Biela vrana Michal Šúrek: Neurobil som nič výnimočné. Každý by mal postupovať ako ja

Podporte kampaň na 50 evakuačných sanitiek pre Ukrajinu od Nadácie otvorenej spoločnosti a Dárku pro Putina.

Sú to štyri mesiace, odkedy vás obvinili zo zneužitia právomocí verejného činiteľa, lebo ste vraj nesprávne evidovali výpovede spolupracujúcich obvinených. Ako sa za ten čas pohlo s vaším prípadom?

Tento prípad sa nepohol vôbec žiadnym smerom. Dodnes nemám absolútne žiadnu informáciu o tom, že by boli vykonávané nejaké úkony, o ktorých by bol upovedomovaný môj obhajca. Neboli vypočuté žiadne osoby, možno boli zabezpečované nejaké listinné dôkazy. Ale budú to takmer štyri mesiace, čo je vlastne aj zákonná lehota v zmysle Trestného poriadku na ukončovanie vyšetrovania zločinu. Tu ide tiež o zločin. Tento prístup mi iba potvrdzuje, že ide o niečo vymyslené a účelové, o snahu odstaviť ma od práce a pozastaviť mi výkon funkcie prokurátora.

Doteraz ste neboli vypovedať? 

Nie, nikto z nás obvinených ešte nebol vypovedať pred vyšetrovateľom a doposiaľ nebolo rozhodnuté ani o našich sťažnostiach voči vznesenému obvineniu.

To je normálne, že vás ani nevypočuli?

Z môjho pohľadu to normálne nie je a neviem si predstaviť, že by sme takýmto spôsobom postupovali, keď som bol prokurátorom špeciálnej prokuratúry. Ale ani na okresnej alebo krajskej prokuratúre si neviem predstaviť takýto prístup. Boli podané aj námietky zaujatosti vo vzťahu k dozorovému prokurátorovi, dohľadovej prokurátorke, generálnemu prokurátorovi, avšak tieto námietky nemajú vôbec žiadny vplyv na plynulosť a priebeh vyšetrovania. Vyšetrovateľ je vo svojej práci nezávislý od prokurátora.

Ako to znášate?

Mám na to svoj názor, ktorý je prezentovaný v sťažnosti, o ktorej nebolo rozhodnuté. Vyhnem sa rozoberaniu právnej stránky, osobne to znášam v pohode.

Čo celé dni robíte?

Stále je čo robiť. Snažím sa pomáhať v domácnosti, s výchovou detí, v rámci rodiny pomôcť niečo odniesť, doviezť. Tiež sa, samozrejme, snažím zostať zapojený do toho, čo sa deje naokolo, a riešim nejaké ďalšie aktivity.

Ako veľmi vás zasiahlo, že ste prišli o polovicu príjmu?

Ako každého človeka, ktorý má nejakým spôsobom nastavené výdavky, či už hypotéku, alebo auto. Nie je to nič príjemné, ale viem vyžiť.

Nadácia Zastavme korupciu spustila 17. novembra zbierku pre odstavených policajtov, aj pre vás. Je to pre vás dôležité? Umožní vám to neodísť z prokuratúry?

Treba povedať, že som na tom oveľa lepšie ako chalani z polície, pretože oni sú doslova v domácom väzení. Musia byť v určitých časoch doma, na akékoľvek opustenie priestoru, ktorý majú zahlásený ako bydlisko, potrebujú súhlas nadriadeného, čiže je to pre nich naozaj veľmi obmedzujúce. Ja takéto obmedzenia nemám, preto sa snažím vyvíjať rôzne aktivity, pomôcť, kde sa dá v rámci rodiny. Nie som v takom väzení. Zbierka je dôležitá, máme možnosť vidieť, že stále v rámci našej republiky existujú ľudia, ktorí nie sú ľahostajní k situácii, ktorá sa nám stala. Je to veľmi povzbudzujúce, aj keď som si čítal odkazy od ľudí. Prvýkrát som sa s tým oboznámil v nedeľu večer, prispievajú tam rôzni známi, kamaráti a vyšetrovatelia, ktorí so mnou alebo s nami pracovali, píšu tam rôzne odkazy, smial som sa na tom, niekedy sú tam veci, ktorým rozumieme iba my.

