Bolo policajné násilie v Košiciach ojedinelým prípadom? Slovensku aj väčšine Európy chýbajú štatistiky

Minister vnútra a predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok v stredu predstúpil pred novinárov, aby zodpovedal otázky o násilnej smrti 48-ročného Ľubomíra, ktorého zbil košický policajt Marek A.

Viackrát zopakoval, že „šlo o zlyhanie policajta, o skutok, ktorý sa nikdy stať nemal,“ a nie chybu systému či nadriadených. Nejde však o prvý prípad policajného násilia, ktorý v Košiciach zaznamenali.

To, že prípady policajného násilia zaznamenali aj inde, v piatok povedal riaditeľ policajnej inšpekcie Branislav Zurian v relácii Braňa Závodského Naživo. „Či sa to týkalo minulého roku alebo tohto roku, máme šesť-sedem ublížení na zdraví,“ hovoril Zurian.

Úradu inšpekčnej služby (ÚIŠ) aj ministerstva vnútra sme sa pýtali, či o počte prípadov takzvanej policajnej brutality vedú štatistiky. Verejne dostupné nie sú. Ministerstvo odpísalo, že ÚIŠ na nich pracuje, zaslať by ich pravdepodobne mali v pondelok.

Ide už o tretí prípad policajného násilia v Košiciach

V lete policajtov obvinil z údajného policajného násilia a zo sexuálneho zneužitia aj muž zadržaný na obvodnom oddelení Košice-Staré Mesto. V miestnosti, kde ho držali, nie je kamera a vedenie polície spochybňuje, či ku skutku došlo tak, ako ho muž opísal.

Prípadom sa zaoberal aj parlamentný výbor pre ľudské práva, ktorý sa sťažoval na nedostatok informácií od ministra vnútra aj policajného prezidenta Ľubomíra Soláka. Výbor ich pozval na svoje zasadnutie, aby vysvetlili okolnosti prípadu aj ako pokračuje jeho vyšetrovanie.

„Zaskočilo ma, že nikto z ministerstva ani Policajného zboru, aj keď im to ukladá rokovací poriadok, neprišiel,“ opísala poslankyňa Vladimíra Marcinková (SaS), ktorá je členkou výboru. A to aj napriek tomu, že štátna tajomníčka ministerstva Lucia Kurilovská (Hlas) v tom čase podľa nej bola v budove. Poslanci preto do Košíc išli osobne.

Tamojší policajní riaditelia podľa poslankyne prípad zľahčovali „Nedovolili nám rozprávať sa s nikým, kto bol osobne pri udalostiach, kvôli ktorým sme tam boli,“ opísala.

Je podľa nej zaujímavé, že v miestnosti, kde výsluchy prebiehajú, nie je kamera, hoci v okolitých priestoroch sú. To vrhá zlé svetlo aj na policajtov. „Keby mali kamerový záznam a platilo by to, čo hovoria, tak sa to dá ľahko potvrdiť,“ vraví Marcinková.

Inšpekcia toto oddelenie vyšetrovala aj v roku 2020, keď policajt zbil 23-ročného muža, ktorému praskla lebka, za čo ho neprávoplatne odsúdil aj súd.

Bývalý riaditeľ obvodného oddelenia trval na tom, že sila bola použitá primerane, hoci Úrad Inšpekčnej služby už vtedy tvrdil, že išlo o neoprávnený zásah. „Ten riaditeľ akoby celý čas toho policajta, ktorý bol už aj odsúdený, kryl, keď aj po rozsudkoch o vine tvrdil opak,“ opisovala poslankyňa SaS.

Novinár Braňo Závodský sa na postoj bývalého riaditeľa pýtal aj prezidenta Policajného zboru. Ľubomír Solák tvrdil, že nepozná všetky okolnosti prípadu a myslí si, že je nutné sa naň opäť pozrieť, ale Závodskému povedal, že „určite tak, ako ste to prezentovali, sa javí, že to nie je v poriadku“.

