Miro Kern
Správy vybral a komentoval Miro Kern
1. Smrť 48-ročného Ľubomíra po surovej bitke od košického policajta zatiaľ nepripomína individuálne zlyhanie
Prípad brutálneho násilia na košickej policajnej stanici začína mať čoraz jasnejšie kontúry a od ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, policajného prezidenta Ľubomíra Soláka a riaditeľa inšpekcie Branislava Zuriana sme sa dozvedeli viac podrobností o tom, ako došlo k zabitiu 48-ročného muža a čo nasledovalo.
Dozvedeli sme sa, že policajt, ktorý muža zranil tak, že v nemocnici zomrel, mal na rukách taktické rukavice, ktoré dokážu spôsobiť vážnu ujmu na zdraví. Vieme už aj to, že ďalší policajt o počínaní svojho kolegu vedel a rovnako ako on sa ho snažil ututlať.
Minister vidí štvanicu. Minister Šutaj Eštok (Hlas) opäť tvrdil, že išlo o individuálne zlyhanie konkrétneho policajta, a že aj keď systém polície nastavíte akokoľvek, vždy sa vyskytnú aj prípady násilia. Hovoril síce, že nemá problém niesť zodpovednosť za policajnú brutalitu v Košiciach, ale podľa neho médiá spustili proti nemu „štvanicu“.
On, policajný prezident aj podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) zároveň odmietajú, že by frustrácia policajtov vyplývala z toho, že politici zmenili Trestný zákon a že by pribúdalo priestupkov, ako sú krádeže.
Otázok je veľa. V prípade je stále viacero nezodpovedaných otázok, ktoré spochybňujú ministrovo tvrdenie, že išlo len o individuálne a nie systémové zlyhanie, po akých sa odstupuje minimálne na úrovni policajného prezidenta.
Nevieme, ako je možné, že na policajnej stanici o bitke nevedeli už vo chvíli, keď sa diala alebo keď po zbitého muža prišla sanitka, ani čo a kedy sa o násilí na stanici dozvedeli nadriadení dvojice policajtov.
Netušíme, ako je možné, že pravdepodobného páchateľa zadržali až šesť dní po udalosti a umožnili mu ovplyvňovať svedkov, čo aj naozaj robil.
Nevieme, ako je možné, že druhého policajta, ktorý do bitky nezasiahol a zadržaného muža nechránil, ako mu zákon a jeho služobná prísaha kážu, potom o nej klamal a spolupracoval na jej zatajovaní, stále nepostavili mimo služby a je ešte v Policajnom zbore; nerozumieme ani tomu, že tento človek, ktorý dopustil a kryl vážny zločin, nie je ešte obvinený.
Záhadou je aj to, prečo ministerstvo a polícia o prípade informovali až tento týždeň a či naozaj mohlo ísť o individuálne zlyhanie, keď iba v Košiciach bolo viac prípadov policajnej brutality.
2. Fico nechodí na oficiálne cesty ani k najbližším spojencom, poľského premiéra prijal tajne
Zahraničná politika vlády Roberta Fica je po roku pri moci natoľko defektná, že nie je v stave udržiavať normálne vzťahy ani s väčšinou susedov a s najbližšími spojencami. Ukazuje to aj štvrtkové stretnutie Fica s poľským premiérom Donaldom Tuskom.
Odohralo sa bez prítomnosti médií v štátnom zámočku v Tatranskej Javorine a verejnosť sa o ňom dozvedela len vďaka desiatim oficiálnym fotografiám a sedemdesiatim takmer nič nehovoriacim slovám, ktoré rozoslal úrad vlády.
Stretnutie bolo plánované. Z tlačovej správy vyplýva, že sa stretli „plánovane“, aby sme si nemysleli, že ich kolóny na seba iba náhodne narazili po ceste na nákupy do neďalekého Nowého Targu, a premiéri si „počas neformálneho trojhodinového stretnutia vymenili názory na najaktuálnejšie otázky slovensko-poľských vzťahov s osobitným zameraním na dopravnú infraštruktúru a venovali pozornosť aj nadchádzajúcemu predsedníctvu Poľska v Rade EÚ“.
V tlačovej správe sa píše už len to, že „osobitne prínosná bola diskusia o ďalšom vývoji na Ukrajine v súvislosti s výsledkami prezidentských volieb v USA“, to je všetko.
