Marcinková z SaS: Nič lepšie neilustruje, že Sulík už nie je stranou SaS, ako americké voľby

Poslankyňa Vladimíra Marcinková z SaS pred mesiacom zverejnila informácie o biznise s pupočníkovou krvou. Vec dnes preveruje Krajská prokuratúra v Bratislave, ministerstvo zdravotníctva a Marcinková v rozhovore hovorí, že sa na to pýtajú aj orgány v Holandsku a Európskej komisie.

V pondelok Ivan Korčok potvrdil, že vstupuje do Progresívneho Slovenska. Volala ho aj SaS. Je to škoda, že sa vám to nepodarilo?

Ivan Korčok je takou akvizíciou a osobou pre každú stranu, že jeho príchod je veľkým prínosom. Keď bol ministrom zahraničných vecí ako nominant SaS, ja som bola predsedníčkou európskeho výboru a spolupráca bola veľmi korektná. Pre mňa ako človeka, ktorý nemá takú dlhú politickú históriu, aj obohacujúca. Veľa som sa od neho naučila. Určite je to škoda. Nebola som súčasťou rokovaní, nie som ani členkou strany, ale zaujímalo ma, či dostal Ivan Korčok od SaS veľkorysú ponuku a či sme sa pobili, aby bol súčasťou nášho tímu. Mám vedomosť, že áno.

V čom SaS urobila chybu, keď sa to nepodarilo?

Nemyslím si, že SaS v niečom urobila chybu. Pozrime sa, ako sú v straníckej politike rozdelené preferencie, kto má aký výtlak, kto má aké možnosti. Asi si zvážil všetky tieto kritériá a ako najlepšia voľba pre jeho politickú budúcnosť mu vyšlo Progresívne Slovensko. My to môžeme len rešpektovať. Treba byť v týchto veciach realistický.

Nie ste členkou SaS, uvažujete, že by ste v budúcich voľbách kandidovali za inú stranu?

Neuvažujem o tom. Nemám ani zodpovedané, či chcem v ďalších voľbách do parlamentu kandidovať. Pokúsila som sa dostať do Európskeho parlamentu, mala som ambíciu posunúť svoje snahy na európsku úroveň. Budem sa rozhodovať, či chcem pôsobiť v európskej či národnej politike, alebo či vôbec v politike podľa toho, čo prinesú najbližšie roky.

Voľby budú najneskôr o tri roky, dokedy sa rozhodnete?

Najbližšie dva roky. Mám nesplnený sen o PhD. alebo o postgraduálnom štúdiu. Uvidím, či sa podarí niektorú z týchto ciest naplniť a ako to bude možné zladiť s politickou prácou. Nechcem dávať dopredu silné vyjadrenia, aj vzhľadom na rodinný život a jeho nevyspytateľnosť. Nechávam si dvere otvorené.

Bude do toho vstupovať aj to, či Richard Sulík bude opäť kandidovať? Je čestný predseda, odišiel z parlamentu, ale zatiaľ pripúšťa, že by v ďalších voľbách bol na kandidátke. Posledné týždne mal viaceré vyjadrenia o tom, že ženy sú emotívnejšie ako muži, o LGBTI alebo aj o tom, že by volil vo voľbách v Spojených štátoch Donalda Trumpa. Chceli by ste byť s ním na jednej kandidátke?

Nič lepšie neilustruje, že Richard Sulík už nie je stranou SaS, ako napríklad americké voľby. Nenašiel sa nik zo strany, kto by mal rovnaký názor. Vnímam, že pozornosť, ktorá je venovaná vyjadreniam Riša Sulíka, zatieňuje samotnú politiku strany SaS, ktorá je už minimálne v otázkach zahraničnej politiky vzdialená od toho, čo si Rišo Sulík myslí.

Viete si predstaviť s ním byť na kandidátke?

V tomto momente som nad tým nerozmýšľala. Museli by sme si veľmi podrobne vydiskutovať niektoré veci. Konfrontovala som ho s tým, čo v posledných dňoch zaznieva z jeho strany. Písala som mu, že sa mi jeho vyjadrenia nepáčia a nesúhlasím s nimi. Vymenili sme si pomerne dlhú nočnú konverzáciu, keď sme si každý obhajovali svoje názory. Nemyslím si, že sme sa na niečom zhodli. Museli by sme to absolvovať znovu, aby sme našli politický prienik.

