Autor je prekladateľ
Vitajte pri ďalšom pokračovaní podcastu, v ktorom sa s Tomášom Hudákom rozprávame o mužských veciach. Aj keď Hudák ešte stále neprišiel a podľa mňa ani nikdy nepríde. A ani podcast to vlastne nie je.
Dnes máme pred sebou zložitú a zdanlivo kontraintuitívnu úlohu vysvetliť si, prečo je úžasné mať už v novembri rozložený vianočný stromček a v čom spočívajú výhody vianočných romantických komédií.
Samo, urob vtip!
Pred časom som sa náhodou stretol s jedným politikom. Deň predtým som napísal taký aj trochu vážnejší článok, v ktorom som sa snažil ísť o niečo viac do hĺbky. Občas píšem aj také, hoci toto nie je jeden z nich.
Daný politik nebol spokojný, bolo z neho dokonca cítiť aj akési sklamanie. „Samo,“ povedal mi, „čítal som, ale nedočítal som. Bolo to také komplikované. Ja chcem od teba vtipy. Daj mi vtipy.“
Domnievam sa, že to viac ako o článku vypovedá o danom politikovi, ale v niečom mal pravdu. Robiť si srandu je jednoduché. Premenovať ministra vnútra na Matúš Odstúp Kúsok je jednoduché. Robiť si srandu z Rudolfa Huliaka je mimoriadne jednoduché a aj prirodzené; veď ako inak sa má človek brániť, ak nie humorom.
Toto ľudia chcú a občas som sa k tomu v našom podcaste, ktorý podcastom nie je, aj uchýlil. Ľudia predsa chcú potvrdenie, že tí, ktorí sú zlí, sú zlí. Zároveň však platí, že to nie je jeho účel. Tým účelom je pokúsiť sa ukázať, ako muži môžu žiť spokojnejší a plnší život (napríklad, ako sme si vysvetlili pred niekoľkými mesiacmi, nosením ženských šiat).
Čo robia ľudia, keď nič nerobia?
Vianoce som nikdy nejako veľmi neprežíval. Keď som ešte býval s rodičmi, bolo to obdobie najväčšieho pracovného zhonu. Začala sa zimná sezóna, no a keďže rodičia mali najprv lyžiarsku školu a potom aj lyžiarske stredisko, pred Vianocami a počas nich vrcholili prípravy. A keď boli prípravy hotové, začala sa práca.
Vianoce sa teda odohrávali skôr mimochodom, keď bol čas. V puberte som už začal pracovať aj ja, takže keď sme sa napokon všetci večer doma stretli, boli sme jednoducho len unavení. A stále nebol koniec – bolo treba ešte chystať ďalší deň: koľko personálu treba, kto príde pracovať, čo všetko sa stalo, pokazilo, rozbilo, zničilo, poškodilo.
A k tomu sledovanie predpovede počasia: Bude sneh? A bude ho dosť? A ak ho bude dosť, nebude ho priveľa? A ak ho nebude dosť, čo potom? (Odpoveď bola nielen chudobnejšie Vianoce, ale aj celý rok.) Vstávalo sa o siedmej, a ak bolo o siedmej večer všetko hotové, tak bol čas na sviatky. Ale človek by si už skôr aj ľahol spať.
V dôsledku toho som napríklad nikdy veľmi nepoznal vianočné rozprávky a filmy – nemal som na ne veľmi čas. Nevedel som celkom, ako vyzerajú tie Vianoce, ktoré zažívajú všetci ostatní. Čo robia? Prečo nerobia nič? A čo robia, keď nerobia nič? Ešte stále sa to len učím.
No a v dôsledku toho som sa zas stal najväčším fanúšikom Vianoc. Čo najskôr.