Áno, toto je výsledok prvého bilaterálneho stretnutia s poľským premiérom, s ktorým sa u nás stretol predseda vlády, ktorý za rok jej existencie nebol na oficiálnej návšteve dvoch z piatich susedných krajín. Vzťahy s Poľskom tak Fico dáva na úroveň vzťahov s Ukrajinou, keďže ani po roku vládnutia nebol ani na oficiálnej návšteve Kyjiva a namiesto toho v deň, keď ho ostreľovali ruskí agresori, vyhlásil, že v tomto meste nie je vojna a panuje tam normálny život.
K blízkemu spojencovi sa takto nespráva. Poľsko desaťročia pracuje na tom, aby sa stalo regionálnou veľmocou, a nemá od toho ďaleko. Ide o ekonomicky silnú krajinu s väzbami na Slovensko a Tusk je v Európskej únii aj v NATO mimoriadne rešpektovaným politikom. Keďže ide zároveň o nášho vojensky najsilnejšieho suseda (má 14. najvyšší rozpočet na obranu na svete a štvrťmiliónovú armádu a k nej 870-tisíc rezervistov), Fico by mal porozmýšľať aj nad tým, komu by asi ako prvému telefonoval, keby sme mali vážny problém.
Prečo nebol Fico na oficiálnej návšteve Poľska ani Ukrajiny a s Tuskom sa stretol len utajene a bez prítomnosti novinárov, má dve možné vysvetlenia.
Prvým je, že nechce odpovedať na otázky slovenských, poľských ani ukrajinských novinárov o vzájomných vzťahoch a jeho politike na jedinú svetovú stranu, nechcel, aby sa o nej v zahraničí písalo viac než doteraz a pred svojimi voličmi bude ďalej vyzerať ako verný spojenec Kremľa.
Druhým možným vysvetlením je, že ho vo Varšave alebo v Kyjive jednoducho nechcú vidieť.
3. Konsolidácia sa nepáči veľkej časti voličov koalície, a to sa ešte ani nezačala
Zvýšenie DPH na 23 percent či zavedenie dane z bankových prevodov je prvým rozhodnutím tejto vlády, ktorým riskuje, že si od seba odplaší významnejšiu časť voličov. Naznačujú to výsledky prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N.
Niektoré odpovede respondentov na prvý pohľad vyzerajú pre koaličné strany pomerne priaznivo: takmer všetci jej priaznivci si myslia to, čo im už rok servírujú Robert Fico, Matúš Šutaj Eštok a Andrej Danko – že Slovensko musí konsolidovať v dôsledku „zlého hospodárenia vlád Matoviča, Hegera a Ódora“.
Toto je prvá, ale aj posledná dobrá správa pre koaličných politikov, ktorú im odkazujú voliči v prieskume. A ukazuje vlastne len to, že ich presvedčovacie schopnosti smerom k vlastným zatiaľ fungujú pomerne dobre a denne omieľaná mantra na nich zabrala.
Vidia aj chyby vlastných. Odpovede na ďalšie otázky však pre Fica a spol. vyznievajú výrazne horšie. Aj keď si len deväť percent priaznivcov Smeru myslí, že za konsolidáciu môže zlé hospodárenie vlád Fica a Petra Pellegriniho, v prípade voličov Hlasu ide už o 27 a v prípade voličov SNS dokonca o 45 percent z nich.
O tom, že voliči Hlasu preberajú politické odkazy tejto vlády kritickejšie ako voliči Smeru a SNS, svedčia aj ich odpovede na otázku, kto môže za zdražovanie potravín. Priaznivci všetkých vládnych strán považujú za hlavného vinníka s veľkým náskokom Matovičovu vládu, pomerne veľká časť voličov Hlasu to však kladie za vinu všetkým vládam, a teda aj tej súčasnej, a zároveň spája vyššie ceny potravín s infláciou, čo je odpoveď, ktorá je najbližšie pravde.
Predposlednou nepriaznivou správou z tohto prieskumu pre koaličných politikov sú odpovede ich vlastných voličov na otázku, či nastavila vláda Roberta Fica konsolidáciu dobre.
Aj tu to vyzerá pre Fica a spol. dobre len na prvý pohľad. Kým v prípade voličov Smeru je spokojných až 64 percent opýtaných a v prípade SNS považuje zvýšenie DPH či zavedenie transakčnej dane za dobré riešenie 55 percent z ich priaznivcov, v prípade voličov Hlasu ide len o 49 percent z nich.