Je Sulík mimo SaS, nezasahuje do rozhodnutí a nestretáva sa s ľuďmi z SaS? Je odrezaný od strany?

Áno.

Neprebieha tam komunikácia?

O ničom takom neviem.

Od toho, ako ste zverejnili blog o biznise s pupočníkovou krvou, uplynul zhruba mesiac. V blogu ste opísali, že pupočníková krv, ktorú matky darujú, sa vyváža zo Slovenska a používa sa na holandskej klinike, ktorá má rovnakých ľudí vo vedení ako darcovská banka, ktorá odoberá a uskladňuje pupočníkovú krv na Slovensku. Použitie takejto krvi podľa vašich zistení stojí 44-tisíc. Zastavili sa po zverejnení informácií vývozy krvi zo Slovenska?

Vývozy sú jedna časť problému. Pýtali sme sa na to na poslaneckom prieskume v Národnej transplantačnej organizácii (NTO), ktorý som iniciovala a prebehol minulý týždeň. Pýtali sme sa, či zastavili po zverejnení informácií vývoz pupočníkovej krvi, a odpoveď bola nie. Od zverejnenia blogu do poslaneckého prieskumu prebehlo alebo sa pripravovalo 30 či 40 vývozov. Bolo to šokujúce – máme takéto zistenia, vážne a dôvodné obavy, že vzácna darcovská krv sa zneužíva na účely, ktoré nie sú v súlade so zákonmi, a nedošlo k pozastaveniu alebo hlbšiemu prešetrovaniu vývozov. Toto bol jeden zo smutných záverov poslaneckého prieskumu.

Ide o inštitúciu, ktorá schvaľuje a kontroluje vývozy pupočníkovej krvi zo Slovenska. Ako to prebiehalo na prieskume?

Vývoz žiadneho tkaniva ani bunky zo Slovenska sa nemôže urobiť bez vedomosti NTO. Je potrebný ich písomný súhlas. Musia mať absolútny prehľad o všetkom, čo zo Slovenska odchádza. Od prvých dní, odkedy som zverejnila blog, ma počínanie, komunikácia a vedenie tejto organizácie zaskočili. Priamo na prieskume som zažila zľahčovanie problému. Zákon pozná vývoz len s cieľom transplantácie. Ak to ide na meno konkrétneho lekára, u ktorého nevieme, či pracuje v transplantačnom centre alebo akú má odbornosť, nemôžeme si byť istí, že cieľ zákona je naplnený. A v dokumentoch tieto údaje neboli.

Bývalý riaditeľ to bagatelizoval, povedal mi, že ak by sa pupočníková krv alebo placenta nevyviezli, skončilo by to v spaľovni. To je veľmi pokrivené vnímanie reality. Na to, že je lekár, aj neznalosť, lebo daný novorodenec by viac benefitoval z takzvaného dotepania pupočníka (po pôrode sa počká, kým sa pupočníková krv dostane do tela novorodenca – pozn. red.) ako z veľkého darcovského odberu, ktorý ani nebol použitý na účel, ktorý povoľuje legislatíva. Tá pozná použitie pre onkologických pacientov cez svetový register. Znamená to, že ak sa nájde pacient napríklad v Honolulu, ktorý takúto vzorku potrebuje a je v súlade so vzorkou na Slovensku, sme povinní vzorku poskytnúť.

Ale bezodplatne.

Áno. Ale to sa u nás nedialo. Ženy často nedali vopred súhlas na odber pupočníkovej krvi, ale odobrali ju. Následne neboli evidované vo svetovom registri pre všetkých pacientov s vážnymi diagnózami, ktorí by z týchto darov mohli benefitovať. Nedá sa hovoriť o ničom inom ako o účelnom odpredaji vzoriek na experimentálne účely, lebo tak sa využívali desiatky vzoriek. Posledné dva roky išli len na súkromnú kliniku v Holandsku, ktorá vzbudzuje mnohé otázky.

Ide dokonca o zubnú kliniku. Je oprávnená robiť takýto typ programu, kde používa kmeňové bunky?

