Zelenskyj sa snaží získať Trumpa zaujímavými návrhmi. Napríklad prístupom k ukrajinským prírodným zdrojom

Jeho výber vyvolal nielen vo Washingtone, ale aj medzi jeho spojencami a najmä na Ukrajine prinajmenšom prekvapenie.

Pete Hegseth slúžil ako vojak v Iraku a Afganistane, nikdy však nemal skúsenosti s velením. Je známy skôr ako tvár Fox News než vojenský stratég. Napriek tomu si Donald Trump vybral za svojho ministra obrany práve jeho.

Po Marcovi Rubiovi, ktorý by mal byť ministrom zahraničia USA, a Mikovi Waltzovi, pre ktorého Trump vybral miesto poradcu pre národnú bezpečnosť, ide o ďalšie kľúčové meno kandidáta do budúcej Trumpovej vlády, na ktoré s napätím čakali hlavne na Ukrajine.

Hegsetha za výber mimo tradičnej normy označil americký denník New York Times. Post ministra obrany by nemal byť nástupným pri rozbiehaní kariéry, kritizoval Trumpov výber demokratický kongresman Adam Smith z výboru pre armádu.

Čo hovorí Trumpov kandidát na šéfa Pentagónu o Ukrajine

Ukrajinské médiá si však všímali hlavne jeho minulé výroky o vojenskej pomoci.

„Ak sa Ukrajina dokáže brániť… skvelé, ale nechcem, aby americká intervencia prenikla hlboko do Európy a vyvolala v (Putinovi) pocit, že je mu v pätách,“ povedal kedysi Hegseth.

Keď Donald Trump krátko po ruskej invázii vo februári 2022 v kontroverznom vyhlásení opísal Putina ako génia, Hegseth ho bránil s tým, že to iba provokoval médiá, ktoré informovali o vojne na Ukrajine. „Žiadny organizmus, žiadna entita neurobila viac pre šírenie ruskej propagandy a podporu slameného panáka, ktorým je Vladimir Putin, ako naše vlastné médiá. A Donald Trump ich v tom s radosťou provokoval, ako to robí dodnes,“ povedal vtedy.

Podľa komentára jeho domovskej Fox News doterajší Trumpov výber na kľúčové zahraničnopolitické posty ukazuje, že si nevybral izolacionistov a krajiny ako Ukrajina či Izrael si môžu vydýchnuť.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu sa skutočne môže spoliehať na takmer bezhraničnú podporu. Trumpov nominant na veľvyslanca v Izraeli Mike Huckabee napríklad pripúšťa aj anexiu palestínskeho Západného brehu Jordánu. V prípade Ukrajiny je to však oveľa zložitejšie a otvorených je priveľa otázok. Napríklad aj tá, či Trump už skutočne telefonoval s Putinom, čo Kremeľ popiera.

Podľa zdrojov Fox News sa v Kyjive na prvé mená v Trumpovej vláde pozerajú viac-menej s úľavou. „Zjavne vedia, že existuje priestor na angažovanosť,“ citovala televízia nemenovaný zdroj.

Trumpov kandidát na bezpečnostného poradcu Waltz – známy najmä ako jastrab voči Číne, ktorý slúžil v špeciálnych jednotkách Zelené barety po celom svete –pred týždňom povedal, že americkým tlakom na Rusko by mohlo dôjsť k diplomatickému riešeniu vojny.

Vojnová mašinéria Ruska podľa neho veľmi rýchlo vyschne vďaka hospodárskym sankciám USA a vystúpil aj za to, aby sa Ukrajincom uvoľnili obmedzenia na použitie zbraní, ktoré už USA poskytli Ukrajine.

Podobne ako pravdepodobný šéf diplomacie Marco Rubio, ktorý kedysi jednoznačne podporoval Ukrajinu, sa obaja neskôr pridali k republikánom, ktorí blokovali ďalšiu časť vojenskej pomoci.

Podľa Kyiv Post správa, že americký senátor Rubio sa čoskoro stane novým ministrom zahraničných vecí USA, podporuje názor, že Trumpova vláda sa predsa len môže pokúsiť prinútiť Kyjiv k mierovým rozhovorom s Moskvou.

„Myslím si, že Ukrajinci boli neuveriteľne odvážni a silní, keď sa postavili proti Rusku. V konečnom dôsledku tu však financujeme patovú vojnu, ktorú treba ukončiť, inak sa táto krajina vráti o 100 rokov späť,“ povedal Rubio pre NBC ešte v septembri. Podľa vlastných slov síce nie je na strane Ruska, ale realita, akou sa uberá táto vojna, podľa neho smeruje k rokovaciemu stolu.