Doteraz sa vyzbieralo 80-tisíc eur, koľko peňazí potrebujete, aby ste to zvládli?

Toto je otázka na policajtov. Ak budem mať aj ja možnosť čerpať z tých peňazí, chcel by som to použiť výlučne na financovanie právneho zastúpenia, s ktorým mi vznikajú náklady.

Ako dlho to môžu naťahovať?

Roky. Máme tu čerstvý príklad chalanov okolo Jána Čurillu. Treba si pozrieť, kedy im bolo vznesené obvinenie a kedy bola podaná obžaloba. Vôbec nebudem preháňať, keď poviem, že hovoríme o ďalších troch rokoch napríklad.

V celej veci došlo k viacerým námietkam zaujatosti. Namietol sa aj trnavský krajský prokurátor Ivo Vendel. Poznáte sa?

Áno, poznáme sa. Iva Vendela si vážim, bol to môj prvý nadriadený, keď som začal pracovať na prokuratúre ešte ako čakateľ a následne ako prokurátor na Okresnej prokuratúre Bratislava 5. Považoval som ho, aj považujem za rovného chlapa, aj keď sme sa nie vždy zhodli na spôsobe vedenia alebo na nejakých postupoch. Keď priznal náš vzťah, preukázal svoj čestný postoj. Je to rovesník môjho otca, dlhoročného prokurátora, aj s ním sa pozná, čo tam aj uviedol. Pamätá si ma ešte ako malého chlapca. Ako som sa neskôr dozvedel, svoj názor na moje stíhanie povedal aj pánovi Žilinkovi.

Čo mu povedal?

Mám informáciu, že došlo k stretnutiu, kde prezentoval svoj názor pred Žilinkom a povedal, že by malo dôjsť k zrušeniu nášho obvinenia, lebo je to hlúposť a nie je to trestný čin, čo si myslím aj ja a všetci, čo majú vznesené tieto nezmyselné účelové obvinenia. Zo strany Žilinku mala prísť odpoveď, že to treba držať za každú cenu. Takže si treba položiť otázku, kto je tu čestný a kto má záujem napĺňať poslanie prokurátora.

Ako si Žilinkov postoj vysvetľujete? Veď aj on musí vidieť, že mu obvinili jedného z najlepších prokurátorov. Postavil vás mimo služby, hoci vôbec nebol povinný to urobiť. Štyri mesiace sa tam nič nedeje, vy sedíte doma, jemu to ako generálnemu prokurátorovi neprekáža?

To je otázka naňho, ale ako som počul z novinárskej obce, najväčšia výzva je dostať Žilinku na rozhovor. Treba sa ho opýtať, či vôbec od určitého momentu koná ako slobodný človek, alebo ako niekoho vazal. Z prokurátorského pohľadu je nezmyselné, že nedokázal zakročiť ani pri takejto evidentnej do očí bijúcej nečinnosti vyšetrovateľov.

Vy ste namietli aj dozorujúceho prokurátora Michala Žeňucha. Z akého dôvodu? 

O tejto námietke ešte nebolo právoplatne rozhodnuté. Podal som sťažnosť voči tomu, keď sa nevylúčil. Poznáme sa, spoznali sme sa na jednej spoločenskej udalosti, ktorú si on zjavne dobre pamätá, a vie, čo tam rozprával. Mám aj priamu informáciu od ľudí, ktorí sa s ním stretávali, ako sa chválil svojím postojom aj v týchto konaniach a svojimi kontaktmi v politike.

Ide o jeho priateľstvo s ministrom Robertom Kaliňákom. Vraj povedal, že keď to hovoril, tak len blafoval, lebo chcel zistiť, odkiaľ sa to dostane k vám. Čo hovoríte na také vysvetlenie?

Je to detinská, infantilná, zúfalá výhovorka, pretože tieto skutočnosti vraj tvrdil ešte predtým, ako sme mali vznesené obvinenie. On sám dobre vie, čo komu narozprával.

Neveríte jeho vysvetleniu?

Určite nie.

Váš bývalý kolega z prokuratúry Matúš Harkabus napísal status o tom, že v prípade, ak sa namietne krajský prokurátor, čo tu urobil Ivo Vendel, by vec mala dozorovať úplne iná prokuratúra, ale generálna prokuratúra to ponechala trnavskej. Je to bežný postup?

