Týždňový newsfilter: Súdružky a súdruhovia! znelo na sneme Smeru. Slobodu! odpovedalo Námestie SNP

So špičkovou digitálnou ochranou ESET HOME Security zastavíte podvody skôr, než sa dostanú až k vám.

Správy vybral a komentoval Roman Pataj

1. Súdruhovia a súdružky zo Smeru kradnú Nežnú revolúciu, ale občania si ju bránia

Strana Smer, ktorej predseda si nevšimol 17. november 1989, lebo vtedy bol nádejný nomenklatúrny káder komunistickej strany, si tento dátum už roky snaží ukradnúť pre seba.

Aj tentoraz si na sviatok slobody a demokracie naplánovala slávnostný snem, hoci vznikla 8. novembra 1999 a s výročím Nežnej revolúcie nemá spoločné vôbec nič okrem toho, že jej predseda, mnohí členovia a „naši ľudia“ nasatí na stranu a štát pre seba z demokracie vytĺkli maximum možného v podobe moci a majetkov.

Predvádzanie Roberta Fica na výročie Novembra je zo všetkého najviac nevkusná provokácia, a tak sa k nej treba postaviť – zaregistrovať ju, ale takmer úplne ignorovať. Z kopy prázdnych slov, ktoré zazneli, si treba zapamätať len nasledovné varovania.

Blahova zdravica a Ficovo temné varovanie. „Česť práci, súdružky a súdruhovia!“ pozdravil sa účastníkom podpredseda Ľuboš Blaha a nikto z 1600 hostí sa od hanby neprepadol pod zem, nikto nezačal pískať, nikto sa nepostavil a neodišiel, lebo na výročie Nežnej revolúcie práve zaznel pozdrav zločineckej komunistickej strany. To je, ako keby niekto na oslave 8. mája pozdravil prítomných Heil Hitler! a oni by mu zatlieskali.

Druhá pasáž, ktorú treba vziať vážne, sú slová predsedu Fica, keď v narážke na existenciu Európskej únie a NATO povedal, že vstupujeme do obdobia, keď sa môže stať čokoľvek, a aj preto sa Smer v zahraničnej politike orientuje na „všetky štyri strany“.

Tieto slová by si mali zapamätať všetci tí, ktorí považujú za absolútne vylúčenú možnosť, že by Robert Fico túto krajinu mohol pripravovať na vystúpenie z týchto organizácií.

Tým, čo povedal, dal jasne najavo, že ich považuje len za dočasne výhodné a je pripravený kedykoľvek ich obetovať, ak sa situácia vo svete začne vyvíjať v prospech východných despocií, ku ktorým ho to čoraz otvorenejšie ťahá. To je opäť fundamentálny zvrat vo vzťahu k Nežnej revolúcii.

Každý rok na 17. novembra padajú slová o tom, že demokracia nie je zadarmo, že sa o ňu treba starať a bojovať o ňu, lebo ju môžeme ľahko stratiť. Ešte nikdy doteraz za 35 rokov nevládli strany, ktoré pravdivosť týchto slov dokazovali tak veľmi systematicky a odhodlane ako dnes Smer, Hlas a SNS. A to už Slovensku vládol Vladimír Mečiar.

Mimochodom, jednou z indícií je, že v predvečer výročia Nežnej revolúcie v piatok v Košiciach osadili na Pomník padlým v 2. svetovej vojne nové kosáky a kladivá. Až 80 percent z nákladov vo výške 14-tisíc eur zaplatilo ministerstvo vnútra.

Ľudia si sviatok nenechali vziať. Akokoľvek sa Smer snaží, je jasné, že November mu nepatrí. Po celom Slovensku sa na desiatkach miest uskutočnili väčšie či menšie spomienkové aktivity. Centrom bolo Námestie SNP v Bratislave, ktoré zaplnila spoločná akcia PS, SaS a KDH.

Úroveň prejavov bola veľmi kolísavá, ale to tentoraz nie je podstatné. Oveľa dôležitejšie je, že tá časť spoločnosti, pre ktorú je Nežná revolúcia skutočným sviatkom, sa na jej 35. výročie nenechala prekričať Blahom a spol., že prišlo naozaj veľa ľudí (podľa organizátorov 17-tisíc) a že aj vďaka nim bol 17. november 2024 oslavou slobody a demokracie, nie dňom, ktorý ovládla strana, ktorá sa čoraz viac hlási ku všetkému, proti čomu sa v roku 1989 spoločnosť vzbúrila.

