Denník N

Pred 55 rokmi obletel Zem Jurij Gagarin. Čo tomu predchádzalo, čo s ním urobila sláva, prečo zomrel

Na nedatovanom portréte Jurij Gagarin a jeho vyznamenanie (vpravo) Hrdina Sovietskeho zväzu. FOTO - TASR/AP
Na nedatovanom portréte Jurij Gagarin a jeho vyznamenanie (vpravo) Hrdina Sovietskeho zväzu. FOTO – TASR/AP

Ako to bolo s prvým človekom v kozme, hovorí Juraj Petrovič.

JURAJ PETROVIČ sa narodil v roku 1971. Vyštudoval hru na viole na konzervatóriu v Prahe a právo na Bratislavskej vysokej škole práva. Pracuje ako manažér v oblasti chemického priemyslu, je podpredsedom OKS. Od detstva sa venuje kozmonautike a všetkému, čo súvisí s letmi do vesmíru. Publikoval o tom články v časopise .týždeň, na túto tému sa zúčastnil viacerých televíznych diskusií.

Začnem konšpiračnou teóriou. Jurij Gagarin vraj nebol prvým človekom vo vesmíre, ale prvým, kto ten let prežil.

Neexistujú žiadne relevantné dôkazy o tom, že by to bola pravda. Nič také sa nepreukázalo ani po tom, čo sa odtajnili onakvejšie „prúsery“ ruského vesmírneho programu.

Napríklad 23. marca 1961, teda niečo viac ako dva týždne pred letom Gagarina, na konci pobytu v izolačnej komore zomrel Valentin Bondarenko, to sa však stalo na Zemi. Doplatil prakticky na to isté, na čo neskôr aj traja americkí astronauti v rámci misie Apollo 1.

Čo sa stalo?

Bondarenko bol v rámci tréningu desať dní v pretlakovej komore naplnenej kyslíkom. Keď končil, z tela si odstránil niekoľko biomedicínskych senzorov a čistil si miesto ich nalepenia vatovým tampónom, namočeným v liehu.

Tento potom nechtiac odhodil na elektrický varič, čo bola v kombinácii s kyslíkom šialená kombinácia. Horiaci tampón sa pokúšal uhasiť rukávom svojej bavlnenej kombinézy, ktorá na ňom v čisto kyslíkovej atmosfére zhorela do tla.

Utrpel popáleniny tretieho stupňa a o šestnásť hodín zomrel v nemocnici. Gagarin bol jedným z kozmonautov, ktorí držali „stráž“ pri jeho posteli, keď umieral.

Na archívnej snímke konšštruktér lode Vostok Oleg Ivanovskij (vpravo) a Jurij Gagarin. FOTO - TASR/AP
Jurij Gagarin. FOTO – TASR/AP

Zvláštne informácie v roku 2011 uviedol časopis Život. O prvom pilotovanom lete Sovietov do vesmíru vraj už dva dni pred vzlietnutím Gagarina písal britský denník Daily Worker a o deň neskôr agentúra UPI. Washington Post mal dokonca písať o piatich kozmonautoch, čo neprežili, Corriere della Sera až o štrnástich.

O lete človeka do vesmíru sa vtedy písalo veľa. Američania sa predsa tiež chystali vypustiť prvého astronauta a logicky sa predpokladalo, že keď sa Rusom podarilo vypustiť prvý satelit, budú chcieť byť prví aj s človekom vo vesmíre.

Podľa mňa články o mŕtvych sovietskych kozmonautoch boli len západnou propagandou, lebo šok z toho, čo Sovieti dokážu, bol relatívne veľký už po roku 1957, keď do vesmíru poslali prvú družicu. Navyše, ruská družica bola v porovnaní s tým, o čo sa pokúšali Američania, asi štyridsaťnásobne ťažšia.

Sputnik 1 vážil až 83 kilogramov, kým Američania vtedy mali k dispozícii len družicu o veľkosti väčšieho pomaranča s hmotnosťou necelých dvoch kilogramov.

Z čoho vznikli tie konšpirácie?

Tie existujú takmer o všetkom vrátane Gagarinovej smrti, ku ktorej sa ešte dostaneme. Šíril ich dokonca aj renomovaný človek ako Alexej Leonov, ktorý ako prvý vystúpil do otvoreného vesmírneho priestoru. Pre jeho teórie sa s ním dokonca prestala rozprávať aj Gagarinova manželka.

Problémom konšpiračných teórií je, že sa nikdy nedajú vyvrátiť. Pred Gagarinom sa totiž naozaj realizovali lety do vesmíru, v rámci nich sa však okrem iného testovalo aj spojenie so Zemou.

Rusi vtedy z vesmírnej lode nechali vysielať nahrávku zborového spevu práve preto, aby sa toto vysielanie mylne nepovažovalo za let s kozmonautom.

Neprispieva ku konšpiráciám najmä prísne utajovanie informácií?

Samozrejme, okolo ruského vesmírneho programu fungovali neuveriteľné dezinformácie a utajovanie. Na rozdiel od Američanov, ktorí všetky úspechy aj neúspechy absolvovali prakticky v priamom prenose pred celým svetom.

Koniec koncov, detaily o Bondarenkovej smrti sme sa dozvedeli až v roku 1986, keď Gorbačov v rámci takzvanej glasnosti dovolil, aby sa konečne informovalo o niektorých veciach. Zomrel pritom v roku 1961.

