Mirek Tóda
Tomáš Čorej
Príliš málo a neskoro alebo lepšie ako nikdy?
Aj niektorí experti sa rozchádzajú v názore na rozhodnutie amerického prezidenta Joea Bidena, ktorý po dlhom váhaní dovolil Ukrajincom používať americké strely ATACMS a ďalšie zbrane aj hlbšie na ruskom území.
Túto informáciu ako prvé priniesli New York Times a agentúra Reuters. Predchádzal tomu masový ruský útok na ukrajinské mestá a infraštruktúru so 120 strelami či raketami a 90 dronmi.
ATACMS ako zvrat vo vojne? Čo hovoria experti
„Útoky sa nerobia slovami. Takéto veci sa neoznamujú. Rakety budú hovoriť samy za seba,“ vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ako dodal, schopnosť útočiť na väčšie vzdialenosti je jedným z hlavných bodov jeho „víťazného plánu”.
Ukrajinský dôstojník vo výslužbe Tatarigami však zdôrazňuje, že to má niekoľko problémov. Tým kľúčovým je, že podľa úvodných správ používanie zbraní na ruskom území môže byť geograficky obmedzené. Rusko podľa jeho analýzy presunulo kľúčové zariadenia za líniu dostrelu ATACMS.
Zároveň je podľa neho otázne, či Ukrajinci budú môcť zasahovať energetickú infraštruktúru a ropné rafinérie.
Strely ATACMS podľa neho „nepochybne pomôžu“ Ukrajine na bojisku, no zároveň by pozorovatelia mali „krotiť očakávania“. „Ich používanie pravdepodobne nebude mať dramatický dosah na ruské jednotky či jednotky spájané so Severnou Kóreou v Kursku,“ konštatuje.
Dodáva, že ich používanie prinesie skôr dodatkové taktické úspechy než jednoznačné strategické víťazstvá.
„Umožnenie Ukrajine zasiahnuť vysoko prioritné ciele v celom Rusku by mohlo Kyjivu priniesť lepšiu pozíciu na prípadné rokovania, a to aj tým, že by Moskva súhlasila s moratóriom na údery na kritickú energetickú infraštruktúru,“ citoval portál Axios experta na Rusko Johna Hardieho z Nadácie na obranu demokracií (FDD).
Ani západný diplomat z Kyjiva, ktorého oslovila BBC, nepovažuje nový vývoj za „rozhodujúci”. „Je to symbolické rozhodnutie zvýšiť stávky a prejaviť vojenskú podporu Ukrajine, ktoré malo byť prijaté už dávno. Mohlo by zvýšiť cenu vojny pre Rusko,“ dodal diplomat.
Aj bezpečnostný expert Gustav Gressel z Berlína upozorňuje, že nejde o úplné zrušenie zákazu zasahovať ciele v Rusku.
„Washington síce zrušil všeobecné obmedzenia, ale Ukrajina stále musí mať vopred povolenie, aby mohla zasiahnuť určité ciele,“ vysvetľuje pre Denník N. Teoreticky podľa neho ide o veľký krok, keďže Ukrajina teraz môže zasiahnuť ruské letecké základne kazetovou muníciou nastavenou na likvidáciu veľkého počtu lietadiel naraz.
Už len hrozba, že to Ukrajina môže urobiť, môže brániť ruským leteckým operáciám. Dôležitou otázkou podľa neho je, koľko ešte Ukrajine ostáva rakiet.
Zároveň podľa neho bude treba sledovať ruské systémy protivzdušnej obrany rozmiestnené okolo Ukrajiny. „Zachytávajú veľa odlietajúcich ukrajinských dronov. Ak ich teraz Ukrajinci dokážu zneškodniť, Ukrajina môže nasadiť viac dronov na poškodenie ruského obranného priemyslu a ukrajinské letectvo bude mať ľahší lov na ruské stíhacie bombardéry, ktoré hádžu kĺzavé bomby,“ konštatuje.
