Spal som zle.
Deň predtým ma totálne rozhodila správa, že košický policajt tak zmlátil človeka, že mu už nevedeli pomôcť ani v nemocnici.
A tam aj zomrel.
Hovoril som si, toto je úplne, úplne cez čiaru. To som ešte ani nevedel, že sa to stalo minulý týždeň a doteraz to zatĺkali. (Zatiaľ čo sa youtuber minister vnútra snažil otravovať vzduch molestovaním detí z karnevalu.)
Vôbec som nevedel, čo nakresliť do novín. Však to je asi len nejaká bežná správička. Ako o tom, že na niekoho padol strom.
Vyskratovalo mi to mozog a načmáral som niečo o ľuďoch, čo jedia medvede.
Volala mi Z, ktorá zúri, že nikto nič. Kde sú politici?!?
Blúdil som po internete a čakal som, čo sa spustí.
Nespustilo sa nič.
Ako sa môže po takejto hroznej veci stať, že sa všetci tvária, že sa to vlastne nestalo?
Možno som len unavený a halucinujem, prípadne som mohol zošalieť a celé sa mi to mohlo len zdať. Možno sa naozaj vôbec nič nestalo.
V strachu o svoje duševné zdravie som pre istotu pogúglil.
Stalo sa.
Našiel som na Webe umenia logo Verejnosti proti násiliu a z pocitu bezmocnosti som ho vycapil na fejsbuk s textom o udalosti.
Stále nič.
Žiadni ľudia v uliciach.
Po tom, čo policajt zabije človeka. A ututlú to.
Akože nepotrebujem nejaké horiace autá, to nie.
Nechápem. Možno ľuďom nevadí, keď policajt umláti človeka, ktorého nepoznajú.
Čo je toto za desivý precedens?
Okolo polnoci som pochopil, že sa už nedočkám žiadneho občianskeho vzopätia, nedajbože vyhlásenia nejakej opozičnej strany. Zachytil som len dlhý a sucho konštatačný status od Jaroslava Spišiaka a video Zuzany Števulovej (obidvaja PS), ktorí ľudí zjavne nezaujali. Ani mňa. Video poslankyne Števulovej som si pozrel až ráno, malo 16 lajkov a dve zdieľania.
Za vlády Smeru zomrú rukami vraha, najatého mafošom, novinár a jeho milá. Potom študentík, radikalizovaný doma aj na internete, zavraždí dvoch mladých ľudí pred Teplárňou. A za súčasnej vlády Smeru zomrie predĺženou rukou štátu nejaký neborák, ktorého meno ani nevieme.
Len tak.
Ráno skontrolujem, či sa už nejaký opozičný politik prebral.
Veď čo je téma, keď nie toto?
Robert Fico na ich mieste by mal od predošlého dňa natočených päť videí, kde by purpurový hromžil na policajnú brutalitu, kládol by ultimáta, že ak okamžite neodstúpi minister vnútra, tak Slovensko obráti naruby a ľudia sa zas budú šplhať po bráne úradu vlády. Žiadal by predčasné voľby a bohvie čo ešte.
Natočil by ich, aj keby bol na dovolenke. Aj napriek tomu, že nemá mobil. O hodinu by to papagájoval celý internet.
Asi je skoro ráno, prehrabávam sa médiami a čakám celú opozíciu nastúpenú pred kamerami so silným vyhlásením, ako hovorí, že čo je veľa, to je veľa. Že máme ministra, ktorý sa chodí spovedať neonacistovi, chystá sa kamerami šmírovať naše deti, buzeruje karnevalové masky, jeho ľudia nevedeli zabrániť atentátu na premiéra a v školách sú stále hlásené bomby atď., atď.
A teraz jeho človek vymláti z občana život. Ide sa do ulíc, kým ten človek neodíde.
Ja naivný.
Asi je priskoro. Asi je to ťažké zorganizovať.
Budem čakať.
Dookola kontrolujem profily opozičných strán.
Však je iba desať.
Čakám ďalej.
