Svetový newsfilter: Už aj poradcovia Trumpa sa čudujú, prečo má Musk taký veľký vplyv

Dobrý deň,

už pred voľbami bolo zrejmé, že podnikateľ Elon Musk má blízko k Donaldovi Trumpovi. Do jeho kampane investoval vyše dvesto miliónov dolárov, zúčastňoval sa na jeho mítingoch a silne ho podporoval aj cez svoju sociálnu sieť X.

Po Trumpovom víťazstve je vplyv najbohatšieho človeka na svete ešte väčší. Musk posledné dni trávil vo vile zvoleného prezidenta na Floride a bol pri jeho úvodnom telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským aj tureckým lídrom Racepom Tayyipom Erdoganom. Dokonca sa stretol aj s veľvyslancom Iránu pri OSN.

Okrem toho bude riadiť novovzniknutú agentúru pre efektívnosť americkej verejnej správy.

V čom je problém: Staronový prezident po voľbách viackrát zdôraznil, že si s Muskom vytvoril priateľský vzťah. Dokonca ho prizval, aby bol súčasťou rodinnej fotografie Trumpovcov, a jeho vnučka ho označila za „strýka“.

Niektorí ľudia z Trumpovho okolia však začínajú mať pocit, že Muska je priveľa. Televízna stanica NBC cituje dva dobre informované zdroje, podľa ktorých sa Musk správa, akoby bol druhým prezidentom.

Podľa NBC sa už niektorí u Trumpa domnievajú, že podnikateľ prekračuje svoje právomoci. Zároveň si pred všetkými z okolia budúceho prezidenta pripisuje zásluhy za víťaznú kampaň. Jeden zdroj tvrdí, že sa snaží budiť dojem, akoby mu mal byť Trump zaviazaný. Ten sa v skutočnosti necíti zaviazaný nikomu.

Čo teraz: Podobné informácie má dobre informovaná technologická reportérka Kara Swisher. Podľa nej majú niektorí Trumpovi poradcovia pocit, že Muskova neustála prítomnosť je „čudná“.

Swisher tvrdí, že Musk sa u Trumpa správa ako „hosť, ktorý nechce odísť“. Predpovedá, že v nejakom bode sa môže s prezidentom dostať do osobného sporu, keďže obaja majú veľké ego.

New York Times už informuje, že Muskovi sa nepozdávala nominácia kongresmanky Elise Stefanik na pozíciu veľvyslankyne pri OSN. Na druhej strane výrazne schvaľoval výber Stephena Millera, ktorý bude zástupcom prezidentskej kancelárie zodpovedný za imigráciu.

Zobraziť väčšie rozlíšenie — Musk a Trump. Foto – TASR/AP

Kam to smeruje: Trump sa môže dostať do konfliktu s Muskom aj pre jeho osobné záujmy. Líder Republikánskej strany v kampani sľuboval tvrdý postoj voči Číne, kde Musk vo veľkom podniká.

Musk si zároveň so zástupcami komunistickej strany udržiava dobré vzťahy, v apríli tohto roka sa počas nečakanej návštevy Pekingu stretol s čínskym premiérom.

V minulosti sa najbohatší človek planéty sťažoval na federálne úrady, ktoré preverovali miesta, odkiaľ štartovali jeho rakety SpaceX. Musk sa navyše domáhal zrušenia centrálnej banky v jej súčasnej podobe, čo však doteraz Trump odmietal.

Európa: Von der Leyenovej sa to komplikuje

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa dostala do ťažkej situácie. Skladanie jej tímu pre ďalšie funkčné obdobie sa skomplikovalo, keď sa do Bruselu preniesli vnútropolitické spory z jedného z členských štátov.

O čo ide: Jeden z najdôležitejších postov v Komisii má obsadiť španielska politička Teresa Riberová. Členka socialistickej strany, ktorá je v Španielsku ministerkou pre ekologickú tranzíciu, získala dôležité portfólio – hospodársku súťaž a transformáciu.

V Komisii by bola dvojkou von der Leyenovej. No keď tento týždeň prišla na vypočúvanie do Európskeho parlamentu, čelila veľkej kritike časti španielskych europoslancov. Okrem radikálov z Voxu na ňu útočili aj ľudovci, ktorí na európskej úrovni patria do rovnakej politickej skupiny ako von der Leyenová.

Ide o najväčšiu frakciu v europarlamente, ktorá má dohodu so socialistami a s liberálmi na podporu ďalšieho mandátu predsedníčky Komisie.

