kollár. V opozícii by bolo 46 poslancov Smeru a 20 extrémistov od Mariana Kotlebu.

Zdanlivo malá zmena zákona by mala zásadný vplyv aj na súčasné volebné obdobie, v ktorom vládne trojkoalícia Smer, Hlas a SNS. Strana Andreja Danka by sa do parlamentu nedostala, ale vypadli by z neho aj KDH a SaS.

Pohodlnú dvojkoalíciu s 87 mandátmi by zložil Smer a Hlas a do ústavnej väčšiny by mu chýbali len traja poslanci. Tieto dve strany by získali o 18 mandátov viac, než majú podľa súčasných pravidiel.

Opozíciu by zastupovali len PS so 42 a OĽaNO s piatimi mandátmi a vzhľadom na averziu Hlasu k OĽaNO by ani len teoreticky nehrozila koalícia súčasnej opozície so stranou Petra Pellegriniho, o ktorej sa hovorilo na jeseň minulého roka.

Denník N sa takisto pozrel na to, ako by podľa Ficových pravidiel dopadla projekcia posledného prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N.

Podľa tejto sondáže a súčasného kvóra by získalo PS 22,6 percenta a 43 mandátov, Smer 21,9 percenta a 42 poslaneckých kresiel, Hlas 12,8 percenta a 25 kresiel, Republika 7,7 percenta a 15 mandátov. KDH by volilo 6,9 percenta opýtaných a malo by 12 poslancov a SaS so 6,2 percenta by sa zaobišlo s 11 kreslami.

Ak by sa kvórum zvýšilo z piatich na sedem percent, do parlamentu by sa dostali len PS, Smer, Hlas a Republika. Vzhľadom na to, že by Smeru a Hlasu pribudlo 11 mandátov, tieto strany by nepotrebovali do vlády žiadnu ďalšiu stranu a zložili by dvojkoalíciu s 80 poslancami.

Nepotrebovali by teda k sebe ani extrémistickú Republiku, ktorá by mohla znamenať červenú čiaru minimálne pre časť poslancov Hlasu.