Obeť policajnej brutality v Košiciach Ľubomír by mal narodeniny. Čo o ňom vieme?

Ľubomír, ktorého minulý týždeň na smrť ubil policajt v Košiciach, by mal dnes narodeniny – 49 rokov.

Zomrel minulý týždeň v nemocnici po tom, ako ho udieral do brucha a do hlavy košický policajt Marek A. najskôr v obchodnom dome a potom aj na policajnej stanici.

V Košiciach sme skúšali poskladať jeho príbeh.

Pár týždňov pred smrťou z neho bolo cítiť odovzdanosť osudu

Bol vo veľmi ťažkej situácii. Bolo z neho cítiť odovzdanosť osudu, hovoria dve dobrovoľníčky Nadácie DEDO, ktorá robila pred tromi týždňami sčítanie ľudí bez domova v Košiciach. Tieto dve ženy si spomínajú, že sa rozprávali aj s Ľubomírom. „Na otázku, kde bude spať, odpovedal, že v podchode neďaleko, pôsobil osamotene a rezignovane.“

Ľubomír vyšiel v lete z väzenia, aj podľa informácií Denníka N sa dopustil viacerých menších krádeží. Teraz ho policajti zadržali po tom, ako sa pokúsil v obchode ukradnúť fľašu alkoholu.

Ako človeka bez domova ho v košickej mestskej časti Nad jazerom evidovali od roku 2014.

Starostka mestskej časti Lenka Kovačevičová hovorí, že tam pravdepodobne žil už aj predtým, ako sa dostal na ulicu, trvalý pobyt mu však niekto zrušil, a tak bol zaevidovaný na miestnom úrade. V systéme mestskej časti starostka vidí, že nežiadal úrad o pomoc a ani nežiadal od štátu žiadne dávky.

„Ľubomíra opísali ako milujúcu osobu, ktorá si vybrala zlú životnú cestu, no nevedela z nej nájsť východisko,“ povedala reportérka Televíznych novín Markízy, ktorá hovorila s jeho rodinou.

Ľubomírova rodina si neželala zverejňovať viac detailov z jeho života. Rodinu sa pokúsil kontaktovať aj Denník N, no nereagovala.

Akoby nevyužíval stratégiu prežitia na ulici

V Košiciach sa v prvej polovici októbra, teda asi pred mesiacom, konalo prvé celoplošné sčítanie ľudí bez domova. Robili ho aj v košickej mestskej časti Nad jazerom. Dňa 10. októbra viacerí dobrovoľníci Nadácie DEDO prechádzali po sídlisku a rozprávali sa s ľuďmi bez domova.

Dve dobrovoľníčky, ktoré robili toto sčítanie, sú presvedčené, že sa rozprávali aj s Ľubomírom, ktorého o tri týždne neskôr policajt ubil na smrť.

Dobrovoľníčky to nevedia povedať na sto percent, opis Ľubomíra a aj známe okolnosti prípadu však na to poukazujú. Spätne sa to nedá potvrdiť naisto, pretože dotazníky, ktoré s ľuďmi bez domova vypĺňali, sú už anonymizované. Pamätajú si však jeho krstné meno, sedí aj vek a aj iné detaily zo života Ľubomíra, ktoré im porozprával.

Kontakt s ním opisujú ako veľmi ľudský a príjemný. Hovoril s nimi otvorene a prezradil im aj viac o svojom živote. Rozprávali sa na lavičke medzi bytovkami.

A povedal im, že spať bude zrejme v blízkom podchode.

Ľubomír pôsobil, akoby nepoužíval stratégiu prežitia na ulici, vysvetľujú odborníci na pomoc ľuďom bez domova.

Ľudia v takejto životnej situácii si často vyhľadajú nejaký prístrešok, relatívne pravidelne sa pohybujú po trasách, kde si vedia čiastočne zabezpečiť svoje nevyhnutné potreby ako stravu či oblečenie, a len málokedy zostávajú úplne sami, spresňuje predsedníčka správnej rady Nadácie DEDO Alena Vachnová.

Iba v košickej mestskej časti Nad jazerom žije niekoľko stoviek ľudí bez riadneho bývania. Žijú v improvizovaných príbytkoch hlavne v priemyselnej časti sídliska.

V extrémnej forme bezdomovectva bez akéhokoľvek prístrešia sú na tomto sídlisku asi tri desiatky ľudí. Takto žil aj Ľubomír.