To je otázka na autority v Holandsku. Z informácií, ktoré aj od nich mám, oprávnenie na takéto transfúzie nemá. Nemôžeme tu hovoriť o transplantácii, lebo tam nie je transplantačné centrum, môžeme hovoriť o transfúziách, čo už je porušením slovenského zákona.

Komunikujete s úradmi v Holandsku?

Nebudem špecifikovať, aby som nezasiahla do procesu, ale bola som kontaktovaná aj z Holandska na viacerých úrovniach.

Ide o štátne orgány?

Zaoberajú sa tým orgány vo verejnom záujme.

Holandsko nie je jediné, ktoré má otázky o využívaní pupočníkovej krvi. V roku 2022 cyperské noviny priniesli informáciu, že polícia urobila raziu na jednej klinike na dlhý covid, kde používali kmeňové bunky. A dávali podľa cyperských médií „nadmerné sľuby“ pacientom s chronickým ochorením. Táto klinika spolupracovala s Ukrajinou aj so Slovenskom. Viete o viacerých krajinách, kde mali problém s tkanivami zo Slovenska?

Pýtala som sa cez infozákon Národnej transplantačnej organizácie, kde všade boli za posledných päť rokov vyvezené vzorky zo Slovenska. Potvrdili mi, že to bol aj Cyprus, kde to bol veľký škandál. Bola tam klinika, ktorá využívala darcovskú pupočníkovú krv zo Slovenska a z Ukrajiny na účely, ktoré nie sú v súlade s ich medicínskymi a schválenými postupmi. Keď som si vypýtala žiadosti o vývoz pupočníkovej krvi, jeden z nich bol práve o Cypre. Znepokojilo ma, že to bola klinika, o ktorej sa v cyperských médiách hovorilo ako o problematickej.

To bolo ešte v roku 2022.

A od 30. októbra 2021 máme povinnosť všetky naše jednotky pupočníkovej krvi, jej zložiek a iných tkanív a buniek, ktoré majú darcovský pôvod, označiť jednotným darcovským kódom. To je istota, že budeme vedieť dohľadať, odkiaľ zo Slovenska a kam darcovská jednotka išla. Bolo jasné, že to nebolo označené tak, ako to malo podľa európskej aj slovenskej legislatívy byť. Takýchto porušení legislatívy sme tam našli viacero.

Riaditeľa Národnej transplantačnej organizácie minister odvolal. Ako to vnímate?

Zmena je dočasná, lebo bude musieť byť na toto miesto poctivé výberové konanie, a verím, že poctivé aj bude. Táto téma zatiaľ nemala toľko pozornosti, ako by si zaslúžila. Posledná kontrola v tkanivovom zariadení, z ktorého sa vyvážali pupočníkové jednotky, bola v roku 2014. Viac ako desať rokov tam nebola nariadená kontrola ministerstvom zdravotníctva, ktorá má byť podľa zákona nariadená každé dva roky. Teraz je dôležitá akcieschopnosť vedenia, ktoré je pri moci. Komunikácia je ústretová, vymieňame si dáta. Chcem veriť, že vážnosť tejto situácie si uvedomuje aj vedenie ministerstva zdravotníctva a podniká adekvátne kroky, zatiaľ to všetko naznačuje.

Roky sa tu teda porušuje zákon jednou firmou a kontrolným orgánom a nik si to doteraz nevšimol?

Nepovedala by som, že si to nik nevšimol. Skôr, že to nik nechcel vidieť a nechcel o tom hovoriť. Minimálne bývalý riaditeľ Národnej transplantačnej organizácie bol v obrovskom konflikte záujmov. Bol riaditeľom organizácie, ktorá podpisovala vývozy do zahraničia, a v tom istom čase bol členom správnej rady organizácie, ktorá darcovskú pupočníkovú krv vyvážala. Dnes sa tvári, že o tom nevedel a nebolo mu to celkom zrejmé.

To sa nedá akceptovať ani sa tomu nedá veriť. U neho sa zbiehajú všetky dáta o darcovstve pupočníkovej krvi. Či už ide o výročné správy z tkanivových zariadení napríklad aj danej organizácie, ktorá vo veľkom vyváža pupočníkovú krv, ale má na stole aj žiadosti o vývoz, kde videl aj diagnózy, na ktoré chceli použiť darcovskú pupočníkovú krv zo Slovenska. Netreba medicínske vzdelanie, stačí jednoduchý prehľad, aby bolo jasné, že to nemá opodstatnenie.

