Denník N
Zuzana Petková, riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu
Udalosť týždňa
Tento týždeň priniesol správy, ktoré dokumentujú charakter a smerovanie slovenskej polície.
Policajt v Košiciach dobil na smrť špeciálne vystuženou rukavicou človeka bez domova za krádež jednej fľaše lacného alkoholu v obchode. Bol pri tom mladší kolega, ktorý nezasiahol ani ho po incidente nenahlásil. Pravdepodobne ho kryli aj ďalší, keďže záznam o incidente bol klamlivý a páchateľ chodil po slobode ešte niekoľko dní potom, čo jeho obeť zomrela. Inšpekcia, ktorá má vyšetrovať trestnú činnosť policajtov, sa rozhýbala až na štvrtý deň po pitve, ktorá preukázala policajnú brutalitu.
Druhou správou, ktorá sa závažnosťou a dôsledkami, samozrejme, nedá porovnať so zločinom v Košiciach, je, že inšpekcia zamietla pod koberec podozrenia voči švagrovi svojho šéfa Branislava Zuriana. Na kedysi radového policajta NAKA Tlučáka podalo trestné oznámenie ešte bývalé vedenie za to, že mal údajne mariť spravodlivosť, keď bez vedomia nadriadených spísal záznam v prospech obžalovanej osoby. Tri týždne potom, čo sa Zurian stal riaditeľom inšpekcie, táto zamietla trestné oznámenie voči jeho švagrovi, ktorý vzápätí v policajnej hierarchii povýšil. Stal sa šéfom bystrickej kriminálky.
Obe správy majú jedno spoločné – ukazujú, že do polície sa definitívne vrátil systém solidarity s páchateľmi prešľapov a trestných činov vo vlastných radoch. V minulosti umožnila, že políciu ovládli oligarchovia a z jej práce namiesto občanov profitovali zločinci ako Kočner. Systém Pomáhaj a chráň vagabundov vďaka tomu dlhé roky fungoval bez toho, aby ho niekto zvnútra spochybnil. A je znovu späť.
Podcenená udalosť
Od 1. augusta platí novela zákona o verejnom obstarávaní a už prvé tri mesiace ukazujú, že obavy z oslabenia verejnej kontroly štátnych nákupov boli na mieste. Podľa údajov Transparex za ten čas klesol počet vyhlásených zákaziek o 65 percent, čo vo finančnom objeme predstavuje pokles o 20 percent. Na Slovensku je takmer 3000 obcí, v ktorých sa po novom až 95 percent nákupov môže uskutočniť bez súťaženia. Novela predstavuje vysoké riziko klientelizmu, korupcie a predraženia.
Citát týždňa
„Takisto sa za jeden deň nenaučíte básničku, niekedy potrebujete dva-tri dni, aby ste na konci mali ten kvalitný výsledok.“
Policajný prezident Ľubomír Solák takto odpovedal v TA3 na otázku, prečo inšpekcii trvalo tak dlho, kým zakročila voči policajtovi, ktorý dobil človeka.
Ján Štrasser, spisovateľ
Udalosť týždňa
Všetky palce slušného Slovenska hore! Ivan Korčok sa vracia do aktívnej politiky. Vybral si Progresívne Slovensko, Progresívne Slovensko si vybralo Ivana Korčoka. Volá sa to synergický efekt a zvykne sa označovať symbolom 2 + 2 = 5. Som presvedčený, že im to spolu bude ladiť. A verím, že prítomnosť silných osobností v Progresívnom Slovensku nepovedie k nezdravej rivalite či nedajbože k boju o pozície, ale tú synergiu ešte zvýši. Korčokov vstup do PS je najlepšou odpoveďou na Ficove betonárske úvahy o zvyšovaní kvóra pre vstup politických strán do parlamentu.
Prešľap týždňa
Vládna koalícia v novele Trestného zákona znížila tresty za krádeže. To, že za ukradnutú fľašku alkoholu môže páchateľa stihnúť aj trest smrti, nám zatajila. A teraz bez sarkazmu: V Košiciach jeden policajt za takúto krádež dobil zlodeja na smrť. Podľa ministra vnútra MŠE „incident v Košiciach nemá nič spoločné s prácou čestného policajta“. Len z vrodenej skromnosti nedodal, že ani s prácou čestného ministra.
A vo štvrtok konštatoval, že „ide o individuálne zlyhanie“. Výnimočne má pravdu – jeho vlastné. Pokiaľ ide o opatrenia, ktorými sa nám MŠE vyhráža, úplne by stačilo, keby prijal len jedno opatrenie, pardon, dve: odvolať policajného prezidenta a hneď po ňom aj seba.
