Podobný prípad ako v Košiciach sa stal aj v Kalifornii. Policajtov oslobodili a masové protesty neboli 

Veľmi podobný prípad ako v Košiciach, keď bol obeťou policajnej brutality muž bez domova, sa stal v americkej Kalifornii v roku 2011.

Prevádzkar baru v meste Fullerton zavolal v jeden júlový večer policajnú hliadku, ktorej nahlásil, že na parkovisku niekto rozbíja autá. Nepotvrdilo sa to, no policajti tam našli Kellyho Thomasa, 37-ročného muža bez domova s dlhými vlasmi a bradou, ktorý trpel schizofréniou. V minulosti mal viackrát problémy s políciou.

Thomas nespolupracoval, no ako neskôr ukázala priemyselná kamera, policajti použili brutálne donucovacie prostriedky. Bili ho päsťami, obuškami a omráčili ho tasermi. „Vidíš moje päste,“ povedal mu jeden policajt.

„Otec, zabíjajú má,“ kričal počas bitky Kelly Thomas.

Po muža žijúceho na ulici neskôr prišla sanitka. V nemocnici o päť dní zomrel na následky zranení. Mal polámané kosti na tvári a počas bitky sa dusil vlastnou krvou. Príčinou smrti však podľa prokurátora bolo hlavne udusenie, ktoré mu tlakom na hruď spôsobil policajt. Thomas po ňom upadol do bezvedomia a kómy.

Na rozdiel od niektorých prípadov policajnej brutality, ktoré viedli k masovým protestom, sa v tomto prípade nič podobné neudialo. Menšie demonštrácie sa uskutočnili iba v tomto 140-tisícovom kalifornskom meste. Protestujúci žiadali okrem iného zverejnenie videozáznamu.

Ten sa dostal na verejnosť o pár mesiacov neskôr. Napriek záberom, ako bijú Thomasa, súdy napokon všetkých troch obvinených policajtov oslobodili. Podľa sudcu postupovali v súlade so svojím výcvikom a mali právo použiť silu. „Toto je bianco šek pre policajtov robiť čokoľvek, čo chcú,“ reagoval na rozsudok otec zabitého muža Ron Thomas.

Reportáž o úmrtí Kellyho Thomasa. Video obsahuje zábery, ktoré môže niekto považovať za drastické.

Prečo niekedy vedie policajné násilie k masovým demonštráciám

Keď sa spomína policajná brutalita v USA, mnohým ako prvý napadne prípad Georgea Floyda. 46-ročného Afroameričana zabil policajt v Minneapolise v roku 2020 tým, že mu 8 minút a 46 sekúnd stál kolenom na krku. Muž vravel, že sa dusí, a volal svoju nebohú matku. Okoloidúci si to točili na telefóny a zábery viedli k masovým a miestami násilným protestom známym ako Black Lives Matter.

Nie všetky incidenty, keď policajti zabili človeka, však v Spojených štátoch viedli k podobným protestom. Len od roku 2020 odsúdili americké súdy v súvislosti so zabitím človeka počas služby policajtov v najmenej 20 prípadoch.

„Takéto prípady vedú k masovým protestom v USA často vtedy, keď ide o vyvrcholenie nejakého procesu alebo trendu. Posledných 12 rokov je zároveň dôležité, ak je zverejnený videozáznam,“ hovorí český amerikanista Jan Beneš.

Vypuknutie väčších protestov závisí podľa neho od toho, či ide o opakovaný problém policajnej brutality v danom meste a či sa to stane „na správnom mieste a v správnom čase“ – v momente, keď frustrácia vrcholí.

„Smrť Georgea Floyda bola špecifická dĺžkou videa alebo tým, ako dlho zabíjanie trvalo a čo sa počas neho dialo. Navyše sa to odohralo v čase, keď celý svet zachvátila pandémia covidu, ktorou boli černošské komunity zasiahnuté oveľa viac než iné etnické skupiny. A stalo sa to v meste, kde bola séria iných prípadov takéhoto správania polície voči dlhodobo diskriminovanej menšine,“ opisuje Beneš.