Poslankyňa Marcinková okrem prípadu z leta poukázala v relácii Analýzy TV Joj aj na to, že ani v najnovšom prípade policajnej brutality neboli kamery vo vypočúvacej miestnosti, kam policajti zo supermarketu zobrali 48-ročného muža.

Je policajné násilie na Slovensku systematický problém?

Údaje o tom, koľkokrát za rok policajti neopodstatnene alebo neprimerane zakročia voči občanom, nie sú verejné. Ministerstva vnútra a ÚIŠ sme sa preto pýtali, koľko takýchto prípadov v minulosti bolo, čím je takéto konanie motivované, voči komu je namierené a ako sa počet prípadov menil v čase.

Ministerstvo potvrdilo, že ÚIŠ pracuje na tom, aby nám údaje poskytlo.

Obmedzený pohľad na problematiku policajného násilia na Slovensku doposiaľ ponúkali iba verejné štatistiky ÚIŠ, z ktorých vyplýva, že Úrad inšpekčnej služby v roku 2023 prijal na vyšetrenie 959 trestných vecí. Ďalších 426 prípadov si preniesol z roku 2022 alebo v nich konanie obnovil.

Trestné činy evidované v štatistikách sa však netýkajú iba konania, ktorého sa policajt dopustil počas služby. Je v nich zahrnuté aj protiprávne konanie, ktoré spáchal mimo nej, teda v civile, čo skresľuje celkový obraz o stave policajného násilia na Slovensku.

Až 1154 vecí z tohto celkového počtu sa týkalo trestných činov, ktoré údajne spáchali policajti, zvyšok boli príslušníci ďalších zložiek – väzenskej a justičnej a finančnej správy.

Úrad inšpekčnej služby alebo Národná kriminálna agentúra v roku 2023 obvinili policajtov v 62 prípadoch. V 45 z nich išlo o trestné činy proti poriadku vo verejných veciach, kam patrí aj zneužitie právomoci (28 prípadov).

V desiatich prípadoch išlo o trestné činy proti životu a zdraviu, kam patrí aj ublíženie na zdraví (8 prípadov).

Celkový obraz dotvárajú údaje o tom, koľkokrát zadržaní, zaistení alebo obvinení tvrdili, že im policajti spôsobili zranenia. Posledné údaje pochádzajú z roku 2022, keď Úrad inšpekčnej služby zaevidoval 111 prípadov. 74 z nich odmietol a 16 prípadov posunul na disciplinárne alebo trestné konanie. O ostatných rozhodnúť nestihol.

Dáta o policajnom násilí chýbajú aj v Európe

Slovensko nie je jedinou európskou krajinou, ktorej chýbajú systematické údaje o policajnom násilí. Napriek výzvam, aby európske štáty o takýchto úmrtiach informovali transparentne, väčšina z nich nespĺňa normy OSN pre vyšetrovanie takýchto prípadov, čo spôsobuje problémy pri stíhaní páchateľov.

Európskej sieti dátovej žurnalistiky (EDJN) sa v spolupráci s organizáciou Civio podarilo zistiť, že v rokoch 2020 až 2022 došlo vo väzbe alebo počas policajných operácií v 13 krajinách k 488 úmrtiam. Priamo pri policajnom zásahu alebo vo väzbe zomrelo 72 ľudí.

Slovensko odmietlo do tohto výskumu údaje poskytnúť.

Najväčší počet zo všetkých úmrtí – 107 – zaznamenalo Francúzsko. Krajina sa podľa analytikov nevie vyrovnať s násilím proti menšinám, ktoré sa sa v priebehu desaťročí inštitucionalizovalo. Situáciu zhoršuje aj fakt, že francúzska polícia patrí k tým najvyzbrojenejším v Európe na rozdiel napríklad od Islandu, kde policajti pri sebe nenosia zbrane.