Je to mäkké
Čitateľská obec Denníka N má rada fakty, tak si povedzme fakty: už týždeň máme ozdobený stromček a je to fantastické. Aj všetko ostatné: veniec na stole, hviezdu zapichnutú v kvetináči, malú vianočnú ozdobu na dverách. Z tej mám špeciálnu radosť, lebo si predstavujem, ako susede, ktorá číta Extra Plus a potom ho necháva pri vchode, vybíja poistky. (Extra Plus vždy vezmem domov a vyhodím.)
Je to fantastické minimálne z dvoch dôvodov: mesiac pred Vianocami je pre väčšinu ľudí najviac stresujúci; treba vybaviť všetko a perfektne, hoci všetko sa nedá a perfektne už vôbec nie. Každý má množstvo práce: mňa napríklad čaká v decembri desať diskusií po celom Slovensku. Popri práci a popri živote. (Aj tento článok píšem dva dni po termíne.)
Keď mám teda vôbec šancu zastaviť sa, padne mi to neuveriteľne dobre: stromček svieti, je to vyzdobené. Je to mäkké. Hebké. Myslím, že pointa tej výzdoby je práve v tom – aby sme sa cítili príjemne.
No a druhý dôvod je podobný: populárny vtip znie, že sa nachádzame v tom období, keď človek môže začať nad samovraždou uvažovať už o pol piatej podvečer. Vianočný stromček výrazne pomáha.
Porozprávajme sa o vianočných filmoch
No a potom tu máme ešte jeden dôležitý aspekt: cez víkend som síce robil aj iné veci, ale v prvom rade som si pozrel tri vianočné filmy. Romantické komédie. Úplne nehanebne som sa im venoval.
Samozrejme, vianočné romantické komédie sú gýčové a predvídateľné: sú dvaja, stretnú sa (spravidla náhodou), niečo im stojí v ceste, potom si tú cestu k sebe nájdu, ale niečo sa pokašle, lebo jednému z nich trvá, kým si uvedomí, aký poklad mu osud do tej cesty postavil.
Trochu sa to skomplikuje, už-už sa zdá, že by to mohlo aj nevyjsť, ale čo by to bolo za romantickú vianočnú komédiu, keby to nevyšlo. Veď presne v tom je pointa. Prichádza katarzia, prerod, uvedomenie. A šťastie. Koniec. Krása. Za seba ešte poviem, že jednoznačne požadujem sneh. A tiež poviem, že tú nórsku vianočnú komédiu na Netflixe nepozerajte. Dosť blbosť.
Skrátka, vianočné romantické komédie sa odohrávajú vždy presne tak, ako sa odohrávať majú, a tak je to aj správne. Cítim sa pri nich dobre. Rozprávky ma nezaujímajú, chcem lásku. Okrem tej nórskej blbosti som videl ešte ďalšie dva filmy a počas ich pozerania som zistil, že som ich videl aj minulý rok – ale to vôbec nevadí. Mimochodom, odpoveď na otázku, či je Love Actually najlepším vianočným filmom, je áno, a týmto by som to považoval za vyriešené.
Takže tak. Voči celému tomuto konceptu môžete mať aj námietky, ale nedá sa povedať, že by som sa úplne pýtal na názor. Absolútne si uvedomujem, že Vianoce vo svojej dnešnej podobe sú len nemilosrdným mlynčekom neskorého kapitalizmu, ale o míňaní stoviek eur predsa nepadlo ani slovo a čo to má s tým, že sa chcem mať dobre? Že ešte nie je sneh? Veď ani nebude. Že keď je tam ten stromček päť týždňov, tak to nie je výnimočné? Je; tomu verte.
Myslím si, že vianočnú atmosféru si každý môže urobiť, kedy chce, a mať ju tak dlho, ako chce. Napríklad aj v novembri: niekto bude mať obyčajný večer a niekomu bude svietiť stromček.
Toľko mužský podcast na tento mesiac, a ak sa vám tento článok nepáčil, tak vedzte, že pôvodne mal byť o dôležitosti orgazmu. Možno nabudúce.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Samuel Marec