Pokiaľ si dobre spomínam, vždy keď sa vylúčil konkrétny krajský prokurátor, tak vec bola automaticky odňatá, aby nepadlo akékoľvek podozrenie na celú prokuráturu, a bola daná inej prokuratúre. Obdobne to bolo aj s okresnými prokurátormi.

Ale asi to nie je povinnosť generálnej prokuratúry?

Nehovoríme tu o povinnosti, lebo to nemáte nikde určené, ale býval to štandardný postup.

Advokát Marek Para na to napísal Matúšovi Harkabusovi, prečo sa rozčuľuje, veď v kauze Očistec sa tiež namietol špeciálny prokurátor a dozorovali ju ďalej prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry. Aký je v tom rozdiel?

Advokát Para zabudol na jednu dôležitú vec, ktorú mu tam bývalý kolega Harkabus veľmi slušne a inteligentne uviedol, a to, že zákon neumožňoval odňať korupčnú trestnú vec Úradu špeciálnej prokuratúry. Úrad špeciálnej prokuratúry nemal vytvorený zákonný ekvivalent, ako to je v prípade Špecializovaného trestného súdu. Tam keby došlo k vylúčeniu všetkých sudcov, prichádza do úvahy ako zástupca Krajský súd v Banskej Bystrici. Ale na prokuratúre to nebolo takto dotiahnuté, tým pádom nebolo ani možné uvažovať o odňatí tejto veci Úradu špeciálnej prokuratúry. Pán Para to určite dobre vie, ale zrejme pre jeho fanúšikov sú nejaké rozhodnutia súdov bezpredmetné. Ústavný aj Najvyšší súd sa k tomuto niekoľkokrát vyjadroval a tento postup, že to nebolo odňaté Úradu špeciálnej prokuratúry, označil za správny a zákonný. Rovnako to bolo aj v prípade Dušana Kováčika, ktorého som dozoroval. Obhajcovia sa snažili o odňatie týchto vecí Úradu špeciálnej prokuratúry a bolo im priamo vysvetlené súdmi, že nie je taká možnosť. Advokáti veľmi radi manipulujú s verejnou mienkou. Poviem aj to, že keď sa stal Daniel Lipšic špeciálnym prokurátorom, Očistec už bol dávno rozbehnutý. Nebolo to tak, že on by bol pri zrode. Do poslednej chvíle som netušil, kto bude špeciálny prokurátor, a nijako ma to v mojej práci neovplyvňovalo. Zase je to iba taký účelový argument, zatiahnutie politiky do trestnej činnosti, lebo je to ľúbivé.

Keď vás postavili mimo služby, hovorilo sa aj o tom, že to mohlo byť práve pre prípad Očistec. Máte informácie, čo je v tom prípade nové, prečo sa tam stále nepojednáva? 

Informácie ako také nemám, lebo už nie som dozorový prokurátor, ale zachytil som informáciu, že mal byť vylúčený pán sudca Hrubala, ktorý tam nastúpil po vylúčení doktora Giertliho, ale či bol vylúčený právoplatne alebo neprávoplatne, to neviem. Zjavne tam prebiehajú rôzne procesy a je veľmi zaujímavé sledovať, ako obžalovaní namietajú jednotlivých sudcov, hlavne tých, ktorí si nejakým spôsobom obhájili svoju pozíciu a nezľakli sa v iných prípadoch.

Rozprávame sa v pondelok ráno, dnes večer dostanete ocenenie Bielu vranu. To je cena, o ktorej organizátori píšu: „Je pre nás veľmi dôležité, aby vzácni ľudia v našej spoločnosti, ktorí bránia pravdu, spravodlivosť a verejný záujem, zažili poďakovanie a podporu. Často je to naopak – čelia vyhrážkam, trestným oznámeniam, strate zamestnania či posmechu okolia.“ Stačí takéto poďakovanie?