Citát týždňa
„Chce to prácu v teréne. Veľa som si zobral z prezidentskej kampane, a preto považujem poctivú politickú prácu v malých mestách či obciach za dôležitú.“
Ivan Korčok o svojom vstupe do Progresívneho Slovenska
Ivana Šáteková, výtvarníčka
Udalosť týždňa
Každý rok chodievame so sestrou na knižný veľtrh Bibliotéka do Incheby. Už predošlé roky bolo cítiť úpadok a ani sa nečudujem vydavateľstvám, že sa toho nechceli zúčastňovať. No tento ročník bol naozaj veľmi smutnou ukážkou toho, ako to s kultúrou vyzerá. Veľké vydavateľstvá to už vzdali a nezúčastnili sa, ostali už len otrlí, ktorí odmietli prenechať celý veľtrh v rukách pochybných stánkarov. Oslava literatúry to naozaj nebola. Hneď pri vchode vás vítal veľký stánok konšpirátorského vydavateľstva Torden, kde prebiehali aj diskusie napríklad s Petrom Tóthom alebo Gustavom Murínom. Plynule ste sa presunuli do hlavnej haly, kde ste mali možnosť nakúpiť knihy u jehovistov, scientológov alebo ste mohli siahnuť po ruských knihách, ezoterike či po hrnčekoch s tvárami Trumpa, Fica a Pellegriniho. A najsmutnejší bol pohľad na školské autobusy, ktoré tam za nemalé vstupné zvážali deti, aby sa nechali ovplyvniť týmito panoptikálnymi predajcami. Bibliotéku už asi nenavštívim, ak nedôjde k zmene obsahu, ale ako uchrániť tie deti, ktorým sa kritické myslenie len vyvíja, to už naozaj neviem.
Prešľap týždňa
Na tlačovke sa minister Šutaj Eštok bránil, že nerozumie, prečo ho médiá lynčujú pre pochybenie policajta, ktorý pri neprimeranom zásahu zabil človeka. Ak neviete, pán minister, tak ja ako občianka tejto krajiny sa pokúsim vám to vysvetliť. Koaliční politici totiž neustále vyhrocujú agresivitu v ľuďoch, polarizujú spoločnosť a takéto udalosti budú, žiaľ, v dôsledku legitimizovania nenávisti ako bežnej formy komunikácie pribúdať. Tak ako sa aj kopia vďaka vašim zmenám v Trestnom zákone krádeže, tak aj v policajných zložkách je napätie a chaos. Mám 40 rokov, mám 2 deti a dnes večer idem do mesta a rozmýšľam nad tým, či mi niekto nedrúzgne po hlave pri náhodnej razii v nejakom podniku. Je normálne sa takto cítiť? Žiaľ nie. Podľa svedkov totiž tie bratislavské razie boli plné arogancie moci a agresivity. A vy, pán minister, ste ich zľahčovali a povedali ste, že v nich neprestanete. A aj práve preto, že ste považovali nevhodné chovanie policajtov v bratislavských podnikoch za prijateľné, sa ľudia momentálne dožadujú, aby ste prehodnotili svoje pôsobenie na čele ministerstva vnútra. Médiá vás nelynčujú, ale pýtajú sa za nás občanov, ktorí sa v tejto krajine necítia bezpečne.
Tomáš Hudák, scenárista a komik
Udalosť týždňa
V Košiciach policajt zabil človeka. Nie v sebaobrane, nie pri zásahu v akcii, v ktorej by mu išlo o život. Zabil ho, lebo… Vlastne nikto nevie prečo. Len tak. Lebo si myslel, že môže. Je to hrozná správa. Člen Policajného zboru SR, toho, ktorý nás ma chrániť a pomáhať nám, nám ukázal, že v jeho rukách môže byť ktokoľvek z nás zbitý, týraný a nakoniec zavraždený. Rovnako hrozné je to, čo sa po neakceptovateľnej smrti Ľubomíra deje. Verejnosť je ticho. Verme, že je to len omráčenie zo šoku, ktorý také niečo v každom z nás muselo vyvolať. Mlčí aj polícia. Žiadne razantné odsúdenie, plánované kroky, ako tomu v budúcnosti zamedziť, žiadne ohradenie sa ostatných policajtov v zmysle: toto nie sme my, toto vo svojich radoch nebudeme tolerovať. Človek by asi chcel veľa, ak by čakal policajtov s čiernymi stužkami na uniformách na znak solidarity s rodinou ubitého muža. Lebo takto sa buduje dôvera občanov k policajtom. Mlčia však aj politici. Kde je prezident? Ak ste sa pýtali na rozdiel medzi Zuzanou Čaputovou a Petrom Pellegrinim, tu ho máte. Som si takmer istý, že bývalá prezidentka by vycestovala do Košíc a mala by silný apelatívny prejav k verejnosti. Stačí si spomenúť na Zámockú. O ministrovi vnútra radšej ani nehovorme. A pritom komu inému by malo záležať na tom, aby polícia nemlátila a nezabíjala na staniciach ľudí podozrivých z kradnutia, ak nie človeku, ktorého veľká časť kolegov z politiky do tejto kategórie spadá?