To, čo pri výsluchu robili španielski ľudovci, však túto dohodu skomplikovalo. Denník El País to nazval totálnou vojnou proti Riberovej.

Prečo útočili: Kritika ministerky súvisí najmä so záplavami vo Valencii. Voda tam koncom októbra zabila vyše 220 ľudí a obyvatelia Španielska sú naštvaní na štát za to, že nezvládol prípravu na katastrofu ani záchranné práce a manažment pomoci.

V Španielsku preto vypukol veľký spor medzi socialistickou vládou a opozíciou, v ktorej sú najsilnejší práve ľudovci. A hoci útočia na premiéra, zároveň vedú regionálnu vládu vo Valencii, ktorá má veľké právomoci aj pri udalostiach, akými boli ničivé povodne.

Nepomohlo im ani to, že predseda regionálnej vlády z Ľudovej strany bol v čase katastrofy v reštaurácii a že jeho úrad poslal varovanie neskoro. Ľudia vo Valencii žiadajú, aby odstúpil; usporiadali aj veľké protesty, no zatiaľ bez úspechu.

Kritickí španielski europoslanci by zas chceli, aby Riberová doma predstúpila pred parlament a čelila otázkam o manažmente povodní a aby sľúbila, že odstúpi z funkcie eurokomisárky, ak ju doma budú vyšetrovať.

Čo bude ďalej: Aktivity ľudovcov majú odkloniť pozornosť smerom k socialistom. Na európskej úrovni podľa niektorých analytikov ide aj o pokus oslabiť španielskeho premiéra Pedra Sáncheza, ktorý po predčasných voľbách v Nemecku zrejme na samitoch európskych lídrov zostane jediným vplyvným socialistom z veľkého štátu.

Ľudovci však takto riskujú – von der Leyenová stojí za Riberovou a snaží sa rokovať s lídrami jednotlivých frakcií, aby dohodu dodržali. Ďalšou komplikáciou je, že socialisti a liberáli majú problém s kandidátmi z Maďarska a Talianska.

Otázkou je, ako bude vyzerať kompromis – či napokon niekoho von der Leyenová stiahne alebo prejdú všetci, a to napriek výhradám jednotlivých strán. V tejto chvíli však nie je isté, či sa mandát novej Komisie začne 1. decembra, ako sa pôvodne plánovalo.

Ázia: Krajná pravica s Netanjahuom oslavuje Trumpove nominácie

Šanca, že izraelský premiér Benjamin Netanjahu ostane pri moci až do volieb 2026 a možno aj dlhšie sa s novou americkou vládou Donalda Trumpa značne zvýšili.

Nemyslia si to len analytici, s ktorými sa rozprával britský ľavicový denník The Guardian alebo pravicový Financial Times. Naznačujú to aj nominácie na kľúčové zahraničnopolitické posty v Trumpovej vláde.

Čo sa stalo: Trump si na posty ministra zahraničných vecí (senátor Marco Rubio), obrany (Pete Hegseth), veľvyslankyne pri OSN (kongresmanka Elise Stefanik), ambasádora v Izraeli (exguvernér Mike Huckabee) či špeciálneho vyslanca pre Blízky východ (developer a Trumpov kamarát z golfu Steven C. Witkoff) vybral jednoznačných podporovateľov Izraela a hlavne jeho premiéra.

Pozícia Netanjahua, za ktorého éry došlo k najväčšiemu bezpečnostnému zlyhaniu v histórii moderného Izraela v podobe teroristického masakru 7. októbra 2023, bude o to silnejšia, že sa nedávno zbavil svojho najväčšieho kritika vo vláde – ministra obrany Joava Galanta, ktorý preukázal väčšiu ochotu rokovať s Palestínčanmi o prímerí v Pásme Gazy.

Bývalý guvernér Huckabee už otvorene pripúšťa anexiu palestínskeho Západného brehu. Ide o niečo, po čom krajne pravicoví členovia Netanjahuovej vlády otvorene volajú.

Hrozí anexia? Extrémistický minister financií Bezalel Smotrič s použitím biblickej terminológie, ktorú nacionalisti používajú, keď hovoria o Západnom brehu, vyhlásil, že rok 2025 bude rokom suverenity Júdska a Samárie.

Takúto terminológiu rád používa aj Huckabee či budúci minister obrany Pete Hegseth.

Nie je to jediný moment, keď sa americkí politici v súvislosti s Izraelom obracajú k Biblii. Hegseth dokonca v minulosti hovoril o možnosti, že by na Chrámovej hore znovu postavili židovský chrám.

