Soňa Mäkká
Ministerstvo pôdohospodárstva určilo ročnú kvótu lovu vlka dravého v aktuálnej poľovníckej sezóne na 74 jedincov. Ministerstvo životného prostredia následne spustilo pripomienkové konanie k zmene vyhlášky, ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny. Navrhujú vlka vyradiť zo zoznamu chránených živočíchov, čo by umožnilo jeho lov.
Ministerstvo životného prostredia aj štátna ochrana prírody argumentujú škodami, ktoré vlky spôsobujú chovateľom hospodárskych zvierat. Štátna ochrana prírody pritom ešte minulý rok tvrdila, že neexistuje jednoduchá závislosť povoleného odstrelu a znižovania výšky škôd.
Vlk je podľa aktuálne platnej vyhlášky celoročne chránený. Vyhlášku je možné pripomienkovať do 26. novembra 2024. Opozícia aj mimovládni ochranári teraz zbierajú podpisy pod hromadné pripomienky.
Riaditeľ Správy Tatranského národného parku Peter Olexa aktuálne vydal takzvaný príkazný list, v ktorom zakázal lov vlka na území národného parku v prípade, že sa vyhláška zmení. Odôvodňuje to tým, že vlk dravý reguluje jeleniu, srnčiu a diviačiu zver, čím prispieva k znižovaniu početnosti zveri poškodzujúcej poľnohospodárske kultúry a lesné porasty.
Odborník na veľké šelmy Jerguš Tesák hovorí, že dlhodobý odstrel vo výške viac ako desať percent môže mať negatívny vplyv na kvalitu populácie. „Vlci v súčasnosti čelia veľkým výzvam vo forme fragmentácie krajiny, čím majú sťaženú migráciu. Keď k tomu prirátame dlhodobý neselektívny lov, naša populácia môže mať už o cca 50 rokov z pohľadu populačnej genetiky veľké problémy.“
Štát by sa podľa Tesáka mal preto začať venovať preventívnym opatreniam. „Kompenzácia a prevencia je rozdiel. Štát kompenzuje dlhodobo škody, čiže riešime dôsledok, ale neriešime príčinu. Mali by sme zlepšiť ochranu,“ tvrdí. Prax podľa neho už na niekoľkých desiatkach fariem a salašov, kde začali s chovom psov pustených pri stáde, ukázala, že škody sa rapídne znížili na úroveň do päť zabitých oviec ročne.
„Zvyšujúci sa trend uhrádzania škôd je priamo prepojený s individuálnymi prípadmi neefektívnej ochrany stád a s navýšením financií kompenzačných mechanizmov,“ upozorňuje Tesák.
Štátni ochranári tvrdia opak toho, čo pred rokom
Kvótu 74 vlkov určila komisia pri ministerstve pôdohospodárstva. „Všetci členovia komisie požadovali odstrel 74 až 100 vlkov, jedine ja ako zástupca Lesoochranárskeho zoskupenia VLK som žiadal nulovú kvótu,“ uviedol náčelník združenia Juraj Lukáč, ktorý je členom komisie.
Štátna ochrana prírody SR potvrdila, že súhlasí s odstrelom 74 jedincov vlka dravého v poľovníckej sezóne 2024/2025. Argumentuje škodami na hospodárskych zvieratách a neochotou farmárov pásť ovčie stáda na horských lúkach, kde je pastva potrebná.
„Na základe výsledkov genetických výskumov, ktorými disponuje Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, je veľkosť vlčej populácie na Slovensku minimálne 600 jedincov. Veľkosť areálu trvalého výskytu vlka dravého má rastúcu tendenciu a sú zaznamenané prípady aktívneho rozširovania sa aj mimo tohto územia, čo napovedá, že populácia má tendenciu sa neustále rozširovať.“
Štátni ochranári hovoria, že po zohľadnení dobrého stavu vlčej populácie a trendu stáleho rastu sa vyjadrili súhlasne k výške kvóty 74 jedincov, s prihliadnutím na umiestnenie lovu do lokalít s opakovanými vysokými škodami na hospodárskych zvieratách. Podľa údajov o hlásení škôd spôsobených chránenými živočíchmi na hospodárskych zvieratách je podľa nich zjavné, že majú narastajúci charakter a sú pre hospodárske subjekty či jednotlivcov citeľné.
„Opakujúce sa útoky na ovce niekoľko rokov po sebe má značne demotivujúci účinok na ich ochotu pásť ovčie stáda na horských lúkach, ktoré sú často biotopmi so spoločenstvami rastlín či drobných živočíchov požadujúcich na svoju existenciu spásanie zelene. Spásanie je tým v ich ochrane vysoko pozitívne a z našej strany žiaduce aj potrebné,“ tvrdia štátni ochranári.