Organizácie Amnesty International, Human Rights Watch či Rada Európy navyše upozorňujú, že polícia má tendenciu zneužívať silu aj svoje postavenie a je agresívna najmä počas demonštrácií. Francúzska polícia však tvrdí, že zvyšujúci sa počet a intenzita zákrokov súvisí s tým, že ľudia sú čoraz menej prispôsobiví.

Krajinou s najvyšším počtom úmrtí v prepočte na počet obyvateľov bolo Írsko. Írske orgány na rozdiel od iných členských štátov, ktoré majú neúplné alebo žiadne údaje, však zaznamenávajú všetky úmrtia v dôsledku policajného násilia.

Napríklad v Nemecku či vo Švédsku úrady zbierajú iba údaje o úmrtiach v dôsledku policajnej streľby. Pri porovnávaní s inými štátmi je preto dôležité prihliadať na to, „ako sú tieto incidenty definované a kategorizované, čo sa môže značne líšiť“, uviedol hovorca ombudsmana írskej polície pre portál The Journal.

Z údajov EDJN vyplýva, že vo viac ako tretine prípadov policajného násilia medzi rokmi 2020 až 2022 bolo príčinou smrti strelné poranenie. Ide o najčastejší spôsob úmrtia, pričom najviac takýchto prípadov evidujú vo Francúzsku a v Nemecku.

Údaje, ktoré krajiny poskytli, sú neúplné. Mnohé štáty informácie o úmrtiach v súvislosti s policajnými zásahmi dôsledne nezaznamenávajú ani nezverejňujú. V Únii navyše chýba jednotná definícia a metodika toho, čo sa považuje za úmrtie vo väzbe, či smernice, ako takéto prípady vyšetrovať, na čo v minulosti viackrát upozornila aj OSN.

Viacerí odborníci vrátane profesorky Yvonne Dalyovej z DCU’s School of Law and Government preto upozorňujú, že tieto údaje v jednotlivých členských štátoch nemôžeme porovnávať, čo celú situáciu v rámci Európy ešte viac sťažuje.

Policajné násilie sa najčastejšie týka menšín

Medzinárodné, ľudskoprávne aj mimovládne organizácie poukazujú na to, že policajné násilie sa najčastejšie týka menšín, najmä Rómov, ľudí bez domova či ľudí s telesným alebo duševným znevýhodnením.

Spolu s Európskym centrom pre práva Rómov a Amnesty International sa tejto otázke venuje aj Košická poradňa pre ľudské práva, ktorá vo februári poslala slovenskému ministrovi vnútra výzvu, aby zlepšil kvalitu a nezávislosť vyšetrovania násilnej trestnej činnosti policajtmi.

Slovensko podľa organizácií totiž patrí ku krajinám, v ktorých sa situácia nelepší napriek tomu, že v prospech poškodených už viackrát rozhodol aj Európsky súd pre ľudské práva.

Diskusiu o tomto probléme vyvolali najmä medializované prípady týrania šiestich rómskych chlapcov z Luníka IX na policajnej stanici v Košiciach v roku 2009 či neprimerané násilie počas policajných zásahov v rómskych komunitách v Moldave nad Bodvou a vo Vrbnici v rokoch 2013 a 2015.

Príkladom pre Slovensko a ďalšie európske krajiny by mohli byť Spojené štáty. Tie vďaka projektu mimovládnych organizácií Mapping Police Violence (Mapovanie policajného násilia) prinášajú v reálnom čase štatistiky úmrtí spôsobených policajtmi v službe na úrovni USA, federálnych štátov aj jednotlivých miest.

Štatistiky obsahujú mená, pohlavie, vek aj etnickú príslušnosť osôb, ktoré boli policajným násilím zasiahnuté. Z údajov vyplýva, že pravdepodobnosť zabitia policajtmi je u černochov 2,9-krát vyššia ako u belochov. K piatkovému poludniu evidujú v celých USA za rok 2024 1151 úmrtí spôsobených policajným násilím.