Priznám sa, že som bol prekvapený, že vôbec niekto na to takýmto spôsobom reflektoval. Musel som si vyhľadať na internete informácie, čo je vlastne toto ocenenie. Evidoval som ho, ale vždy som to mal spojené s občianskym aktivizmom a niečím výnimočným. Ja som iba robil svoju prácu, napĺňal svoje povolanie a to, čo som v živote urobil, nepovažujem ničím za výnimočné. Mal by to tak robiť každý prokurátor a postupovať tak, ako som postupoval ja. Prekvapilo ma to a potešilo zároveň, že si na mňa niekto spomenul a ocenil to.

Ďalej hovoria, že cena sa udeľuje „vzácnym ľuďom okolo nás, ktorí sú ochotní brániť pravdu a spravodlivosť, konkrétnym činom preukázali občiansku odvahu, potlačili osobné záujmy v mene verejného prínosu, hodnôt, či princípov a mohli pritom podstúpiť riziko, rôzne príkoria, či zažiť odsúdenie“. Mohli ste sa vôbec pri vyšetrovaní korupcie na najvyšších miestach rozhodnúť inak? Mali ste na výber?

Osobne si to neviem predstaviť, ale možno niekto na mojej pozícii by sa rozhodol inak, alebo by nepristúpil k niektorým krokom, ale to je skôr teoretizovanie. Ja by som nekonal inak. Teraz si môžem vyčítať akurát to, že sa toho nepodarilo viac, že sme ešte viacej nespravili, kým sme mali takú možnosť.

Nemali sa vás kolegovia razantnejšie zastať? Nie sú zase raz skoro všetci ticho?

Veľmi ma potešilo, že sa ma zastali moji najbližší kolegovia z Úradu špeciálnej prokuratúry, aj to nie všetci.

Nie je to málo? 

Rovnako ma potešilo, že sa ma zastala aj česká Únia štátnych zástupcov. Poskytol som informácie aj kolegovi v Rade prokurátorov, aby mali dosť údajov k môjmu trestnému stíhaniu, aby sa rada nemohla vyhovárať, že nemala k dispozícii nejaké skutočnosti, na základe ktorých by sa mohla aspoň formálne k tomu vyjadriť, ale ani to nebolo pohodlné. Nevyjadrili sa k tomu. Českí kolegovia sa ma zastali, naši slovenskí nie. Do značnej miery ma to ani neprekvapilo. Pracoval som na okrese, na kraji, na Úrade špeciálnej prokuratúry, aj na generálnej prokuratúre. Často ide o veľmi šikovných a inteligentných ľudí, ale sú ľudia, ktorí uprednostňujú svoje pohodlie pred tým, aby vyjadrili svoj názor, čo je smutné a mne vzdialené. Som rád aspoň za tých pár ľudí, ktorí sa za mňa postavili, veľmi si to vážim.

Čo tí ostatní?

To si musia sami v sebe vysporiadať, pretože to, čo sa stalo mne, sa môže stať hocikomu z nich. Byť obvinený za nejaký právny názor a procesný postup, to je neslýchané.

Rozprávame sa týždeň potom, čo sa ukázalo, že policajt zabil v Košiciach bezdomovca, ktorý kradol v obchode. V akom stave je policajný zbor podľa informácií, ktoré máte?

Žiaľbohu, policajný zbor je v žalostnom stave, v absolútnom rozvrate. To nie sú moje slová, ale množstva bývalých alebo aj súčasných policajtov preradených na iné miesta. Je to vidno aj na tom, že mediálne sa do popredia dostávajú často iné skutočnosti, ako keď sa po minulé roky informovalo aj o zaujímavých trestných konaniach. Už aj cez toto sa dá veľmi ľahko zhodnotiť situácia, ktorá v polícii je.

Akoby sa nič nedialo, nič sa nevyšetrovalo v porovnaní s obdobím, ktoré sme žili predtým.

To bola iba špička ľadovca, čo sa dostávala von. Nechcem sa nikoho dotknúť. Veľmi si vážim prácu každého čestného policajta, prokurátora aj sudcu. Viem, ako to vyzerá na preťaženej okresnej prokuratúre, a verím tomu, že aj teraz tam tá drobná trestná činnosť stále existuje. Určite týmto ľuďom do značnej miery v niektorých veciach možno uľahčili prácu novely Trestných kódexov, že sa z trestných činov stali priestupky, ale to neznamená, že tu tá trestná činnosť nie je, tie skutky ako také sa stali.