Dodáva, že protesty Black Lives Matter viedli k menším reformám polície na rôznych miestach, ako Los Angeles, Minneapolis či Atlanta. „Čelili však veľkému odporu zo strany policajných odborov,“ povedal.

Policajné násilie v Európe

Zabitie človeka policajtmi viedlo k veľkým protestom aj vo Francúzsku. Táto krajina podľa analytikov všeobecne patrí medzi štáty EÚ, kde je polícia „najbrutálnejšia“ – napríklad aj tým, ako dokáže potlačiť protesty.

Koncom júna minulého roku dvaja ozbrojení policajti zastavili v parížskej štvrti Nanterre auto, v ktorom sedel 17-ročný chlapec Nahel Merzouk. Odmietol z vozidla vystúpiť a vypnúť motor a pohol sa ďalej. Následne ho policajt zblízka zastrelil.

Prvé správy polície o incidente poprel videozáznam, ktorý sa dostal na verejnosť. Viedlo to k najväčším protestom vo Francúzsku za posledné roky. Demonštranti – najmä s imigrantskými koreňmi – zapálili 5-tisíc vozidiel a tisíc budov, francúzske úrady nasadili do ulíc 40-tisíc policajtov.

Prezident Emmanuel Macron označil zabitie chlapca za neospravedlniteľné.

Podľa nedávnej správy Siete európskej dátovej žurnalistiky práve vo Francúzsku v rokoch 2020 až 2022 zahynulo v policajnej väzbe alebo počas zatýkania najviac ľudí v EÚ. Narátali tam 107 podobných prípadov.

Celkovo v krajinách EÚ zahynulo v rukách policajtov 488 ľudí, aj keď samotní novinári priznávajú, že údaje za niektoré krajiny sú nekompletné. Vzhľadom na počet obyvateľov to bolo najviac v Írsku, Slovensko v štatistikách nie je.

Nejde však len o prípady, v ktorých by policajti museli nutne spraviť niečo zlé. Sú v tom úmrtia, keď zadržaní zomreli vo väzbe na prirodzené príčiny, zahynuli počas prestrelky pri zatýkaní, prípadne ich policajti zabili pri sebaobrane.

Jeden príklad je z Českej republiky. V roku 2021 policajti v Tepliciach zadržali Róma Stanislava Tomáša. Pri jeho zatýkaní použili chvat podobný tomu, ktorý len rok predtým viedol k usmrteniu Georgea Floyda.

V sanitke Stanislav Tomáš zomrel. Policajná správa aj pitva však ukázali, že policajný zásah nemal na jeho úmrtie vplyv, zomrel na zastavenie srdca, ktoré zapríčinil najmä pervitín v jeho tele.

Rodina s tým nesúhlasí a obrátila sa na Európsky súd pre ľudské práva, ktorý tento rok žiadal od českej strany odpovede na pár otázok o jeho zadržaní a úmrtí.

Niekedy však masové protesty môžu vypuknúť aj napriek tomu, že k úmrtiu nedôjde. Jeden z najznámejších prípadov v USA je z Los Angeles z roku 1991.

Afroameričan Rodney King sa viezol autom domov, keď ho zastavila polícia s podozrením, že je pod vplyvom alkoholu. Zatkli ho, dali mu putá a policajti ho začali biť obuškami, celkovo dostal viac ako 50 rán. Podľa Bloombergu prežil, ale mal trvalé poškodenie mozgu a iné zdravotné následky.

Tento zásah natočil na VHS kameru zo svojho balkóna istý inštalatér. Bol to kľúčový dôkaz na súde, no napriek tomu súd policajtov v apríli 1992 oslobodil, čo spôsobilo dovtedy nevídané nepokoje afroamerickej komunity v meste. Šesť dní nepokojov viedlo k 50 obetiam, šesťtisíc zadržaným a tisíckam zranených.