Ide o desiatky percent. A keď sa pozrieme na tých, ktorým sa nastavenie konsolidácie nepozdáva, zistíme, že ide o 23 percent voličov Smeru, 29 percent fanúšikov SNS a až o 37 percent priaznivcov Hlasu.
Jednoduchšie povedané: každý štvrtý volič Smeru, traja z desiatich voličov SNS a štyria z desiatich voličov Hlasu nesúhlasia s tým, že vláda hasí problémy štátu tak, že to budú platiť sami prostredníctvom najčastejších príspevkov do štátnej kasy, teda cez 23-percentnú DPH.
A aká je posledná nedobrá správa pre koalíciu od jej vlastných voličov? Že prieskum takéto výsledky ukázal dva mesiace pred tým, než zvýšená DPH vôbec začne platiť a konsolidáciu budú vidieť na bločkoch pri väčšine svojich nákupov, zatiaľ čo ich premiér každý mesiac dostane 11-tisíc v hrubom, kancelárii ich prezidenta pribudne takmer päť miliónov a ich vláda bude zo zvýšených daní platiť projekty ako napríklad národná „olympijská“ hala v Šamoríne.
Jednou vetou:
5. František Imrecze opakovane odmietol vypovedať na súde v kauze Mýtnik; vysvetlil, že každý má právo odoprieť výpoveď za predpokladu, že by si svojou výpoveďou mohol privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania.
6. Bývalý poslanec György Gyimesi bude poradcom ministra životného prostredia Tomáša Tarabu v oblasti koordinácie odkanalizovania obcí na južnom Slovensku.
7. Archeologická rada upozorňuje, že by sa na čelo pamiatkového úradu mohol dostať človek, ktorý opakovane porušuje pamiatkový zákon; podľa informácií Denníka N by malo ísť o archeológa Mária Comissa.
8. Poslanci by podľa Andreja Danka mali byť verní strane, ktorá ich do parlamentu dostala; ak to porušia, prídu o mandát – to je systém, ktorý u nás prakticky fungoval za komunizmu či slovenského štátu, ale SNS ho chce späť.
9. Inšpekcia zadržala v Bratislave dopravného policajta pri preberaní úplatku 6000 eur, informovalo ministerstvo vnútra bez akýchkoľvek ďalších podrobností.
10 Slovenská ekonomika v 3. štvrťroku prudko pribrzdila: medziročný rast HDP sa zvoľnil na viac ako ročné minimum 1,2 % z dvoch percent v predchádzajúcom kvartáli.
Zaujímavé články:
Ľudia žijúci na ulici nepotrebujú alkohol preto, že si chcú spríjemniť firemný vianočný večierok, ale preto, že potrebujú prežiť. Potrebujú sa zahriať, zahnať depresívne myšlienky a odpojiť sa od reality – ktorá je v ich prípade nanič. Nekradnú preto, že chcú ubližovať iným či porušovať pravidlá, ale preto, že drobná krádež je v ich situácii to najmenšie zlo.
Barbora Mareková o smrti v Košiciach (sme.sk)
Veľa mikrofónov a za nimi predseda Šimečka. Trochu mi ho je ľúto, že ho kamoši nechali v štichu a je tam sám. Vyjadruje poľutovanie a vyzýva premiéra, aby odvolal ministra vnútra. Žiada základnú politickú kultúru. Ak nebude odvolaný, budú ho chcieť odvolať v Národnej rade. Celkom dobré, príliš akademické a malo to byť včera poobede.
Martin Šútovec o reakcii opozície na smrť v Košiciach (dennikn.sk)
Citát:
Ak má mať SNS zodpovednosť za poslancov, aj poslanci majú mať zodpovednosť voči strane. Nemôže byť strana len výťahom pre poslancov do parlamentu a tí si budú robiť, čo chcú.
predseda SNS Andrej Danko k zavedeniu imperatívneho mandátu poslanca
FB status:
Shooty:
Posledné slovo Braňa Bezáka:
Verejný činiteľ neudržal na uzde svoju agresivitu. Fyzický útok najskôr popieral, ale kamerový záznam ho napokon usvedčil z klamstva.
Ten verejný činiteľ sa volá Richard Glück, ktorý pred časom päsťami napadol Igora Matoviča a aktuálne predsedá branno-bezpečnostnému výboru.
O brutálnom smrtiacom útoku policajta v Košiciach Glück povedal, že policajti nesmú „agresívne konať“.
A žiada sa dodať, že bitkári by mali v takejto situácii mlčať.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
