Nina Janešíková
Traja koaliční partneri prichádzajú po roku vládnutia s tromi rôznymi ideami na zmenu pri voľbách do Národnej rady. V priebehu jedného mesiaca prehovorili strany Hlas, Smer aj SNS o svojich predstavách o tom, ako meniť volebný a politický systém či ako sprísniť výkon poslaneckého mandátu.
Jednotlivé nápady sú diametrálne odlišné a hrajú najmä v prospech ich vlastných strán. Odstaviť by mohli významnú časť súčasnej opozície a potrestali by poslancov, ktorí nezostanú v strane, za ktorú kandidovali. Pri ich presadzovaní narážajú na ústavu a zabehnuté demokratické princípy.
Prečítajte si prehľad toho, čo chcú jednotlivé strany presadiť a akú majú ich nápady šancu na úspech.
1. SNS chce zbraň proti neverným poslancom
Slovenská národná strana aktuálne pociťuje nedostatok svojich poslancov, najmenší člen koalície má v tejto chvíli len sedem vlastných poslancov. Keď Andreja Danka opustili členovia Národnej koalície – Rudolf Huliak, Pavel Ľupták a Ivan Ševčík -, strana takmer prišla o klub a v koalícii odvtedy vládne neistota, ako bude ďalej fungovať s trojicou nezaradených poslancov.
Danko chce takejto situácii do budúcna zabrániť a pripútať si poslancov imperatívnym mandátom. Ten by v praxi znamenal, že ak sa poslanec rozháda so stranou, na kandidátke ktorej sa dostal do parlamentu, a vystúpil by z jej klubu, stratil by mandát a na jeho miesto by nastúpil náhradník.
„Ak má mať SNS zodpovednosť za poslancov, aj poslanci majú mať zodpovednosť voči strane. Nemôže byť strana len výťahom pre poslancov do parlamentu a tí si budú robiť, čo chcú,“ povedal líder SNS pre HN.
Andrej Danko nie je jediný, kto sa musel vyrovnať s odchodom poslancov. Veľký exodus zažil v minulom volebnom období 2020 – 2023 aj Igor Matovič ako líder Obyčajných ľudí, Veronika Remišová ako predsedníčka strany Za ľudí a po odchode skupiny okolo Petra Pellegriniho aj líder Smeru Robert Fico. Prestupy poslancov sú v parlamente bežné.
SNS sme sa pýtali, akou krajinou by sa chceli v prípade takejto zmeny inšpirovať. Na otázky neodpovedala. Fakt je taký, že imperatívny mandát nefunguje v žiadnej z krajín Európskej únie.
V minulosti ho prakticky uplatňoval slovenský štát a v čase nadvlády komunistickej strany to formálne platilo aj v Slovenskej národnej rade.
O imperatívnom mandáte hovoril aj Robert Fico pred 20 rokmi. „Nemám na mysli nič konkrétne, ale politický systém je tak nastavený, že cez korupciu, cez kupovanie je možné vyťahovať poslancov z poslaneckých klubov a destabilizovať politickú scénu,“ tvrdil v roku 2004, keď sa počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu v parlamente prijímal nový volebný zákon.
V tom volebnom období mal dokonca spísať so svojimi poslancami vyhlásenie, že odídu z parlamentu, ak opustia klub. V roku 2008, keď už bol Smer pri moci, v strane takéto riešenie odmietali. Vtedajší predseda parlamentu Pavol Paška (Smer) hovoril, že by to bol len krôčik k totalite. Bolo to rovnako v čase, keď SNS prišla o poslanca Miroslava Kotiana, ktorý prestúpil do ĽS-HZDS, a začala nahlas uvažovať o imperatívnom mandáte.
Aká je Dankova šanca na úspech?
Danko tvrdí, že koalícia sa tým bude zaoberať už v budúcom roku. Pýtali sme sa preto aj ostatných koaličných strán, či podporujú takúto myšlienku. Na naše otázky neodpovedali.
Na zmeny podľa predstáv Andreja Danka by bola nevyhnutná zmena Ústavy SR. Tá totiž hovorí, že „poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi“.
A máme tu aj výroky Ústavného súdu. Ten už pri kauze Františka Gauliedera, ktorý bol po vylúčení z HZDS zbavený mandátu poslanca, konštatoval, že šlo o protiústavné konanie.
