Prípad Sendrei alebo Najtemnejšia predohra policajnej brutality v Košiciach

Už vtedy, keď na policajnej stanici v Revúcej umučili Róma Karola Sendreia, polícia tvrdila, že vykoná opatrenia, aby vo svojich radoch eliminovala jednotlivcov so sklonmi k patologickému správaniu. Po desivom prípade z Košíc dnes vidíme, kam to dospelo.

V septembri 2007 o prípade Sendrei vypovedal súdny znalec. Potvrdil, že také zdevastované telo po úderoch, kopancoch a skákaní po ňom je počas jeho praxe výnimočné, a to vykonal tritisíc pitiev. Sendreia by podľa neho nezachránila ani okamžitá lekárska pomoc. Medzi najzávažnejšie zranenia patrili dve trhliny na srdcovnici, poškodená slezina, pečeň a odtrhnutý žlčník. Mučivé útrapy mu spôsobilo aj osemnásť zlomených rebier, zlomená sánka a hrudná kosť, poškodená dutina lebečná a opuch mozgu.

Začalo sa to celé zdanlivo nevinne. 4. júla 2001 sa v miestnej krčme strhla bitka, pri ktorej nevlastný syn Karola Sendreia Róbert napadol svojho známeho s popolníkom v ruke. V policajnej hliadke zasahoval aj syn starostu. Policajti s Róbertom zrejme nezaobchádzali v rukavičkách, a tak na druhý deň prišiel jeho rozhorčený otec protestovať pred dom starostu spoločne so všetkými tromi synmi. Kričali a vyhrážali sa, takže starosta v obave o bezpečnosť svojich blízkych začal konať. Kým jeho manželka a dcéra privolali policajnú hliadku z Jelšavy, starostov syn ako cvičený policajt zasadil agresívnemu Karolovi jediný úder do tváre, po ktorom padol. Pracovníčka obecného úradu, ktorá bol svedkom incidentu, potvrdila, že už vtedy Karola bili a kopali. Na súde to však zamlčala.

Hliadka na druhý deň podvečer odviezla Sendreia a dvoch jeho synov, Petra a Róberta, na stanicu do Jelšavy. Tretí syn Karol stihol utiecť do lesa, čo mu možno zachránilo život. Vystrašený sa vrátil domov až o dva dni, keď sa dozvedel, že otec je už po smrti.

Ponižovanie a bitie Sendreiovcov sa začalo už na policajnej stanici v Jelšave. Tu trojicu vypočúvali asi dve hodiny, pričom ich tam spútali a bili. Neskôr ich v Revúcej dokonca pripútali k radiátorom.

„Jeden policajt mi priložil k hlave pištoľ, a keď som začal kričať od bolesti, nech ma radšej zastrelí, povedal mi, že by na mňa bola škoda guľky, a ďalej ma mlátil,“ vypovedal Róbert. K tomu, čo sa dialo neskôr, pred súdom dodal: „Každý z policajtov, ktorý išiel okolo, si do nás kopol.“

„Spievať sme museli. Nadávať sme si museli navzájom, všetko možné – ja som Cigáň prašivý, smradľavý,“ povedal druhý syn Peter Sendrei, ktorý má dodnes na tele rany po bitke a trpel syndróm akútneho zlyhania obličiek.

Okolo siedmej večer policajti zranenú trojicu previezli z Jelšavy na krátke ošetrenie do nemocnice v neďalekej Revúcej, odkiaľ ich vzápätí prepustili. Karol Sendrei prišiel ešte po vlastných. Jeho skutočné martýrium nastalo až následne, počas dlhej noci na polícii v Revúcej, kde nadránom ťažkému mučeniu podľahol.

Zaujímavá je dohra prípadu. Až po siedmich rokoch – vo februári 2008 – Krajský súd v Banskej Bystrici udelil siedmim policajtom trest na spodnej hranici sadzby. Dvaja hlavní vinníci dostali osem a pol roka. Odsúdený bol aj jeden zo synov Karola Sendreia, Peter, ktorý dostal podmienečný trest odňatia slobody na päť mesiacov.