Kým pred snemom Smeru Blaha hovoril o tom, že Nežná revolúcia bola sorosovským prevratom, na Námestí SNP František Mikloško hovoril o tom, že Slovensko bude vždy súčasťou západnej civilizácie a Blahove cesty do Moskvy na tom nič nezmenia.

Kým Blaha sa vrátil z Moskvy, ktorá zabíja a ničí na Ukrajine a zatvára vlastných občanov, ktorí chcú mier, a kým hosťom Smeru na sneme bol aj ruský veľvyslanec, na Námestí SNP rečníci hovorili o slobode a účastníci za ňu skandovali. Nepotrebujete vedieť viac – toto je naozaj súboj o slobodu a demokraciu.

2. Minister vnútra prežije smrť na policajnej stanici

V utorok 5. novembra ukradol 48-ročný Ľubomír z Košíc v miestnych potravinách fľašu s alkoholom. Chytili ho a zavolali políciu. Jeden z členov dvojčlennej hliadky zbil muža tak brutálne, že jeho obeť neskôr v dôsledku zranení zomrela.

Už 7. novembra sa o prípade dozvedela policajná inšpekcia, ale dvojicu policajtov zadržali až šesť dní po čine – v pondelok 11. novembra. Páchateľ medzitým osobne ovplyvňoval svedkov a snažil sa dostať aj ku kamerovému záznamu, ktorý ho môže usvedčiť. Verejnosť informovali až o ďalších 24 hodín.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok v prvej reakcii sľuboval vyvodenie zodpovednosti voči zodpovedným, ale vzápätí označil prípad za individuálne zlyhanie konkrétneho policajta.

Kolektívne individuálne zlyhanie. Proti teórii o individuálnom zlyhaní hovorí niekoľko faktov, respektíve pochybností.

To, že policajt zlyhá a niekoho zabije, sa môže stať. Ale či sa môže stať aj to, že ho nechajú niekoľko ďalších dní slúžiť a nechajú ho zahládzať stopy, aj keď o podozrení na polícii vedeli, to by sa už stávať nemalo.

Minimálne na košickej polícii však ide už toľký prípad policajného násilia, že každý, kto hovorí o individuálnom zlyhaní, maskuje kolektívny zlozvyk.

My v Denníku N sme téme dali názov Policajné násilie v Košiciach nie pre tento jeden prípad, ale preto, že ide o ďalšiu zo série podobných udalostí.

Osem dní pred zbitím Ľubomíra boli v Košiciach na kontrole poslanci výboru pre ľudské práva pre prípad, pri ktorom v lete na obvodnom oddelení Pribinova brutálne zbili a pravdepodobne aj zneužili miestneho občana Štefana.

V roku 2020 na rovnakom mieste zbili 23-ročného muža tak, že mu praskla lebka. Najznámejší prípad je z roku 2009. Ide v ňom o týranie šiestich chlapcov.

Jeden prípad môže byť náhoda a individuálne zlyhanie. Štyri už nie. Minister, ktorý to nevidí, je zárukou, že sa veci nezlepšia. Matúš Šutaj Eštok sa však ničoho nemusí obávať. Jeho kreslo zabitie neohrozí.

V sobotu zomrel po zásahu polície ďalší človek, ale vyzerá to ako iný príbeh. Podľa Plus 7 dní išlo o 46-ročného muža, ktorý neprežil zásah taserom po tom, ako zaútočil na policajnú hliadku sekerou a tá sa musela brániť.

Z toho, čo zatiaľ vieme, sa zdá, že v tomto prípade policajti postupovali podľa zákona. Dúfajme, že sa to potvrdí.

3. Korčok ide do PS – uprednostnil zabehanú stranu pred vlastným veľkým bielym koňom

Ivan Korčok po mesiacoch čakania v pondelok potvrdil, že sa pridáva k Progresívnemu Slovensku. Rozhodol sa pre stranu, ktorá už stabilne poráža v prieskumoch Smer. Súčasťou dohody je miesto v predsedníctve a zodpovednosť za zahraničnú politiku a program PS.

Aktuálne najpravdepodobnejší víťaz budúcich parlamentných volieb tak získal posilu, ktorej na jar dalo hlas v druhom kole prezidentských volieb vyše 1,2 milióna voličov.

Samozrejme, mnohí z nich budú nakoniec voliť iné strany ako PS, ale predpokladá sa, že časť z tých, čo ešte progresívcom svoj hlas nesľubovala, pôjde za svojím prezidentským kandidátom. Veď práve preto oňho bol záujem aj v ostatných demokratických opozičných stranách. Všetky dúfali, že príchod Korčoka by pohol ich číslami prudko nahor.