Ľubomír bol na ulici po tom, ako vyšiel na slobodu z väzenia. Vachnová hovorí, že s ľuďmi pred prepustením z väzenia pracuje sociálna kuratela, ktorej úlohou je pripraviť ľudí na situáciu, keď ich prepustia. Súčasťou tejto práce by malo byť aj riešenie bytovej otázky prepusteného. Bývanie je však vo veľkej miere nedostupné a pri ľuďoch po výkone trestu je zvýšené riziko toho, že sa nemajú kam vrátiť a ostanú na ulici. Niekedy sú títo ľudia vylúčení z prostredia, kde žili, a za čas vo väzení prišli aj o sieť kontaktov.

Ľudia bez domova hovoria o násilí polície v Košiciach

Ľubomír kontaktoval podľa informácií televízie Markíza začiatkom augusta Charitatívny dom sv. Alžbety na Bosákovej ulici po tom, ako ho predčasne prepustili z výkonu trestu. Po prvom kontakte sa im už neozval.

Neďaleko sídliska Nad jazerom je známe zariadenie pre ľudí v núdzi Oáza, ktoré vedie farár Peter Gombita. Zariadenie s takmer 400 ľuďmi sa nachádza hneď vedľa košickej spaľovne.

Na tomto mieste nevedia o tom, že by ich Ľubomír kontaktoval. Aj tu majú viacerých ľudí, ktorí predtým boli vo väzení.

Jeden z nich opisuje, že sociálna pracovníčka, ktorá ho mala na starosti, sa zaujímala o to, kam pôjde po prepustení. Nakoniec mu vybavila miesto práve v tomto zariadení.

S viacerými sme sa rozprávali, aké majú skúsenosti s policajtmi v košických uliciach.

Jeden muž opísal nedávny útok policajtov na ženu bez domova: rozpráva, že bol svedkom toho, ako na Hlavnej priamo v centre policajti stretli ženu, ktorú pravdepodobne poznali. Žena niečo jedla, policajti si všimli plastové vrecko trčiace z bundy. Keď ho vytiahli a privoňali si, zistili, že tam je toluén. Zatiahli ju do bočnej ulice a tam ju podľa tohto svedka zbili.

Ďalší klient Oázy hovorí, že pred niekoľkými dňami policajti na ulici zbili jeho brata. Zrejme bol vtedy opitý, bližšie okolnosti nepozná.

Iný muž z tohto zariadenia zasa vyrozprával príbeh svojho známeho ešte spred desiatich rokov, ktorý sa začal podobne ako príbeh ubitého Ľubomíra. Aj jeho člen bezpečnostnej služby obvinil z krádeže alkoholu, a to vraj nebola pravda. Policajti ho vzali na stanicu, po prepustení prišiel s viacerými zraneniami, hlavne v oblasti tváre.

Ďalšie jeho rozprávanie sa odohráva na hlavnej železničnej stanici v Košiciach. Hovorí, že policajti tam ľuďom bez domova zobrali víno, ktoré popíjali, a aj ďalšie neotvorené a vyliali ho vonku pred stanicou.

Sociálny pracovník zariadenia dopĺňa aj pozitívnu skúsenosť s políciou. Mestská, ale aj štátna polícia v Košiciach ich zvykne volať k ľuďom, ktorí sú v meste na tom najhoršie, aby im pomohli. Ide hlavne o zimy, keď hrozí týmto ľuďom najväčšie nebezpečenstvo.

Traumatizovaní a bez strechy nad hlavou

V celých Košiciach žije podľa zistení Sčítania obyvateľov, domov a bytov z roku 2021 v sekundárnom bezdomovectve približne 5 000 ľudí – teda žijú v rôznych útulkoch či zariadeniach. Miesta pre týchto ľudí nie je dostatok a nie každý, kto má záujem, sa tam dostane.

Vachnová vysvetľuje, že zariadenia, kam sa hlásil aj Ľubomír a potom sa už nevrátil, sú núdzovým a krátkodobým riešením. Ide o veľkokapacitné zariadenia, v ktorých sa nie každý môže cítiť dobre a vie v ich režime fungovať a zotrvať.

V tomto type zariadení sa zvyčajne netoleruje alkohol, relatívne striktný režim neumožňuje návštevy či bežnú socializáciu, čo napriek snahe o krízové riešenie ani zďaleka nepripomína domov.

Ľudia, ktorí nemajú žiadne prístrešie, sú zároveň najzraniteľnejší, častokrát traumatizovaní a vyžadujú si dlhodobú pomoc a podporu rôznych odborníkov, ideálne v štandardnom bývaní.