Minulý rok pritom hovorili niečo iné: „Celoplošné kvóty určené na základe okresov alebo iných oblastí ignorujú identifikáciu problémových jedincov a svoriek, a preto je riešením postupovať lokálne a adresne v oblastiach so zaznamenanými škodami.“
Odborník na veľké šelmy Tesák zároveň pripomína, že na poľnohospodárskych plodinách robí miliónové škody premnožená raticová zver, nie vlk. „Vlk tým, že túto zver loví, pomáha tieto škody znižovať. Nie je žiaden logický dôvod vlka strieľať okrem trofejového. Ak by sme šli cestou preventívnych opatrení na farmách a lovili len problémové vlky, ktoré chodia na salaše opakovane, škody by sa znížili. No stanoviť kvótu na širšie oblasti, kde vznikajú škody, nie je preventívny prístup.“
Zoológ takisto upozorňuje, že ak sa zasiahne do alfa páru, pretože poľovník často nevie, koho strieľa, svorku to môže rozbiť a nefunkčná svorka má väčšiu predispozíciu robiť škody na hospodárskych zvieratách, ktoré sú ľahšia korisť.
Štátna ochrana prírody pred rokom uviedla, že „paradoxne v rokoch, keď bol odstrel vlka povolený, boli tieto škody výrazne vyššie, čo by podporovalo hypotézu o oslabených svorkách. Navyše, štatistiky o stratách na ovciach za posledné tri roky sú vyššie aj pre postoj niektorých fariem, ktoré samy odmietajú účinné preventívne opatrenia,“ uviedli štátni ochranári v roku 2023.
Ministerstvo argumentuje hybridizáciou so psami, genetika to nepotvrdila
Ministerstvo životného prostredia v materiáli, ktorý predložilo do legislatívneho konania, argumentuje najmä podporou tradičného hospodárenia na vidieku a rastúcimi škodami na hospodárskych zvieratách.
„Rozširovaním populácie vlka dravého do blízkosti urbanizovaných oblastí vzniká aj hrozba hybridizácie so psami, čo by mohlo viesť k trvalému poškodeniu genofondu tejto šelmy, pričom práve jej racionálnym manažmentom je možné predmetnému riziku predchádzať.“
Takáto hybridizácia sa podľa Jerguša Tesáka nepotvrdila. „Podľa najnovšieho genetického výskumu, ktorý sa na Slovensku robil v posledných rokoch, sa v stovkách vzoriek žiaden hybrid nenašiel.“
Minister životného prostredia Tomáš Taraba (SNS) tvrdí, že predkladaný návrh vyhlášky nemá okrem iného vplyv na životné prostredie.
Ministerstvo ďalej navrhuje zmeniť dobu, kedy bude možné vlky loviť, od 1. septembra do 15. januára nasledujúceho kalendárneho roka. Kým prešla celoročná ochrana vlkov, strieľať sa mohli od 1. novembra do 15. januára.
Vo vyhláške sa ďalej navrhuje zníženie spoločenskej hodnoty vlka dravého, bobra vodného a medveďa hnedého. Medveď nemá mať spoločenskú hodnotu 5 000 eur, ale 2 500, u bobra príde k poklesu z 2 000 eur na 500 eur. Vlk má mať spoločenskú hodnotu 1 500 namiesto doterajších 3 000 eur. Opozičné Progresívne Slovensko to označilo za priamu pozvánku pre pytliakov.
Podľa Jerguša Tesáka trend vlčej populácie reaguje na početnosť koristi a miery antropického vplyvu zo strany človeka, vrátane lovu, kolízie a pytliactva.
„Naša populácia je síce stabilná s miernym nárastom, ale pri odlove viac ako 10 percent, teda 74 kusov z geneticky určeného počtu cca 600 jedincov sa naráža na hranicu efektívnej veľkosti populácie, ktorá by pre jednotlivé populačné jednotky nemala byť nižšia ako 500 jedincov. Keď počítame s lovom 74 jedincov a niekoľkými desiatkami nelegálne ulovených vlkov, o čom máme množstvo indícií, môže slovenská populácia práve klesnúť pod túto nežiaducu hranicu,“ upozorňuje Tesák.
Efektívna veľkosť populácie znamená, že ak dlhodobo je v populácii pod 500 jedincov, začne sa prejavovať príbuzenské kríženie, postupne sa vytráca genetická rôznorodosť.