Aké diagnózy to boli?

Napríklad opakovane tam bol autizmus. Dnes pritom nie je certifikovaná, bezpečná liečba, ktorá by dokázala kmeňovými bunkami z pupočníkovej krvi liečiť alebo zlepšovať stav autizmu. Ide o experimentálnu liečbu. V holandskej klinike boli desiatky pacientov s autizmom, ku ktorým smerovali vývozy zo Slovenska. Boli to detskí pacienti, o to viac ma zaráža, že sme boli schopní participovať na niečom takom na národnej úrovni. Na kliniku v Holandsku som telefonovala a prejavila som záujem o liečbu, aby som sa dostala k dokumentácii. Zaslali mi súhlas s tým, čo podstupujem, ak by som sa stala ich pacientkou.

Čo v ňom bolo?

Explicitne tam uvádzajú, že ich terapie, liečba, ktorú ponúkajú, nie je v súlade s odporúčaniami európskej liekovej agentúry, že ide o niečo, čo doposiaľ nemá klinické výsledky. Celú zodpovednosť hádžu na pacienta. Treba si uvedomiť, že rodičia detských pacientov zažívajú zúfalstvo, ťažkú životnú situáciu a chcú dieťaťu pomôcť. Preto sa možno upnú aj na neštandardné formy liečby a možno si neuvedomujú, aké nebezpečné môžu pre dieťa byť.

Na druhej strane tu máme štátne orgány, Európsku úniu, a tej sme členom my rovnako ako Holandsko a Nemecko, odkiaľ sú lekári, ktorí to na klinike robili. My musíme byť garantmi, že detskí pacienti budú v bezpečí a nevznikne situácia, kde by v sivom priestore boli takéto terapie ponúkané alebo legálne.

Ste v kontakte s európskymi inštitúciami? Zaujímajú sa o vývoz pupočníkovej krvi zo Slovenska?

Som v kontakte s európskymi orgánmi, ktorých sa táto téma dotýka. Čakám, aké budú ďalšie kroky. Najskôr chceli celú škálu informácií, ktorými disponujem. Dôležité je, že sa ozývajú aj odborné lekárske spoločnosti na európskej úrovni. Vyžiadala som si od európskej psychiatrickej organizácie odporúčania pre autizmus, kde som sa snažila nájsť aspoň malú zmienku o terapiách kmeňovými bunkami. Či je aspoň omrvinka právneho alebo medicínskeho základu, ktorým by to mohli odôvodniť. Nič som nenašla.

Napísala som vedeniu tejto lekárskej organizácie a potvrdili, že takúto liečbu nepodporujú a nie sú dôkazy, že je presvedčivá. Toto je dôležitý signál rodičom detských pacientov, aby si nádej, ktorú mali, nezamieňali za tento biznis, ktorý robia ľudia bez morálnych hraníc.

Mali ste stretnutie na ministerstve zdravotníctva. Kto s vami o tom hovoril a koľkokrát ste tam boli?

Viackrát som sa stretla s vedením ministerstva kvôli tejto téme a hovorila som aj so samotným ministrom v priestoroch parlamentu.

Mali ste pocit, že má záujem túto tému riešiť?

Mala som ten pocit.

Pupočníková krv je zložitá téma. Máme darcovské odbery, ale aj odbery na vlastné použitie v budúcnosti. Aj napriek tomu téma vzbudila záujem. Mnohí rodičia reagujú, že si dali uskladniť pupočníkovú krv a čo s tým teraz majú robiť. Ako si vysvetľujete, že ľudia prejavili taký záujem o túto tému?

Vieme o 160-tisíc klientoch, ktorí si minimálne v tejto spoločnosti zaplatili odber. To nie sú malé peniaze, pohybuje sa to okolo tisíc eur. Potom si každý rok platili uskladnenie, čo tiež nie je lacné – ide o 80 až 120 eur. Zasahuje to do rozpočtu rodín. Urobili to v nádeji, že to niekedy pomôže ich dieťaťu. Išlo o odbery, ktoré boli pre ich vlastné budúce využitie. Takzvaný komerčný odber a nie darcovský. Aj toto je dôležitá súčasť môjho textu a zistení, že na Slovensku dlhé roky chýbali verejne dostupné informácie od lekárskej spoločnosti, ktoré by potvrdili, že takéto odbery sú priam zbytočné.

