Denník N

Dostali sme sa na uzavretý bratislavský ostrov Sihoť, ktorý chce štát vyrúbať (+video)

Chránený a zakázaný ostrov Sihoť. Foto N – Vladimír Šimíček
Chránený a zakázaný ostrov Sihoť. Foto N – Vladimír Šimíček

Na bratislavskom ostrove Sihoť proti sebe stoja dve skupiny, obe hovoria o ochrane vody. Jedna na to plánuje vyrúbať polovicu lesa, druhá by to rada pribrzdila a hovorí, že dôležité sú aj stromy.

Pár stoviek metrov od husto obývaného bratislavského sídliska Dlhé diely je vzácny kus prírody. Riečny ostrov Sihoť je takmer nedotknutý, ľudia tam postavili iba pár kilometrov úzkych ciest, niekoľko budov vodární a studní a potom tu už okrem hustých lesov nie je nič.

Do oploteného areálu na ostrove je jediný oficiálny vstup cez riečny most. Strážnik so psom okrem vodárov, lesníkov a poľovníkov cez rampu nikoho nepustí. Teraz tam pustil aj nás so štátnymi lesníkmi, aby ukázali, prečo je nevyhnutné na ostrove vyrúbať takmer polovicu lesa.

Prísne strážený zdroj vody

Sihoť nie je prísne chránená pre vzácne rastliny či miestne bobry, ale najmä pre podzemné vody, ktoré zásobujú takmer polovicu Bratislavy.

Ako funguje tento ekosystém: voda je v podzemí čistá a chránená. Stromy spevňujú pôdu nad ňou a zabraňujú erózii, vďaka nim sa k nej nedostane ani špinavá voda z Dunaja, ktorá túto časť Bratislavy pravidelne zaplavuje. Inak by vodu mohli nánosy povodní kontaminovať.

Štátni lesníci napriek tomu chcú na ostrove vo veľkom rúbať – za nasledujúcich desať rokov desaťtisíc kubíkov dreva, čo je polovica ostrova, asi 150 veľkých nákladiakov s drevom. A tvrdia, že tak chcú ochrániť zdroj vody pred hnijúcimi stromami. Proti sú Bratislavská vodárenská spoločnosť, ktorá sa o zdroje pitnej vody stará, aj vedenie Bratislavy. Hovoria, že to je príliš brutálny zásah za také krátke obdobie.

Video: Ťažba áno, cyklisti nie. Prejdite sa s nami po zakázanom ostrove
autorka: Martina Pažitková

Keď vstúpite na ostrov

Je to naozaj veľký ostrov, má rozlohu vyše dvesto hektárov. Presúvame sa po ňom autami. Ľudia lesy pretkali úzkymi cestami, popri nich stoja ošarpané pouličné lampy ako z čias socializmu. Taký zvláštny lesný skanzen.

Pár desiatok metrov za rampou je to už čistá príroda, ktorú občas rušia iba menšie vodárenské stavby. Okrem vodárenských domčekov tu ešte niečo nesedí. Po ostrove sú roztrúsené umelo vytvorené, asi dvojmetrové kopčeky. Vyzerajú ako maskované obrastené bunkre. K studniam napojeným na cennú podzemnú vodu vedie rebrík alebo schody. Niektoré sú modernejšie a vyzerajú ako malé búdky alebo posedy.

Nie je to úplná džungľa, okolie ciest je vyklčované. Je tu ticho, no stále cítiť blízkosť pomerne rušnej cesty z Bratislavy na Devín. Všade okolo sú stromy, nie veľmi nahusto, všetko pôsobí trochu upravene. Jedna skupinka mladých topoľov pri ceste má iba pár rokov, úzke kmene s riedkymi listami ešte musia podrásť. Niekoľko metrov za nimi sú už staršie stromy, ktoré pomaly dožívajú a čoskoro ich možno vyrúbu.

Päťsto metrov hlbšie do stredu ostrova je už porast hustejší. Vtáky neustále hlasno štebotajú, inak je tu ticho. Les dobre chráni aj pred vetrom.

Zvieratám sa na pokojnej Sihoti páči, občas sem zablúdia srnky či diviaky. Tie zase pritiahli poľovníkov, ktorí od štátnych lesov dostali povolenie loviť aj nad studňami s vodou. Bobor sa občas pripomenie stopami zubov v dreve.

A občas sa tu niekto vylodí z Dunaja, alebo, keď je rieka nízko, ľahko sa tam načierno prebrodí, brehy oplotené nie sú.

Z lesa sa zrazu vynorí rúbanisko. Cesta je už iba poľná, zablatená a obsypaná drobnými kusmi dreva. Tu ťažili lesníci drevo naposledy, z dvoch pásov stromov zostali už iba pláne so zvyškami pňov. Bez vysokých stromov sa z divočiny odkryl pohľad na civilizáciu, nové bytovky na sídlisku Dlhých dielov z výšky zrazu vyzerajú celkom blízko.

V nerovnom bahnitom teréne, ktorý rozryli ťažké stroje lesníkov, nasadili mladé topole, zatiaľ sú to iba tenké prúty zapichnuté v zemi. Rastú tu len preto, aby ich o dve-tri desiatky rokov zase vyťali.

Ostrov Sihoť. Foto N - Vladimír Šimíček
Ostrov Sihoť. Foto N – Vladimír Šimíček

Keď hniloba je dôvod na holorub

Vedľa poľnej cesty navozili lesníci staré drevo, hrubšie kusy kmeňov sú prehnité, niektoré v strede úplne duté. Tenšie časti vyzerajú zdravo, lesníci hovoria, že to sú vyššie časti vyrúbaných kmeňov, kam sa hniloba zospodu ešte nedostala.