Ide o mimoriadne citlivé a sporné miesto v Jeruzaleme, ktoré je posvätné pre judaizmus aj islam. Kým časť jeho západnej steny tvorí pozostatok židovského chrámu – známy ako Múr nárekov, na vrchole hory sú posvätné stavby islamu – Skalný dóm a Mešita al-Aksá.

Čo bude ďalej: Už za prvej Trumpovej vlády došlo k výrazným posunom v americkej diplomacii voči Izraelu. USA uznali jeho suverenitu nad okupovanými Golanskými výšinami a presunuli veľvyslanectvo do Jeruzalema.

Netanjahu už podľa denníka Washington Post chystá pre Trumpa prvú láskavosť v podobe prímeria v Libanone. Blízky poradca premiéra tento týždeň Trumpovi a jeho zaťovi Jaredovi Kushnerovi povedal, že Izrael sa ponáhľa s dosiahnutím dohody.

Cieľom je podľa amerického denníka poskytnúť Trumpovi už v januári skoré víťazstvo v zahraničnej politike.

Afrika: Nepríjemný škandál v rámci boja o moc

Rovníková Guinea sa celosvetovo zviditeľnila škandálom vysokopostaveného úradníka. Na internet sa dostali stovky videí, na ktorých má sex s rôznymi ženami, aj vo svojej kancelárii.

O čo ide: Rovníková Guinea patrí medzi najmenšie štáty Afriky. Už od roku 1979 je v nej pri moci Teodoro Obiang, ktorý zvrhol svojho strýka.

Obiang vládne nedemokraticky, on aj jeho rodina za 45 rokov nazhromaždili obrovský majetok, a hoci krajina má veľké náleziská ropy, väčšina ľudí žije v chudobe.

Diktátor má 82 rokov a na pozadí už prebieha boj o to, kto ho raz nahradí vo funkcii. Jeden z jeho synov je viceprezidentom a práve on je vážnym adeptom na najvyšší úrad.

Do okruhu vplyvných funkcionárov patril aj Baltasar Ebang Engonga, synovec prezidenta, ktorý viedol agentúru na vyšetrovanie finančných podvodov.

Čo sa stalo: Engongu, paradoxne, obvinili a zadržali pre podozrenia z korupcie. Následne sa spustila kauza, ktorá pobúrila krajinu.

V rámci vyšetrovania mu zobrali počítač aj telefón a zrejme nie je náhoda, že krátko nato sa na internete začali objavovať jeho intímne videá. Sú ich stovky, viaceré médiá ich napočítali až 400.

Zdá sa, že ich natáčal Engonga, často aj s vedomím žien. Problém spočíva aj v tom, že ide o partnerky či rodinné príslušníčky iných vysokopostavených ľudí.

Čo bude ďalej: Viceprezident a Obiangov syn na to reagoval výzvou telekomunikačným a internetovým operátorom, aby zastavili šírenie videí, čo sa nestalo. Štátnych zamestnancov zas varoval, že ak ich prichytia pri sexe v kancelárii, budú čeliť vážnym dôsledkom.

Kritizoval, že kauza poškodila imidž Rovníkovej Guiney v zahraničí. Z úst Obianga, ktorého vo Francúzsku odsúdili za korupciu a v zahraničí ho poznajú ako niekdajšieho majiteľa extravagantnej a diamantmi posiatej rukavice Michaela Jacksona, to znie zvláštne.

Pravdou však je, že aj guinejskí aktivisti, s ktorými sa rozprávala BBC, kritizujú, ako tento škandál odkláňa pozornosť od dôležitejších problémov – porušovania ľudských práv, netransparentnosti vlády či prenasledovania opozície.

A pokiaľ ide o Engongu, zdá sa, že jeho šanca dostať sa vyššie v mocenskej hierarchii, je po dvoch kauzách minimálna.

Latinská Amerika: Pre násilie na Haiti už zastavili aj lety z USA

Haiti sa zmieta v politickej, ekonomickej, potravinovej aj spoločenskej kríze. Kontrolu nad väčšinou hlavného mesta prevzali kriminálne gangy, ktoré strieľali aj na civilné lietadlo.

Čo sa stalo: Násilie v krajine je na takej úrovni, že gangy strieľali na civilné lietadlo, ktoré prichádzalo z Floridy. Lietadlo pristávalo na letisku v hlavnom meste Port-au-Prince, keď došlo k prestrelke medzi gangmi súperiacimi o jeho kontrolu. Zasiahli pristávajúce lietadlo a zranili letušku. Pilot odklonil let a pristál v susednej Dominikánskej republike, s ktorou Haiti zdieľa ostrov.