Pre malú pravdepodobnosť využitia?

Štatistické využitie je minimálne, je to 0,004 percenta, čo uvádza česká a európska hematologická spoločnosť. Upozorňovali na to vo svojich vyjadreniach aj v rámci etickej komisie ministerstva zdravotníctva v rokoch 2011 a 2012, 2013. Vtedy bol o túto tému záujem, niekto tlačil, aby sa vyriešila. Na desať rokov zapadla prachom a táto spoločnosť naďalej profitovala z neznalosti rodičov. Keď som začala robiť rešerš a zadala som si do Googlu odbery pupočníkovej krvi, trvalo mi pomerne dlho, aby som sa dostala cez informácie, ktoré si sponzorovala daná spoločnosť.

Až za nimi boli relevantnejšie dáta a informácie, ktoré neboli z komerčného prostredia, ale od odborných spoločností. Tie boli české, neboli zo slovenského priestoru. Potvrdzuje to, že dlhé roky sme túto firmu nechávali bez dozoru. A bez dozoru bola aj reklama. Aj teraz mi stovky tehotných žien posielajú správu, že na tehotenskej knižke majú reklamu na odber pupočníkovej krvi. Mnohí pôrodníci a gynekológovia sa mi po zverejnení textu ozvali, že netušili, že využitie je také mizivé. Aj pre nich to bola nová informácia.

Rodičia, ktorí dali dieťaťu odobrať pupočníkovú krv na budúce využitie, boli oklamaní?

Boli minimálne zavádzaní, nechcem povedať, že oklamaní. Informácie, ktoré táto, ale aj podobné firmy ponúkajú na svojich weboch, sú neúplné. Povedia, že pupočníkovou krvou sa liečil pacient s nádorom. Ale pravda je, že k vyliečeniu mu nepomohli kmeňové bunky, ale chemoterapia, ktorá bola prvým krokom a bunky boli podporná liečba. S odstupom rokov sa môžeme pýtať, či bola nevyhnutná, efektívna, či by nebolo lepšie, aby sa použili bunky súrodenca alebo darcu. Ale to sú otázky na detských onkológov. Predstavitelia slovenskej hematologickej spoločnosti povedali, že v histórii nebol prípad, kde by siahli po takýchto odberoch na transplantáciu a záchranu života.

Hovoríte o odberoch na vlastné použitie.

Áno, komerčné, za ktoré si rodičia platia. Rodičia sa ma pýtajú, čo majú robiť. Je to na nich, ale ja by som so spoločnosťou, ktorá ma zavádzala, v zmluve nepokračovala. Vypovedala by som ju. Využitie je mizivé a ukazujú to aj údaje zo sveta.

Biznis s pupočníkovou krvou začala preverovať Krajská prokuratúra v Bratislave. Kontaktovali vás?

Nemám o tom vedomosť. Prišla som z Bruselu, možno mám niečo v poštovej schránke, čo som si nevšimla, ale zatiaľ o tom neviem.

Čo očakávate?

Mám v politike povesť trochu zasnívanej a naivnej, ja sa spolieham, že si každý v tomto štáte robí a chce robiť svoju prácu maximálne dobre. Viem si predstaviť, aké by mali byť výsledky vyšetrovania, ak k tomu vyšetrovatelia a prokurátori budú pristupovať precízne a tému dôkladne preskúmajú. Nechcem robiť unáhlené závery, lebo veľa vecí v slovenskej politike nedáva zmysel a nevylučujem, že aj toto môže byť jedna z nich.

So spoločnosťami Cord Blood Center, Eurocord alebo s holandskou spoločnosťou ste za ten mesiac komunikovali? Neprejavili snahu vysvetliť ich biznisový model a informácie, ktoré ste zverejnili?