Mám pripravenú vetrovku do čistiarne, aby som mal v čom mrznúť na námestiach. Ale nemôžem ju tam teraz odniesť, teraz to určite príde.
Už je jedenásť.
Blikne, že SAS má tlačovku.
No tak aspoň oni. Tlačovka má názov Pravdy a mýty o súdnej reforme a smrtiace policajné násilie v Košiciach. Pri televízore s veľkou excelovou tabuľkou stojí poslankyňa Kolíková a poslanec Krúpa. Poslankyňa rozpráva o prieťahoch v súdnej reforme, komentuje čosi na excelovej tabuľke. Vydržím to 11 minút a 48 sekúnd, smrtiacemu policajnému násiliu v Košiciach sa budú zjavne venovať až po tabuľke.
Skontrolujem fejsbukový profil najväčšej opozičnej strany PS.
Čítam včerajší príspevok, že sa nedáme uniesť do Ruska. Nižšie je, že otvorili kanceláriu v Prešove a majú z toho radosť.
Kuknem príbehy.
Vo včerajšom je čiapka. V úplne novom je, že predseda strany má na sebe oblečené cool tričko od autora čiapky a ten má z toho radosť.
Medzitým už minister vnútra, ktorého meno sa nevyslovuje, novinárom nadšene rozpráva o telových kamerách, ktoré zabránia takýmto činom.
Čakám.
PS stále nič.
Strana Demokrati ohlásila na 14.00 tlačovku Policajné násilie a systémové zlyhanie Š****** E*****. Síce viac ako 24 hodín po tej hroznej správe, ale aspoň niečo.
PS nič.
V SaS sa zobudil správca sociálnych sietí a uverejňuje príspevok s fotkou inkriminovaného ministra a textom, že musí skončiť. Predseda SaS oznámil, že SaS plánuje s opozičnými partnermi hovoriť o ďalšom pôsobení ministra vnútra. Dúfam, že to bude v tomto kvartáli.
Pol jednej, jedna.
Nič.
Ľudia sa bavia na fejsbuku rovnako ako v každý bežný deň.
Asi idem odniesť tú vetrovku.
Radšej nie, aby som niečo nezmeškal.
Pol druhej: tlačovka PS sa začne o chvíľu!
Už sa pozbierali a idú na to! Trvalo to len 25 hodín! Toto bude veľkolepé.
Veľa mikrofónov a za nimi predseda Šimečka. Trochu mi ho je ľúto, že ho kamoši nechali v štichu a je tam sám. Vyjadruje poľutovanie a vyzýva premiéra, aby odvolal ministra vnútra. Žiada základnú politickú kultúru. Ak nebude odvolaný, budú ho chcieť odvolať v Národnej rade. Celkom dobré, príliš akademické a malo to byť včera poobede.
Nádejná posila PS Ivan Korčok pozýva o 17.30 na livestream, kde nám chce povedať, prečo ostáva v politike a prečo vstúpil do PS. To som už počul včera.
Aj na poslanca Šeligu sa kamoši vybodli a je to teda tlačovka pána Šeligu a plazmovej obrazovky s portrétmi štyroch ľudí, z nich jeden je minister vnútra. Hovorí, že nečakal, že sa od nich očakáva povinnosť urobiť tlačovú konferenciu. Pretočím, či som počul správne.
To je všetko, čo som potreboval vedieť.
O tretej má znova tlačovku SaS, tentoraz predseda a traja odhodlaní muži. Sú v KOŠICIACH.
Takto sa to robí!
Tlačovka je o triedení odpadu.
Pol štvrtej: polícia vzala vraha do kolúznej väzby. Proti vzatiu do väzby podal sťažnosť.
Okolo štvrtej: Ivan Korčok napísal status o tragédii v Košiciach.
Po šiestej: predseda SaS pochopil, že by v Košiciach mohol natočiť selfie video o policajnej brutalite.
Idem s tou vetrovkou radšej.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Martin Šútovec




