Prešľap týždňa
Matúš Šutaj Eštok nezvláda svoj rezort, kde naňho padá jeden problém za druhým, a tak pred zodpovednosťou uteká k tomu, čo ako jediné kedysi vedel ako-tak robiť. K trollovaniu. Akurát dnes jeho najnovšie príspevky už čítame pod jeho skutočným menom a píše ich z postu ministra vnútra. Tu sa však rozdiely končia. Logicky a obsahovo je to rovnaká bieda ako kedysi. Tak napríklad podľa ministra vnútra prijatím Ivana Korčkoka do strany sa Progresívne Slovensko stáva plne a priamo zodpovedným za všetky chyby Odórovej, Hegerovej a Matovičovej vlády, lebo Korčok bol kedysi jej súčasťou. Je to vskutku pozoruhodná úvaha. V Smere a Hlase by sa po nej mohli oprávnene preľaknúť, či prijatím Mečiara do vlády v roku 2006 nenesú teraz oni všetku zodpovednosť za svinstvá, ktoré sa za Mečiara u nás napáchali. Mentálne cvičenia na základné logické úlohy zjavne nie sú silnou stránkou Šutaja Eštoka. Možno aj preto je dobré, ak sa k spoločenskému dianiu veľmi nevyjadruje. A možno by bolo ešte lepšie, ak by sa nevyjadroval ani k tomu, ktoré sa odohráva v jeho rezorte. Všetkým by nám odľahlo.
Podcenená udalosť
Po dvoch rokoch od neplatného referenda, v ktorom mali obyvatelia Varína rozhodnúť, či sa bude premenovávať Ulica Jozefa Tisa, sme sa konečne dopracovali k jej novému názvu a čoskoro aj k uzavretiu celej kauzy. V pondelok vedenie obce zverejnilo nariadenie, ktoré od budúceho roka zmení názov ulice na Ulicu SNP. Je to dôležitý signál pre všetkých, ktorí si myslia, že adorovanie vojnových zločinov a prekrúcanie histórie je vecou názoru. Súd totiž v júni rozhodol, že nie. A obec musí rešpektovať zákony, nie názory ľudí. Je to dobrá správa o stave našej demokracie a zároveň dôkaz, že ak sa ozve čo i len jeden človek na obranu pravdy, tak ako to urobila bývalá varínska poslankyňa Lenka Ticháková, môže to síce trvať dlho, ale pravda nakoniec vždy zvíťazí.
Juraj Javorský, zástupca šéfredaktora Denníka N
Udalosť týždňa
Ubitie človeka na smrť taktickými rukavicami by nebolo individuálnym zlyhaním policajta, ani keby to policajt urobil v tmavom kúte bez svedkov. Už to, že človek s poruchou osobnosti prešiel policajným výberovým konaním, je prejavom systémového zlyhania.
V košickom prípade však sadistický policajt nebol sám, najprv ho sprevádzal a potom aj vedome kryl jeho kolega. Ich oboch potom kryli ďalší kolegovia už tým, že keď psychopat mlátil človeka, odvrátili hlavu. Podľa všetkého boli v Košiciach na také veci zvyknutí, inak by sa tam krátko pred tragédiou nerobil poslanecký prieskum pre nahlásenú policajnú brutalitu.
A celé toto košické policajné monštrum vzápätí kryli ich nadriadení, a možno len vďaka náhode sa nestalo, že by boli úspešní.
Keď sa teraz toto pokúšajú policajný prezident a minister vnútra predať ako osobné zlyhanie jednotlivca, znamená to, že aj oni zo všetkých síl kryjú, čo sa naozaj stalo. Obaja sú pre spoločnosť nebezpečnými predstaviteľmi fízlackého prístupu k bezpečnostným zložkám a v normálnej krajine by sa už hanbili vyjsť na ulicu, a nie, že by pred kamerami fňukali nad mediálnou štvanicou.
Citát týždňa
„Mohol byť frustrovaný z toho, že sa ráno dozvedel, že ho opúšťa priateľka.“
Obžalovaný bývalý policajný prezident Tibor Gašpar o motivácii košického policajného sadistu
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