Viacerí na Ukrajine vyčítajú Bidenovej administratíve, že toto rozhodnutie príliš neskoro. „Koľko životov sme mohli zachrániť a koľko príležitostí sme mohli využiť, pokiaľ by sme využili jedinečnú historickú situáciu po ruskej porážke v Kyjive po 29. marci 2022?“ pýta sa ukrajinský novinár Ilľa Ponomarenko.
Myslí si to aj slovenský generál vo výslužbe Pavel Macko. „Je to dôležité a dlho očakávané rozhodnutie, ale prichádza pomerne neskoro,“ hovorí slovenský generál vo výslužbe Pavel Macko.
Rusi mali podľa neho dlhé mesiace čas sa pripraviť na obmedzené dodávky rakiet ATACMS pre ukrajinské sily a svoje najdôležitejšie letecké základne už vo väčšine prípadov premiestnili mimo dosahu týchto rakiet. Podobne je tomu aj v prípade striel Storm Shadow či Scalp, pokiaľ by obmedzenia zrušili aj Francúzsko a Spojené kráľovstvo.
„Práve intenzívne používanie letectva a kĺzavých bômb je príčinou výraznej ruskej iniciatívy od začiatku tohto roku. Ukrajinci majú k dispozícii len obmedzené množstvo striel ATACMS odpaľovaných z raketometov HIMARS alebo MLRS s kazetovou muníciou a dostrelom 160, respektíve 300 kilometrov, a obmedzené množstvo rakiet Storm Shadow a Scalp s účinnejšou jednotnou hlavicou a účinným dostrelom tiež okolo 300 km,“ povedal Macko pre Denník N.
Tieto prostriedky budú podľa neho môcť použiť proti vrtuľníkovým základniam, ktoré sú bližšie k bojovej línii a miestam velenia, ku skladom a k priestorom koncentrácie vojsk predovšetkým v Kurskej oblasti a v priestoroch priľahlých k okupovanej časti Donbasu, prípadne na okupovanom Kryme.
Moskva spomína tretiu svetovú
V Rusku už reagovali na rozhodnutie Washingtonu vyhrážkami, dokonca zazneli slová o tretej svetovej vojne. Ako možný dôsledok to spomenul Vladimir Džabarov z výboru pre medzinárodné záležitosti. Rovnako poslankyňa Maria Butinová, ktorá sa spolieha na to, že novozvolený americký prezident Donald Trump toto rozhodnutie zvráti.
Butinová v minulosti strávila 15 mesiacov v americkom väzení ako ruská agentka.
„Odchádzajúci americký prezident Joe Biden… prijal jedno z najprovokatívnejších, nevypočítateľných rozhodnutí svojej administratívy, ktoré môže mať katastrofálne následky,“ napísal ruský vládny denník Rossijskaja gazeta.
V Rusku sa vyhrážali treťou svetovou vojnou od začiatku plnoformátovej vojny proti Ukrajine už viackrát. Napríklad minister zahraničných vecí Sergej Lavrov to robil už v auguste tohto roka, keď Američania zvažovali, že Ukrajincom dovolia zasahovať ciele vnútri Ruska.
Vladimir Putin mal už viacero „červených čiar“ – vrátane dodávok nemeckých zbraní na Ukrajinu, západných rakiet, rakiet s dlhou dráhou doletu aj stíhačiek F-16. K všetkým z týchto krokov napokon Západ pristúpil.
Pred mesiacom Putin vyhlásil, že rozhodnutie západných krajín povoliť Ukrajine zasahovať ruské územie zbraňami dlhého doletu by predstavovalo „priamu účasť“ krajín NATO vo vojne na Ukrajine.