USA následne z bezpečnostných dôvodov na 30 dní pozastavili lety. Letisko v Port-au-Prince zostane minimálne do 18. novembra zatvorené. Podľa hovorcu OSN Stephana Dujarrica to bude mať vplyv na humanitárnu pomoc, na ktorú sú obyvatelia mesta odkázaní.

Podľa OSN muselo pre násilie v uliciach už 700-tisíc Haiťanov opustiť svoje domovy, pričom polovicu z vysídlených tvoria deti. Podľa aktuálnej analýzy Svetového potravinového programu až polovica populácie Haiti čelí akútnemu hladu.

Aká je situácia: Školy, banky či vládne inštitúcie sú zatvorené. V uliciach počuť len streľbu. Podľa OSN gangy obsadili už 85 percent územia hlavného mesta Port-au-Prince.

Po pondelkovej streľbe na civilné lietadlo došlo k ďalšiemu medializovanému útoku aj vo štvrtok. Gangy zaútočili na sanitku organizácie Lekári bez hraníc asi sto metrov od nemocnice, ktorú táto organizácia spravuje. Násilne zaútočili na zdravotníkov a vyhrážali sa im smrťou, zranili pacientov a dvoch pacientov popravili.

Keňa svojho času sľúbila, že vyšle na ostrov svojich vojakov, aby pomohli upokojiť situáciu, potlačiť kriminálne gangy a vykoreniť násilie v uliciach. Z 2500 sľúbených vojakov tam je 400. Gangy majú členov omnoho viac a kenskí vojaci situáciu veľmi neupokojili. Prezident Kene William Ruto sľúbil, že pošle ďalších 600.

Kto to tam riadi: Premiér Garry Conille sa vo funkcii udržal 166 dní. Odvolala ho Dočasná prezidentská rada, ktorú v apríli tohto roku vymenovala vláda. Úlohou tejto rady, ktorá má deväť členov, je vykonávať prezidentskú funkciu. Nikto totiž túto funkciu nezastáva už od vraždy vtedajšieho prezidenta Jovenela Moïseho v roku 2021.

Dočasná prezidentská rada údajne Conilla odvolala preto, lebo vyzval predsedu komisie, aby zbavil funkcie troch jej členov obvinených z korupcie a brania úplatkov. Namiesto toho o miesto prišiel sám Conille.

Premiéra by za normálnych okolností podľa ústavy mohol odvolať len parlament, ale od januára 2023 je na Haiti aj ten úplne prázdny. Nesedí v ňom žiadny poslanec.

Namiesto Conilla za premiéra vymenovali podnikateľa Alixa Didiera Fils-Aimého.

Meno týždňa: Friedrich Merz

Predčasné voľby v Nemecku budú 23. februára. Sociálni demokrati sa s opozíciou dohodli na kompromise, kancelár totiž pôvodne chcel hlasovanie o mesiac neskôr, kresťanskí demokrati zas v januári.

Najväčším adeptom na post kancelára bude líder CDU/CSU Friedrich Merz. Kresťanskí demokrati by podľa prieskumov mohli získať až tretinu hlasov, no voľby sú ešte ďaleko a vplyv na voličov bude mať aj to, koho na čelo kandidátky postavia socialisti.

Zdá sa, že kancelár Olaf Scholz to má spočítané. Jeho vláda je rekordne nepopulárna a len 13 percent ľudí si myslí, že by mal svoju stranu viesť do volieb. Želá si to aj menej ako tretina voličov sociálnych demokratov.

Lepším kandidátom by mohol byť minister obrany Boris Pistorius, ktorý dokáže osloviť aj konzervatívnejších voličov. Pistorius môže byť dobrá voľba aj preto, že jednou z volebných tém určite bude vojna proti Ukrajine.

Čítajte viac: Je rázny, provokatívny a v pomoci Ukrajine by zašiel ďalej. Kto je možný budúci kancelár Friedrich Merz

Foto týždňa

Prezident Joe Biden sa v stredu v Bielom dome stretol so svojím nástupcom (a predchodcom) Donaldom Trumpom. Biely dom tak dáva najavo, že prechod moci prebehne bez problémov. Ide o veľký kontrast s tým, ako pred štyrmi rokmi z funkcie odchádzal Trump – odmietol uznať výsledky volieb, hovoril o podvodoch, s Bidenom sa nestretol a huckal dav, ktorý zaútočil na Kapitol.