Priamo ma nekontaktovali. Volala som tam viackrát ako záujemkyňa o ich služby. Nie preto, aby mi dali verejné stanovisko. Zaujímalo ma, čo hovoria svojim klientom a čo hovoria na infolinke. Chcela som od nich písomné dáta, ktoré mi však nikdy nezaslali. Takto som s nimi komunikovala. Ale nekontaktovali ma ako političku, ktorá s týmito zisteniami prišla.

Čo očakávate, že sa stane?

V tejto téme ma stále štve, že nemáme odborníka na úrovni ministerstva, ktorý by pokrýval tkanivá. Je tam človek, ktorý má na starosti darovanie orgánov, ale nemáme odborníka na tkanivá, lebo išiel do dôchodku a nenahradili ho. Ďalšia vec je prešetrenie vývozov a načas aj ich zastavenie, keďže posledný rok sa vyvážali len na holandskú kliniku.

Bývalý riaditeľ podpisoval vývoz aj po zverejnení blogu?

Nepoprel to, povedal, že má nové žiadosti na stole. Ani sa netváril, že by mal dôvod ich nepodpísať.

To znamená, že darcovské odbery musia prebiehať aj naďalej. Vieme, že pôrodnica v Trenčíne ich zastavila, iné pôrodnice sa k tomu jasne nevyjadrujú. Vývoz totiž musí byť odoslaný rýchlo po odbere.

Darcovské odbery prebiehajú a nie každá darkyňa sa asi mohla dostať k týmto informáciám. Desiatky žien veľkoryso darujú pupočníkovú krv svojho novorodenca, ale nie sú v plnej miere informované o účeloch, na ktoré sa vyváža do zahraničia alebo sa využíva aj v rámci Slovenska. Prebieha dozor ministerstva zdravotníctva, ktorý začali pred dvomi týždňami. Ešte ho neukončili a predpokladám, že keď niečo skúmajú tak dlho, ide o precíznu kontrolu, a budú ma zaujímať výsledky.

Uskutočňujú sa v organizácii, ktorá robí vývozy, ide o Slovenský register placentárnych a krvotvorných buniek. Veľmi pozitívny moment je, že bol vymenený riaditeľ Národnej transplantačnej organizácie, lebo na vývozných dokumentoch je jeho podpis a pečiatka. Mal by sa na to pozrieť niekto nezávislý. Dôležité bude, ako bude vyzerať výberové konanie na nového riaditeľa, či si bude ctiť legislatívu a či nebude hľadať sivé zóny, aby ju obišiel.

Do akej miery ovplyvnilo veľkosť biznisu to, že jeden zo zakladajúcich členov Smeru je aj človek, ktorý viedol Cord Blood Center?

Ak by to do toho vstupovalo, tak by sa kroky na ministerstve neudiali. Premiéra som sa pýtala, či tam je osobný či pracovný vzťah medzi pánom Hamidom, ktorý bol spoluzakladateľom Smeru pred 25 rokmi. Povedal mi sfleku, že nie. Nechcem to rozporovať. Povedal tiež, že spolupracovali len pár rokov. Uvidíme, keď ministerstvo ukáže výsledky kontroly. Ďalšie kroky ukážu, či koná nezávisle alebo sú vyvíjané tlaky. Zatiaľ sa mi zdá, že sa urobia kroky.

Nekoná minister pomaly, nemal vydať zákaz vývozov?

Samozrejme, že sa mi zdá, že sa kroky dejú pomaly. Komunikujem o tomto s mnohými ľuďmi, ktorí sa venujú zdravotníctvu, a tí mi hovoria, že na zdravotníctvo to pomaly nie je. Čakala by som, že na druhý deň by bolo aspoň dočasné pozastavenie darcovských odberov aj vývozov. Aspoň do prešetrenia veci. To sa nestalo a trvalo nejaký čas, kým si na ministerstve informácie osvojili. A tiež kým som sa tam doklopala.

Lebo to nie je tak, že hneď dajú vašim informáciám váhu. Ale teraz nechcem živiť nejaké pochybnosti, chcem veriť, že sa to prešetrí v súlade so zákonom a v najlepšom záujme ochrániť darcov, ktorými sú novorodenci. Verím, že by nás tam nemala rozdeľovať politika či tlaky, ale mohli by sme sa na tomto zhodnúť všetci naprieč politickým spektrom.