Bidenovo rozhodnutie kritizoval syn dezignovaného prezidenta Donald Trump mladší – ľudí, ktorí dovolili Ukrajine používať rakety dlhého doletu vnútri ruského územia, označil za „imbecilov“. „Vojensko-priemyselný komplex zjavne chce urobiť všetko pre to, aby sa začala tretia svetová vojna, kým môj otec dostane šancu vytvoriť mier a zachraňovať životy,“ napísal.
Toto tvrdenie prišlo krátko po tom, čo Trumpov spojenec Elon Musk zosmiešnil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Ten vyhlásil, že Spojené štáty nemôžu Ukrajinu donútiť len „sedieť a počúvať“ za rokovacím stolom s Ruskom. „Jeho zmysel pre humor je úžasný,“ odkázal mu Musk.
Čo spraví Európa? Berlín hovorí o nasadení mini-Taurusov
Nie je úplne jasné, či teraz svoju politiku zmenia aj európski spojenci, ktorí vyčkávali na Bidenovu zelenú.
Francúzsky denník Le Figaro napísal, že Francúzsko a Spojené kráľovstvo tiež povolili Ukrajine používať svoje rakety dlhého doletu SCALP a Storm Shadow na ruskom území. Neskôr, ako si všimla Ukrajinska Pravda, však noviny článok upravili s konštatovaním, že stále o tom beží debata.
Berlín aj naďalej odmieta poskytnúť Ukrajine svoje najefektívnejšie strely Taurus.
Nemecký Bild však informoval, že by mohli namiesto toho ponúknuť Kyjivu 4-tisíc útočných dronov Helsing, ktorým sa hovorí aj „mini-Taurus”. Fungujú s využitím AI a dajú sa využiť pri útokoch na vzdialenejšie ciele. Dokážu tiež zaútočiť autonómne v prípade straty komunikácie.
K zásadnému posunu v Bielom dome zároveň prichádza v čase, keď situácia na ukrajinskom fronte eskalovala nasadením severokórejských vojakov.
Režim severokórejského diktátora Kim Čong-una by podľa informácií agentúry Bloomberg mohol vyslať na pomoc ruskej armáde až stotisíc vojakov. Nemali by však byť vyslaní naraz, ale v rotáciách. Podobný odhad už skôr vyslovil aj ukrajinský veľvyslanec v Južnej Kórei.
Telefonátmi Putina nezastavíme, hovorí Tusk
Bidenovo rozhodnutie je v kontraste s nedávnym telefonátom nemeckého kancelára Olafa Scholza ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, na ktorého je vydaný medzinárodný zatykač pre vojnové zločiny.
Ostro ho kritizoval nielen Kyjiv, ale aj viacero západných spojencov.
Volodymyr Zelenskyj vedel o Scholzovom telefonáte v predstihu a nesúhlasil s ním. „Otvára tým Pandorinu skrinku,“ vyhlásil ukrajinský prezident.
Zelenskyj tvrdí, že nemecký kancelár vytvoril priestor aj pre ďalších lídrov, aby sa rozprávali so šéfom Kremľa. V minulosti podľa neho aj pre podobné konverzácie nemal potrebu zmeniť svoju politiku, čo napokon viedlo až k plnoformátovej vojne.
Bývalý ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba zhrnul v piatich bodoch, prečo považuje rozhovor s Putinom za chybu:
- podľa všetkého si ním aj tak nijako nepomôže medzi nemeckými voličmi, ktorí sympatizujú s Ruskom;
- Nemecko po Maďarsku pomáha Putinovi vyjsť z izolácie;
- hoci je Nemecko po USA druhým najdôležitejším dodávateľom vojenskej pomoci na Ukrajinu, dôvera medzi Scholzom a Zelenským je naštrbená;
- utrpí obťažne nadobudnutá reputácia Nemecka;
- Putin ukazuje svetu, že jeho stratégia funguje — Západ napokon skloní hlavu a bude ho žiadať, aby ukončil vojnu, čo neurobí.