Akurát ich menej prísne trestáme.

Áno, alebo ak sa aj skutok stane, nakoniec vyplynie, že nejde o trestný čin, ale ide o priestupok. Ale stále sa tým niekto musí zaoberať. Z tohto pohľadu sa naoko možno štatisticky znížila drobná trestná činnosť, ale ako prokurátor, ktorý si prešiel všetkými stupňami, viem, ako to na okrese a kraji funguje. Často najmä v exponovaných okrskoch a krajoch majú dosť roboty.

Môže novela policajtov frustrovať? 

Je to skôr otázka do policajných radov. Ja som to vnímal ako veľmi nespravodlivé. Vykonávate ako prokurátor dozor v trestnom konaní, aktívne ku všetkému pristupujete, dodržiavate s maximálnou opatrnosťou všetky právne predpisy, či už zákonné, alebo podzákonné, a potom príde nejaký radikálny zásah, ktorý vašu prácu doslova zdehonestuje. Vtedy môže prísť k nejakej frustrácii, ale či toto bol prípad v Košiciach, neviem. Tu by som skôr povedal, že išlo o systémové zlyhanie, ktoré treba začať riešiť.

Minister vnútra aj policajný prezident hovoria, že je to individuálne zlyhanie. 

Individuálne zlyhanie tiež môže vypadnúť zo zle nastaveného systému, keď jedinec nedokáže niečo uniesť. Ale je to otázka do policajných radov. Roky sa hovorí, že políciu a prokuratúru treba systematicky budovať a treba ísť od spodných základov, lebo keď nemáte dom postavený na pevných základoch, tak vám spadne.

Od nástupu tejto vlády úplne vymizla korupcia na najvyšších miestach. Minulý týždeň bol prvý prípad, zadržali šéfa dopravákov v treťom bratislavskom okrese pri preberaní úplatku 6-tisíc eur. Prestala zrazu korupcia existovať?

Určite je to do značnej miery aj údajne potrebnou reorganizáciou policajného zboru, pretože len čo ja viem, chlapci, ktorí robili na korupčných veciach, sa predtým nezastavili a bolo toho naozaj veľa. Toto bol asi už naozaj taký vypuklý prípad, že sa nedal ignorovať.

Minulý týždeň bolo pojednávanie v kauze Mýtnik a Daniel Čech tam na jednej strane povedal, že platí to, čo vypovedal doteraz, ale zároveň povedal, že jeden skutok, ktorý sa týka Františka Imreczeho, si vymyslel. Otáčajú spolupracujúci obvinení svoje výpovede? 

Nemám tú vedomosť. Je to aj o tom, ako sa výpovede svedkov alebo to, čo sa na pojednávaní odohralo, interpretuje. Zažil som pojednávania, kde sme počúvali rovnakú výpoveď a vyšiel advokát a povedal, že teraz sme to mali počuť, že obžaloba stojí na vratkých nohách. Vyšiel som ja a bolo potvrdené všetko, čo tá osoba povedala v prípravnom konaní, a v konečnom účtovaní to aj sudca povedal, že to napomohlo k odsúdeniu. Osoby, ktoré už nejakým spôsobom vypovedali a na základe ich výpovedí boli vznesené obvinenia ďalším osobám, boli poučené aj o hrozbe krivého obvinenia v prípade, že by niekoho obvinili alebo vypovedali nepravdivo. V konečnom dôsledku o vine a následnom treste rozhoduje súd.

Ako premýšľate o svojej budúcnosti, keď ste teraz odstavený doma?

Verím, že tento stav nebude dlho trvať, že budem očistený a budem sa môcť vrátiť do práce, že budem môcť pracovať na svojich prípadoch.

Viete si predstaviť, že by ste napríklad vstúpili do politiky?

To si momentálne neviem predstaviť. Bol som prokurátor, stále som prokurátor a verím, že aj budem prokurátorom.

Vidíte v tomto celom, čo sa vám deje, aj niečo pozitívne?

Určite áno, a nie je toho málo. Ale to si nechám pre seba, aby tí, ktorí stoja za týmto mojím stíhaním, mi aj tie moje drobné radosti nejakým spôsobom neprekazili.