No príklady nájdeme aj v nedávnej minulosti. Keď v roku 2021 súd posudzoval referendové otázky, ktorými sa Smer snažil vyvolať predčasné voľby, konštatoval, že u nás platí zákaz imperatívneho mandátu a poslanci sú neodvolateľní. Ich funkčné obdobie sa končí výlučne uplynutím volebného obdobia alebo rozpustením Národnej rady.
SNS by tak na presadenie imperatívneho mandátu potrebovala v parlamente získať aspoň 90 hlasov. Šanca na získanie ústavnej väčšiny je však v tomto prípade takmer nulová.
2. Fico môže odstaviť väčšinu opozície
Svoju predstavu na volebné zmeny predostrel týždeň pred 35. výročím Nežnej revolúcie aj premiér Robert Fico. Chce zvýšiť kvórum potrebné pre vstup strán do parlamentu z piatich na sedem percent. Zároveň navrhuje závratným spôsobom zvýšiť volebnú kauciu zo 17-tisíc eur na pol milióna.
„Ja si jednoducho myslím, že je potrebné urobiť kroky, ktoré budú viesť k zníženiu počtu politických strán na slovenskej politickej scéne,“ obhajoval svoj zámer v STVR.
Denník N prepočítal, čo by zvýšenie kvóra znamenalo a ako by sa odrazilo na súčasnej podobe parlamentu. Ak by boli výsledky volieb v roku 2023 rovnaké, Smeru by sa vládlo oveľa jednoduchšie – zbavil by sa strany, ktorá má problematických poslancov a robí si nároky na rôzne funkcie. SNS by sa totiž do parlamentu nedostala. Smer a Hlas by však mali pohodlnú väčšinu 87 poslancov.
Celkovo prepočty ukazujú, že koalície, ktoré by po voľbách vznikali, by boli menšie a Smer by počas svojej jednofarebnej vlády mal výraznú ústavnú väčšinu 108 poslancov.
Aká je Ficova šanca na úspech?
Ficova cesta k volebným zmenám je ľahšia ako Dankova. Na ich presadenie totiž nepotrebuje ústavnú väčšinu. Na zmenu volebného zákona stačí väčšina prítomných poslancov, čo by v krajnom prípade mohlo byť len 39 zákonodarcov.
Aj s tým však má nateraz Smer pri presadzovaní tohto nápadu problém. Danko síce pripúšťa zvyšovanie volebnej kaucie, nehovorí však v akej výške by mala byť.
Zvyšovanie kvóra však logicky nepodporuje, keďže by to SNS ľahko pochovalo vo voľbách. „My by sme sa týchto kvór nedotýkali,“ uviedol a v tomto bode pripomenul, že aj v iných európskych štátoch je kvórum nižšie.
Nápad na zvyšovanie kvóra odmietol aj koaličný Hlas a opozičné strany. Pridal sa aj prezident Peter Pellegrini. „Odporúčal by som premiérovi, aby opäť sústredil pozornosť viac na riešenie reálnych problémov, ktorým táto krajina, ale aj Európa čelí. Možno potom, keď budeme mať menej týchto problémov, sa začať zaoberať nejakým zvýšením kvóra pre politické strany do parlamentu,“ odkázal.
Ak by sa aj zvýšené kvórum či kauciu podarilo presadiť, dá sa očakávať, že by ju nespokojní poslanci napadli na Ústavnom súde.
V ústave sa totiž píše: „Zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.“
3. Hlas chce voľbu podľa obvodov
Hlas si zmenu volebného systému vytýčil priam ako hlavný politický cieľ. Na sneme s názvom Nový líder – nový plán strany Hlas pre lepšie Slovensko predstavil Matúš Šutaj Eštok práve zmenu volebného systému z jednoobvodového na viacobvodový.
„Slovenské regióny sa budú mať lepšie, ak budú rozhodovať sami o sebe. O osude Slovenska nemôže predsa rozhodovať len Bratislava,“ vyhlásil.
Ako by mal systém vyzerať, nepovedal. Uviedol len, že každý región by mal mať priamo zastúpeného svojho poslanca v Národnej rade.
Aktuálne ľudia volia z jednotných kandidátok a majú voľnosť pri výbere politikov z celého Slovenska. V praxi to znamená, že Žilinčan môže voliť Prešovčana a naopak.
Podľa informácií Denníka N chcú v Hlase rozdeliť Slovensko na osem obvodov podľa krajov. Akým kľúčom by ľudia mali vyberať, však známe nie je. Už krátko po voľbách sa hovorilo o zmiešanom systéme, keď by sa časť poslancov volila ako doteraz a časť v regiónoch.