Scholza nepriamo kritizoval aj poľský premiér Donald Tusk, ktorý vyhlásil, že Putin sa „nedá zastaviť telefonátmi“. Masívny ruský útok na Ukrajinu, ktorý sa uskutočnil krátko po telefonáte nemeckého kancelára, je podľa neho dôkazom, že „diplomacia nemôže nahradiť skutočnú podporu Ukrajiny od celého Západu“.
Podobne fínska ministerka zahraničných vecí Elina Valtonenová vyzvala európskych politikov, aby sa vyhli rozhovorom s Putinom. „Nemali by sme sa znovu uchádzať o pozornosť Kremľa,“ povedala pre ARD.
Situácii podľa nej nepomáha, keď sa európski lídri nebudú navzájom koordinovať.
Dokonca aj nemecký veľvyslanec na Ukrajine Martin Jaeger vyhlásil, že Rusko nechce rokovať o ukončení vojny, ale namiesto toho ju eskaluje. „Prezident Putin vedie vojnu proti ukrajinským civilistom,“ skonštatoval.
Naopak, Scholzovu aktivitu podporil kanadský premiér Justin Trudeau, podľa ktorého je potrebné udržiavať kontakt aj s aktérmi, s ktorými „nesúhlasíme“. Zároveň však aj on skonštatoval, že jeho dôvera voči Putinovi je „rekordne nízka“.
Scholz si za svojím rozhodnutím stojí – tvrdí, že bolo „dôležité“ povedať Putinovi, že sa nemôže spoliehať na podporu z Nemecka, Ukrajiny a ďalších častí sveta. Počas „detailnej“, zhruba hodinovej konverzácie nemecký kancelár dospel k záveru, že ruský prezident nezmenil svoje postoje voči vojne. „To nie je dobrá správa,“ cituje ho agentúra Reuters.
Politico píše, že podľa nemenovaného nemeckého predstaviteľa sa Scholz a Putin dohodli, že ostanú v kontakte.
Expert: je to čistý populizmus
Vojenský analytik Gustav Gressel tvrdí, že Scholzov telefonát bol „populistický“. „Vo východnom Nemecku jeho SPD výrazne prehrala s proputinovskou Bündnis Sarah Wagenknechtovej, ktorá viedla kampaň za ‚mier a diplomaciu‘. Teraz sa Scholz snaží napodobniť ‚mier a diplomaciu‘, pričom dobre vie, že je to úplne zbytočné,“ konštatuje.
Aj podľa slovenského generála Macka zlyhala „patetická snaha“ nemeckého kancelára Scholza. „Ten po dvoch rokoch telefonoval Putinovi a nedosiahol vôbec nič. Naopak, krátko po telefonáte prišiel mohutný ruský útok, na ktorý si šetrili rakety dva mesiace,“ hovorí.
Scholz sa aj podľa neho len snaží v nadchádzajúcich predčasných voľbách prezentovať ako mierotvorca a zvýšiť svoje šance na lepší volebný výsledok pre SDP. „Rusko zatiaľ pokračuje vo falošnej rétorike, ale praktickými krokmi po každom ústupku ešte viac stupňuje agresiu a využíva v plnom rozsahu metódy reflexívnej kontroly, aby vyvolalo strach na strane podporovateľov brániacej sa Ukrajiny. Chce tým de facto získať zelenú pre pokračovanie svojej agresie, stupňovanie požiadaviek a vytvorenie podmienok na postupné ovládnutie celej Ukrajiny za nečinnosti medzinárodného spoločenstva,“ dodáva Macko.
Odborník na nemeckú zahraničnú politiku Christian Mölling hovorí, že znovuzvolenie Donalda Trumpa zvýšilo šancu, že sa USA pokúsia o vyrokovanie mieru medzi Ruskom a Ukrajinou. To je podľa neho jeden z dôvodov, prečo Scholz telefonoval Putinovi. „Európania sa boja, že Trump bude rokovať poza ich chrbát. Chcú sa uistiť, že aj oni budú za rokovacím stolom,“ povedal pre New York Times.