„Populácia dlhodobo pod 500 kusov je cesta k postupnému vyhynutiu druhu na mieste. Keby neboli nikde inde vlky v Európe, iba na Slovensku, a bolo by ich 500, vyhynuli by za 50 až 100 rokov. Nevedeli by reagovať na zmeny prostredia, lebo by už neboli také adaptatívne. Adaptatívnosť spočíva v tom, že máte veľmi veľa jedincov, každý z nich má iné schopnosti, a tí silnejší si nájdu stratégiu na prežitie.“
Slovenské vlky síce komunikujú aj s vlkmi so zahraničia, no vzhľadom na cesty, diaľnice, sídla a iné bariéry v krajine nie je tok génov intenzívny. „My máme najmä karpatskú populáciu, ktorá je na Ukrajine dosť preriedená dlhodobým masívnym lovom, a najbližšia silná populácia tohto vlka je v Rumunsku. No ich prepojenie so Slovenskom nie je také jednoduché. Naše vlky teda komunikujú najmä s poľskými, trocha zbiehajú do Maďarska.“
Z dlhodobého hľadiska teda intenzívny lov nad desať percent populáciu ohrozí.
Ochranári: Budú môcť strieľať všetkých vlkov bez rozdielu
Podpisy pod hromadnú pripomienku zbiera Lesoochranárske zoskupenie VLK, združenie URSIA a opoziční Demokrati.
Ochranári žiadajú ponechanie vlka v zozname chránených živočíchov a odmietajú aj zníženie spoločenskej hodnoty vlka dravého, bobra vodného a medveďa hnedého. Ministerstvo životného prostredia podľa nich takto zámerne a významne zvyšuje riziko ich úmyselného poškodzovania, usmrcovania či nepovoleného nakladania s nimi.
„Vyradenie vlkov zo zoznamu chránených druhov by umožnilo usmrcovanie vlkov, ktoré neohrozujú hospodárske zvieratá a nespôsobujú škody,“ píše Lesoochranárske zoskupenie VLK.
Ochranári pripomínajú, že škody na hospodárskych zvieratách, ktoré vlci spôsobujú, sú rádovo v stovkách kusov a nedosahujú ani jedno percento z celkového množstva chovaných zvierat. Toto číslo v minulosti potvrdila aj štátna ochrana prírody.
Demokrati požadujú zastavenie legislatívneho procesu ako celku, odmietajú zrušenie celoročnej ochrany vlka dravého a obnovenie jeho kvótového lovu a poukazujú na nesúlad návrhu vyhlášky s právom EÚ. Zrušenie celoročnej ochrany vlka dravého nemá podľa nich žiaden odborný alebo vedecký základ, neopiera sa o vedecké poznatky a odborné štúdie a predstavuje ohrozenie karpatskej populácie vlka dravého.
Upozorňujú aj na to, že zrušenie ochrany vlka dravého predstavuje do budúcnosti v podstate “bianco šek” pre ministerstvo pôdohospodárstva, pretože ministerstvo životného prostredia nevie efektívne ovplyvniť stanovenie kvóty lovu vlka dravého.
„Populáciu vlka dravého tak vystavuje značnému riziku nevhodných až excesívnych manažmentových zásahov v podobe ich lovu s negatívnymi dopadmi na populáciu karpatských vlkov. Napokon, samotná kvóta nemusí byť zo strany ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR určená vôbec, čím by nastal stav, že lov vlka dravého nemá žiadne obmedzenie,“ píšu Demokrati.
Poukazujú na to, že smernica o biotopoch určuje členským štátom povinnosť zabezpečovať priaznivý stav ochrany tohto druhu a že ministerstvo v rozpore s princípom predbežnej opatrnosti nedostatočne vyhodnotilo dôsledky obnovenia kvótového lovu vlka dravého na Slovensku. Tým podľa nich potenciálne vystavuje Slovensko otvoreniu konania o porušení práva Európskej únie, ako sa už stalo v roku 2013. Komisia vtedy začala voči Slovensku konanie pre nesúlad so smernicou o biotopoch, no potom ho po návrhoch opatrení na ochranu vlka zo strany Slovenska zastavila.
„Predkladateľ ďalej ignoruje, že návrh umožňuje usmrcovanie vlkov aj v územiach európskeho významu, ktoré majú vlka dravého ako hlavný predmet ochrany, teda boli vyhlásené osobitne pre jeho ochranu, čo je takisto v rozpore so smernicou o biotopoch.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