Pri rúbaní stav stromov veľmi neskúmajú. Rad za radom zoberú celú várku podľa veku.

Niekoľko starších stromov už vyvalilo, ďalšie lesníci sťali v zime. Menšie kmene, ktoré zatiaľ neodpratali a odložili pri poľnej ceste, vyzerajú zdravo. Iné, hrubšie kmene sú zasa celé prehnité.

Najbližšie budú opäť ťažiť drevo na jeseň, na dvoch miestach po hektári.

Lesníci vysvetľujú, že veľmi nemajú inú možnosť, ako na ostrove rúbať. Šľachtené topole, ktoré na ostrove rastú, majú podľa nich životnosť iba 25 až 40 rokov a už sú jednoducho pristaré, ohrozujú podľa nich zdroj pitnej vody.

Tí istí lesníci pritom po vyrúbaných topoľoch chcú sadiť opäť šľachtené topole.

Miestny lesník Martin Knurovský argumentuje, že iná drevina okrem topoľa pravidelné záplavy nevydrží. Ostrov v Dunaji zaplavuje často.

K druhému rúbanisku sa už s bežným menším autom nedostaneme, ďalší holorub však už nie je ďaleko. Je hneď pri rieke, vidno z neho priamo na Dunaj a rakúsky breh. Aj tu už zo zeme trčia mladé stromčeky. Za rúbaniskom je už iba kamenistá, no ľahko prístupná pláž, Dunaj je tu tichý, zmĺkli aj vtáky.

Holoruby, to je aj spôsob plánovanej ťažby dreva. Lesníci vytnú všetky stromy v jednej oblasti, posadia tam nové a postupne sa posunú ďalej.

Ostrov Sihoť. Foto N - Vladimír Šimíček
Stromy vyrúbané na ostrove Sihoť. Foto N – Vladimír Šimíček

Šľachtené topole žijú krátko

Odborníci zo Štátnej ochrany prírody tvrdia, že je to úplne inak a práve domáce druhy topoľov čierneho, sivého a bieleho znášajú vodu lepšie ako vyšľachtené druhy. Navyše, prežívajú dvakrát tak dlho. Lesníci dopĺňajú, že šľachtené topole doplnia aj ich inými odrodami.

Výrub šľachteného topoľa ochranári podporujú, no len preto, aby ho nahradili pôvodné dreviny, doplnili by ich aj vŕbami.

„Domáce druhy topoľov prirodzene namiešané aj s vŕbami znášajú pravidelné záplavy lepšie ako šľachtené, ktoré na viacerých podmáčaných lokalitách zahnívajú. Dlhodobo neznášajú stojacu vodu,“ hovorí štátny dendrológ a ochranár Andrej Kovarik. Domáce topole podľa neho navyše rastú porovnateľne rýchlo ako tie šľachtené.

Stromy prirodzenejšie pre slovenský lužný les by na Sihoti mali nasadiť aj podľa lesníka Lukáša Skurku zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy. „Topoľ je vyšľachtený tak, aby mal rovný kmeň a žiadnu výraznú korunu alebo vetvenie. Ani vtáky na nich nedokážu zahniezdiť.“

Ochranári lesníkom však nateraz odsúhlasili aj vysádzanie šľachteného topoľa, a to v pomere 70 ku 30 v neprospech domácich drevín.

Les zo šľachtených topoľov sa nemá ako sám obnoviť, je neplodný a takéto stromy musí zasadiť vždy človek. Pôvodné dreviny by to však zvládnuť mohli. 

mapa sihot kleinert
Akú veľkú plochu zaberá plánovaný výrub. Nákres – Oliver Kleinert, zdroj: Google maps

Ekológ by les nechal tak

S výrubom nesúhlasí ani ekológ Mikuláš Huba. „Je taký malý zázrak, že sa na území hlavného mesta zachoval prírodný ekosystém lužného lesa, a my ho ideme nahrádzať za nejakú plantáž kanadského topoľa. Konáme úplne absurdne. Dunajská voda je bohatá na živiny, je nezmysel báť sa, že by sa lužný les neobnovil,“ vraví Huba.

Pripomína polemiku spred štyroch rokov, keď vedenie mesta zvažovalo, či na ostrov pustia cyklistov. Napokon je vstup komukoľvek okrem lesníkov, vodárov a poľovníkov zakázaný.

„Súhlasím, ak sa majú striktne chrániť vodné zdroje,“ hovorí Huba. „Na druhej strane tam však pustíme ťažkú techniku, ktorá tam ťaží drevo, ako keby to bola nejaká plantáž.“

Štátne lesy veľký výrub zdôvodňujú obnovou prestarnutých šľachtených topoľov vysadených pred 70 až 80 rokmi. „Ak by sa výrub nekonal, hrozí rozvrat porastov a znížená úroveň ochrannej a vodohospodárskej funkcie lesa,“ vraví hovorca lesov Vlastimil Rezek.

Štátne lesy tiež tvrdia, že ak by odumreté stromy neodstránili, mohli by pri záplavách vytvoriť hrádze a ešte viac dvihnúť hladinu, ktorá by ohrozila podzemnú vodu.

Huba by nechal les tak, aby sa postaral sám o seba. „Samočistiaca schopnosť dunajských nánosov zabezpečuje, že sa voda filtruje a nemusíme ju mimoriadne chemicky upravovať.“

Proti výrubu sa už postavila aj verejnosť, aktivisti z Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja spustili petíciu, aby ministerstvo pôdohospodárstva zakázalo ťažbu na Sihoti a vrátili ostrov BVS.

Primátor Ivo Nesrovnal (nezávislý) chce požiadať štátne lesy, aby všetky lesy v Bratislave prevzali pod správu mestské lesy.

Sihoť

Slovensko

Teraz najčítanejšie