Lenže NYT zároveň pripomínajú, že v Rusku prokremeľskí komentátori vydávali telefonát za dôkaz, že západná stratégia izolovať Rusko zlyhala.
Viacerí pozorovatelia spomínajú aj vnútropolitické dôvody – v Nemecku nedávno Scholzovi padla vláda a budúci rok sa očakávajú predčasné voľby.
Ako pripomína Reuters, s Putinom sa nedávno stretol aj generálny tajomník OSN Antonio Guterres, ktorý sa zúčastnil na samite BRICS v ruskej Kazani. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov by mal v decembri vycestovať na Maltu, kde sa bude konať bezpečnostný samit.
Zelenskyj chce upokojiť národ
Očakáva sa, že Zelenskyj tento týždeň pre ukrajinskú verejnosť zverejní desaťbodový „plán odolnosti”. Ako napísali The Times, na Ukrajine by mal zvýšiť morálku po víťazstve Donalda Trumpa v amerických voľbách. Mal by sa tiež venovať tomu, ako udržať ekonomiku v chode aj počas tvrdých ruských útokov na energetickú infraštruktúru.
„Vzhľadom na psycho-emocionálny stav, v ktorom sa krajina nachádza, musíme jasne ukázať, ako budeme uprednostňovať investície do priemyslu, ako bude fungovať energetika, ako budeme komunikovať mobilizáciu armády, posilňovať fyzickú obranu – všetky najbolestivejšie otázky týkajúce sa udržateľnosti krajiny sú rozpracované,“ citoval britský denník Zelenského poradcu Mychajla Podoľaka.
Cez víkend zároveň ruská opozícia v Berlíne zorganizovala protest proti Vladimirovi Putinovi. Jeho hlavnými tvárami bola Julija Navaľná, manželka nespravodlivo väzneného opozičného politika Alexeja Navaľného, ktorý vo februári tohto roka zomrel vo väzení v Jamalsku, a nedávno prepustení Vladimir Kara-Murza s Iliom Jašinom.
Kara-Murza vyhlásil, že v Rusku sú „milióny“ ľudí, ktorí sú ako proti Putinovi, tak proti vojne. „V Rusku je však nemožné robiť to, čo sme urobili dnes. Aj za najmenšie prejavy protestu skončíte vo väzení – rovnako ako ja,“ povedal.
Ako zhŕňa portál Kyiv Independent, mnohí protestujúci si priniesli ukrajinské aj bielo-modré vlajky, ktoré sú symbolom ruskej opozície. Niektorí demonštranti mali proukrajinské transparenty s nápismi: „Ukrajinské víťazstvo je aj naše víťazstvo.“
Laureát Nobelovej ceny za mier Oleg Orlov si priniesol plagát s nápisom: „Viťazstvo Ukrajine, porážka Putinovi, sloboda Rusku!“ V rozhovore pre BBC povedal, že Putinova prehra na Ukrajine „zakonzervuje jeho fašistický režim v Rusku“ na veľa rokov dopredu. Zároveň vyzval na zintnezívnenie dodávok zbraní pre Ukrajinu.
Organizátori účastníkom podujatia zakázali mávať ruskou vlajkou.
Ukrajinský veľvyslanec v Nemecku Olexij Makejev ešte pred začiatkom akcie kritizoval protest so slovami, že ide o „PR akciu“ namierenú na nemecké publikum, nie na ruské obyvateľstvo.
Kyiv Independent dodáva, že hoci lídri ruskej opozície odsudzujú vojnu a Putinov režim, na Ukrajine ich kritizujú, keďže sú skeptickí voči plošným sankciám voči Rusku. Napríklad Navaľná vyhlásila, že všetci ruskí vojaci sa musia stiahnuť z ukrajinského územia, ale jednoznačne nepodporila dodávky zbraní Kyjivu.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