Nielen v stranách, ktoré bývalý minister zahraničia odmietol, ale aj v časti verejnosti sa prejavilo sklamanie, že uprednostnil takú, ktorá je už „za vodou“, a ohrozil tým SaS, Demokratov či KDH, ktorí sa teraz nemusia dostať do parlamentu, a aj keď PS zvíťazí, nebude mať s kým vládnuť. To sa naozaj môže stať.

Mýlia sa však tí, podľa ktorých Korčok urobil niečo zlé.

Spomeňte si na Kisku. Za predstavou, že by to mal Korčok vziať do rúk a na milióne hlasov priplávať až do kancelárie predsedu vlády, je po ikstýkrát oživená viera v príchod nového mesiáša, ktorý to tu všetko zariadi.

Ivan Korčok je síce skúsený, schopný a rešpektovaný, ale nie politik. Nie v tom zmysle, že by stihol presvedčiť o svojej schopnosti viesť politickú stranu, budovať ju a vytvoriť si svoj vlastný tím, ktorý by ho v tom podporoval. Možno by to dokázal, ale istotu nemáme. Predstava, že by sa mu to určite podarilo a prinieslo by to zvrat, však momentálne nemá oporu v ničom.

Naopak, máme dva dobré príklady z minulosti, že úspech v prezidentských voľbách neznamená vo vzťahu k straníckej politike vôbec nič. Andrej Kiska aj Radoslav Procházka v roku 2014 získali veľký politický potenciál, ale keď ho mali potvrdiť ako predsedovia strán, veľmi rýchlo oň prišli.

Iste, Korčok mohol byť úspešnejší, ale zjavne si tým nebol istý ani on sám. Inak by sa vybral zachraňovať menšie strany alebo by založil vlastnú, čo by bolo to najhoršie možné riešenie zo všetkých.

Nebol povinný nikoho zachraňovať. Výčitky, že Korčok išiel na istotu, čo nie je hodnotové, prípadne že premrhal svoj „politický potenciál“ alebo dokonca prijal nedôstojnú ponuku a podobne, ho zároveň oberajú o jeho slobodnú vôľu.

Len on vie, čo ho odradilo spolupracovať s inými a vybrať si PS, do akej miery to boli praktické otázky, do akej ideologické a do akej napríklad osobné vzťahy. Nie je a nebol povinný nikoho a nič zachraňovať.

Vôbec to neznamená, že výsledok v Progresívnom Slovensku bude nevyhnutne dobrý, ale je to lepšie, ako keby sa tu zas všetko točilo okolo nového „spasiteľa“, ktorý by na bielom koni porazil súčasnú vládu, a keby sa to nepodarilo, všetci by sa škrabali za ušami, kde sa to opäť raz pokazilo a aké je hrozné, že demokrati nie sú schopní zjednotiť sa.

Jednou vetou:

4. Robert Kaliňák nevidí dôvod na odvolávanie Matúša Šutaja Eštoka a o úmrtí po ubití policajtom v Košiciach hovorí ako o zlyhaní jednotlivca.

5. Nadácia Zastavme korupciu spustila novú zbierku pre vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu a prokurátora Michala Šúreka, ktorí sú postavení mimo služby a prichádzajú o veľkú časť svojho príjmu; peniaze z prvej zbierky sa už minuli.

6. Andrej Danko požiadal povereného predsedu Národnej rady Petra Žigu o schválenie cesty do Moskvy; povedal, že má oficiálne pozvanie od predsedu Štátnej dumy; prípadnú januárovú cestu chce zaplatiť z vlastných peňazí.

7. Peter Pellegrini kritizoval, že k takému významnému dňu, ako je 35. výročie Nežnej revolúcie, neorganizuje vláda oficiálne oslavy, opozícii zasa v príhovore v STVR vyčítal, že v deň výročia robí protest.

8. Za najväčší prínos Nežnej revolúcie považujú ľudia možnosť cestovať, vyjadrilo sa tak takmer 54 %, nasleduje možnosť študovať v zahraničí (42,7 %), možnosť podnikať (29 %), slobodné voľby a demokraciu, prieskum robila pre Joj agentúra AKO.

9. Juraj Šeliga z Demokratov tvrdí, že policajti v Košickom kraji dostanú mimoriadne odmeny od 400 do 1 100 eur, odmeny podľa neho nedostanú policajti na základe výkonu, ale podľa ľubovôle tamojších policajných funkcionárov, ktorí o ich výške zrejme rozhodovali v sobotu.

10. V Bratislave po komplexnej rekonštrukcii za viac ako 9 miliónov eur otvárajú župné Divadlo Aréna, úvodný večer bude patriť novej inscenácii Nepriateľ ľudu v réžii Rastislava Balleka.