Ukrajinský komentátor Ivan Jakovina to hodnotí tak, že Rubio nebol ani tak proti Ukrajine ako proti politike Joea Bidena. A keď sa ocitne v situácii, kde bude čeliť Vladimirovi Putinovi, tak „sa zmení na tvrdého odporcu Ruskej federácie, osobne Vladimira Putina,“ napísal pre portál NV.

Podľa neho bude dôležitou úlohou Kyjiva teraz pokojne vysvetliť Trumpovej vláde, prečo je víťazstvo Ukrajiny jednoznačne v záujme Spojených štátov a najlepšou investíciou peňazí amerických daňových poplatníkov.

Zelenského návrhy vraj Trumpa zaujali

Ukrajinský prezident na tom zrejme začal pracovať ešte pred jeho zvolením.

Podľa Financial Times Volodymyr Zelenskyj do svojho plánu víťazstva zahrnul dva body špeciálne prispôsobené pre Trumpa. Jedným z nich je návrh, aby ukrajinskí vojaci čiastočne nahradili americké jednotky v Európe po skončení vojny, a tým druhým, že by sa Ukrajina podelila o svoje kľúčové prírodné zdroje so západnými partnermi.

Podľa zdrojov denníka to Zelenskyj ponúkol Trumpovi ešte počas septembrového stretnutia v New Yorku a ten údajne označil ponuku za zaujímavú.

Miernym optimistom v súvislosti s Trumpovým návratom do Bieleho domu je aj poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski. Je presvedčený, že vláda Donalda Trumpa si nemôže dovoliť katastrofálnu porážku Ukrajiny.

Dopadol by potom podobne ako Biden, ktorému vyčítali náhly ústup z Afganistanu, kde znovu vládne Taliban.

Prípadnú mierovú dohodu o vojne na Ukrajine prirovnáva k Postupimskej konferencii. „Mohla by vytvoriť nový svetový poriadok na ďalšie desaťročia,“ povedal Sikorski pre poľskú televíziu TVN24. Veľká trojka – Stalin, Truman a Churchill – sa na nej vtedy dohodla na povojnovom usporiadaní Nemecka či rekonštrukcii Európy.

Americký reportér týždenníka Time Simon Shuster v rozhovore pre Denník N povedal, že „všetky plány a nápady, o ktorých sa teraz diskutuje v Trumpovom kruhu, sú ďaleko od toho, po čom volá Putin“.

Podľa ľudí zo Zelenského tímu, s ktorými hovoril, Ukrajina dúfa, že Trump sa pokúsi dohodnúť s Putinom už počas prvých týždňov alebo mesiacov svojho prezidentovania.

„Trumpovi sa to nakoniec nepodarí, pretože Putinovi sa nedá veriť a jeho ambície sú priveľké. Chce zničiť americkú moc vo svete a najmä v Európe. Keď si to Trump uvedomí, zmení postoj a potenciálne začne oveľa viac podporovať Ukrajinu a bude agresívnejší k Putinovi. To je ukrajinská nádej. A znie to možno trochu bláznivo alebo prinajmenšom naivne, ale je to možný scenár,“ hovorí Shuster.

Zmena nálady v EÚ? Už sa viac hovorí o mierovom riešení

Medzi európskymi spojencami medzitým podľa Washingtonu Post silnie názor, že vojna s Ruskom sa môže skončiť iba cez rozhovory medzi Kyjivom a Moskvou a za cenu ukrajinských územných ústupkov.

Americký denník to napísal na základe rozhovorov s desiatimi súčasnými aj bývalými európskymi predstaviteľmi.

Okrem víťazstva Donalda Trumpa, ktorý kedysi sľuboval ukončenie vojny do 24 hodín po nástupe do úradu, k tomu prispieva aj nepriaznivý vývoj na Donbase, kde ukrajinskí vojaci ustupujú.

„Európski predstavitelia a predstavitelia NATO priznávajú, že reči o územných ústupkoch už nezdvíhajú obočie ako kedysi,“ napísal Washington Post. Diplomati tomu akurát nehovoria „územie za mier“, ale skôr „územie za bezpečnosť Ukrajiny”.

„Určite to už nie je okrajová záležitosť,“ povedal pre americký denník jeden zo západných predstaviteľov.

Je sporné, kedy a ako by sa také rozhovory mohli uskutočniť. V prvom rade by s nimi musela súhlasiť Ukrajina, pre ktorú zatiaľ oficiálne vzdanie sa približne pätiny svojho územia, ktoré je pod kontrolou Ruska, neprichádza do úvahy. Práve to by však bol nevyhnutný dôsledok zmrazenia frontu na celej jeho dĺžke.