Vo svojom volebnom programe Hlas avizoval, že zastúpenie v Národnej rade by mal mať každý okres. Tých je na Slovensku 79. Voličom však sľubovali len to, že na túto tému otvoria diskusiu, nie že by to priamo išli presadiť.
Diskusie sú pritom otvorené už roky a politická voľba na ich presadenie sa nikdy nenašla. V minulom volebnom období prišiel s podobným návrhom maďarský politik György Gyimesi. Jeho zámer bol zvýšiť zastúpenie menšín v parlamente. Chcel, aby polovicu zo 150 poslancov ľudia volili celoslovensky a druhú polovicu podľa ôsmich krajov.
Denník N vtedy namodeloval výsledky podľa volieb v roku 2020. Zistili sme, že by to neprispelo k výrazne lepšiemu zastúpeniu regiónov v parlamente.
Viacobvodový systém by mal pomôcť práve stranám, ktoré majú svojich zástupcov v regiónoch. Za takú sa označuje aj Hlas. Aj jej čestný predseda Peter Pellegrini si ponechal trvalé bydlisko v Banskej Bystrici napriek tomu, že dlhodobo žije v Bratislave. Dá sa takisto očakávať, že politici by svoje bydliská začali „sťahovať“ tak, aby to vyhovovalo potrebám volebného systému.
Aká je Šutaj Eštokova šanca na úspech?
Šutaj Eštok avizoval, že s návrhom prídu už budúci rok. „Predstavíme ho bez ohľadu na to, akých politických reakcií sa dočkáme,“ vyhlásil.
Prvé spätné väzby sú však skôr negatívne. „My sme principiálne proti zmene volebných obvodov, ako prezentuje Hlas,“ odkázal Danko.
Ešte začiatkom tohto volebného obdobia nazval iniciatívy koaličného partnera za „výkriky do tmy“ a varoval pred likvidáciou malých strán.
Na druhej strane je to však jediný nápad, ktorý sa aspoň náznakom dostal aj do programového vyhlásenia vlády. „Vláda je pripravená zriadiť expertnú skupinu, ktorá vyhodnotí alternatívy legislatívnych zmien volebnej legislatívy pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky s cieľom zmeny počtu volebných obvodov,“ píše sa v dokumente s tým, že rešpektujú potrebu zmeny ústavy.
Na konci minulého volebného obdobia totiž Igor Matovič (hnutie Slovensko, ex OĽaNO) presadil zakotvenie súčasného systému do ústavy. Varoval vtedy, že ak sa dostane do vlády Smer, pokúsi sa urobiť zmeny, aby sa zabetónoval pri moci.
Matovičovo hnutie pritom v minulosti samo zmenu volebného systému sľubovalo.
Hlas teraz v tejto otázke nachádza spojenca skôr v opozícii. Je ním KDH, ktoré si takéto ambície pravidelne dáva do svojho programu a nevylúčilo svoju podporu. Ich predstavou je voľba podľa ôsmich obvodov, nie zmiešaný systém, o ktorom sa už po voľbách hovorilo aj v koalícii.
Veľké volebné zmeny v čase hlbokých problémov
S jednotlivými návrhmi prichádzajú lídri koaličných strán v čase, keď sa nevedia zhodnúť na jednoduchších veciach, ako napríklad voľba členov Rady STVR, ústavných sudcov či napríklad aj post predsedu parlamentu. Hlas už preto avizoval, že prestane podporovať návrhy, ktoré sú mimo programového vyhlásenia vlády, ak do konca roka nezvolia ich nominanta na funkciu predsedu Národnej rady.
Podobne reagovali aj traja poslanci Národnej koalície, ktorí si zas nárokujú miesto vo vláde. Nájsť zhodu tak môže byť v nasledujúcom období ešte náročnejšie.
Navyše na Slovensku panuje napätá situácia v polícii aj v zdravotníctve. Opozícia preto hovorí, že ide o snahy o prekrytie akútnych problémov. „Všetko sú to zástupné témy, ktorými sa snaží koalícia prekryť policajnú brutalitu, chaos v štáte, drahšie potraviny a vyššie dane,“ reagovala SaS.
Podľa PS tieto návrhy dokazujú, že vládne strany sú „odtrhnuté od každodenných problémov ľudí na Slovensku“.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