Európski politici podľa Washingtonu Post však stále trvajú na posilňovaní Ukrajiny, aby mala páku, keď sa začnú mierové rozhovory, a nevystupovala v nich v slabej pozícii. Podpora ukrajinskej armády je podľa francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona jedinou cestou k rokovaniam a nič sa podľa neho nesmie rozhodnúť bez Ukrajincov.

Najväčší problém je stále rovnaký: garancie pre Ukrajinu

Väčším problémom než územné ústupky sú však bezpečnostné garancie pre Ukrajinu, ktoré by zaručili, že Rusko sa už znovu nepokúsi zaútočiť na Ukrajinu. Práve na tom stroskotali mierové rokovania v prvých mesiacoch totálnej ruskej vojny proti Ukrajine.

A dohoda medzi európskymi politikmi o tom nepanuje ani dnes. Proti pozvánke do NATO napríklad otvorene vystupuje nielen slovenský premiér Robert Fico, ale aj USA či Nemecko. Problémom je však aj samotný agresor. Moskva momentálne nechce nič iné ako úplnú kapituláciu Ukrajiny.

Ideálne by sa z nej mal stať slabý štát bez riadnych spojencov a silnej armády. Podľa nedávno uniknutých dokumentov investigatívneho projektu Systema si Moskva v marci 2022 predstavovala mierovú dohodu s Ukrajinou ideálne takto a absolútne jednostranne:

• Ukrajina by sa podľa nej stala úplne neutralizovanou krajinou s extrémne slabou armádou;
• zostala by bez ochrany spojencov z NATO;
• a bez šance získať späť územie Krymu alebo Donbasu.

Slovenský premiér Robert Fico minulý mesiac v rozhovore pre ruskú propagandistickú televíziu tvrdil, že Ukrajina bola prinútená odmietnuť mierový plán. „Dnes je predsa úplne jasné, že v apríli 2022 boli na stole skutočné dohody, ktoré mohli vojnu okamžite ukončiť. Ale prišiel niekto a povedal: Nie, nie, nie, nie, nie, to nemôžete podpísať,“ vyhlásil Fico pre Rossia 1.

To však vôbec nie je pravda podľa experta na Ukrajinu Alexandra Dulebu, ktorý bol v tom čase poradcom premiéra Eduarda Hegera a bol v úzkom kontakte s ukrajinskou politickou špičkou.

Okrem toho, že rokovania vážne narušili masové vraždy ukrajinských civilistov v ukrajinskej Buči, skolabovali na tom, že nebola vyriešená otázka bezpečnostných garancií pre Ukrajinu.

„Predbežná dohoda z apríla hovorila, že sa Rusi stiahnu za hranice 24. februára 2022 a na Krym a Donbas sa vyhlási 12-ročné moratórium. Obidve strany sa zdržia použitia vojenskej sily a budú sa viesť rokovania. Ukrajinci zároveň vyjadrili ochotu, že sa budú baviť o legislatíve týkajúcej sa používania ruského jazyka na Ukrajine. Lenže rokovania nedali odpoveď na otázku, čo by Ukrajinci akceptovali ako bezpečnostnú garanciu,“ vysvetľuje Duleba.

Podľa neho pritom išlo o kľúčovú časť dohody.

„Čiže vôbec nie je pravda, že už bola hotová dohoda a potom prišiel Boris Johnson a bolo po nej. To je taká tá rozprávka, ktorú šíria ruské propagandistické médiá a, bohužiaľ, aj náš predseda vlády,“ povedal Denníku N.

Scenárov, ako to s mierovými rozhovormi dopadne, je podľa Dulebu momentálne viac a do veľkej miery to podľa neho určí aj vývoj na fronte. „Bude rozhodovať i schopnosť obidvoch aktérov pokračovať vo vojne. V prípade Ukrajiny však bude absolútne kľúčová západná pomoc a predovšetkým Spojených štátov,“ hovorí Duleba.

Preto sa čaká, s akým nápadom príde Trumpova vláda. „V Európe jednoducho nemáme k dispozícii všetky potrebné zbrane v množstve, ktoré Ukrajinci potrebujú,“ dodáva slovenský analytik.

Podľa nového prieskumu je väčšina Ukrajincov (64 %) pripravená vziať na seba väčšie bremeno vojny a až 88 percent stále verí vo víťazstvo. Zároveň 71 percent Ukrajincov verí, že by mali získať späť všetky stratené územia.