Jurij Gagarin. Foto - TASR/AP
Jurij Gagarin. Foto – TASR/AP

Čo spôsobilo, že Sovieti predbehli Američanov a boli schopní vyslať človeka do vesmíru ako prví?

Celé to, paradoxne, súviselo s vtedajšou schopnosťou doručiť jadrové zbrane na miesto určenia. Američania mali jadrové zbrane skôr, Rusi prvú jadrovú bombu odpálili až v roku 1949.

Rozdiel bol však v tom, že Američania mali vojenské základne, z ktorých tie bomby dokázali bombardérmi prepraviť na potrebné miesto, relatívne blízko k územiu ZSSR. Sovieti, naopak, boli v nevýhode, lebo ich letectvo bolo od amerického územia ďaleko.

Druhý moment spočíval v tom, že ruské jadrové zbrane boli konštrukčne oveľa ťažšie, prvé sa dokonca letecky ani nedali prepraviť. Sovieti teda boli nútení vyvinúť iný spôsob. Pomohol im v tom konštruktér Sergej Koroľov, ktorého dokonca kvôli tomu vytiahli z gulagu.

Rusi sa teda raketovému vývoju venovali oveľa skôr?

Nielen Rusi. Už od 20. rokov minulého storočia existovalo niekoľko skupín vedcov, ktorí sa snažili vypustiť raketu na kvapalné palivo. V Rusku to bola práve skupina okolo Koroľova, Tichonravova a Pobedonosceva.

Druhé centrum vzniklo v Nemecku, kde šéfoval Hermann Oberth a ktorého členom bol aj známy Wernher von Braun. Tretie bolo v USA, kde to viedol Robert Goddard, ktorý nakoniec raketu na kvapalné palivo vypustil ako prvý.

Američania potom dotiahli k sebe aj Nemcov, ktorí vyvinuli a vyrábali známu V2, čo bola prvá vojensky použitá balistická raketa na svete a von Braun im dokonca neskôr pomohol dostať sa na Mesiac.

V každom prípade Koroľov s kolegami presvedčil sovietskych vojenských veliteľov a aj Stalina, že raketový vývoj je jediná cesta, ako vyrovnať nevýhodu, ktorú mali v leteckých silách a v schopnosti prepravovať jadrové zbrane na miesto určenia. Vyvíjali pritom oveľa väčšie nosiče.

Preto vedeli vyslať ako prví aj družicu?

Áno. Stačilo im na to upraviť už vyvinutú medzikontinentálnu balistickú raketu R7, prezývanú aj Semjorka. Pred Američanmi teda mali solídny náskok, k čomu prispelo aj to, že Dwight Eisenhower, prezident USA pred Kennedym, nebral situáciu dosť vážne. Spoliehal sa, že jadrové zbrane dokáže prepravovať aj letectvom.

Keď potom Rusi v roku 1957 vypustili družicu Sputnik 1, Američania ostali v šoku, že národ, ktorý pomaly nevie vyrobiť ani chladničku, zrazu lieta do vesmíru. Tlak verejnej mienky sa potom stupňoval a po štarte Gagarina sa naostro odštartovali vesmírne preteky medzi ZSSR a USA.

Američanov totiž štvalo aj to, ako šéf Sovietov Nikita Chruščov vypustenie družice využíval na brutálnu propagandu. To už nehovorím o ich reálnom strachu, že prípadnú jadrovú vojnu by naozaj mohli vyhrať Rusi.

Na nedatovanej snímke kozmonaut Jurij Gagarin v skafandri. FOTO - TASR/AP
Na nedatovanej snímke kozmonaut Jurij Gagarin v skafandri. FOTO – TASR/AP

Sovieti vypustili prvú testovaciu loď určenú pre ľudskú posádku už v máji 1960. Viaceré štarty so psami či s maketami kozmonautov však mali byť neúspešné. Nebol to s Gagarinom priveľký risk?

Nie, to je hlúposť. Prvý zjednodušený prototyp naozaj odštartoval v máji 1960, pre nesprávnu funkciu brzdiaceho motora však nakoniec krúžil okolo Zeme viac ako dva roky, takže to bol v zásade úspešný let.

V júli 1960 explodovala pri pokuse o štart ďalšieho testovacieho letu nosná raketa, úspešný let však dokázali urobiť už v auguste 1960, keď okrem iného leteli aj dva psy, Belka a Strelka. Úspešne však pristáli späť na Zemi.

Koroľov si mimoriadne zakladal na tom, že predtým, než do vesmíru poletí človek, musia byť najskôr realizované minimálne dva úspešné štarty za sebou vrátane bezproblémového pristátia.

Preto do vesmíru poslal aj psa menom Černuška a známu maketu s menom Ivan Ivanovič, ktorú navliekli do skafandra, pričom merali všetky parametre letu.

Posledný bezpilotný štart pred Gagarinom sa uskutočnil v marci 1961, na čo jeho let konečne odobrila aj štátna komisia a šéf letectva. Koroľov teda napriek silným politickým tlakom neriskoval.

Predpokladám, že adeptov na let do vesmíru bolo veľa.

Samozrejme, ich počet však redukovali prísne kritériá. Kabína Vostoku bola maličká, kozmonaut nesmel mať viac ako 175 centimetrov a vážiť viac ako 70 kilogramov.

Vyberalo sa asi z 3400 letcov, z čoho vyplynulo 206 kandidátov, ktorých potom ďalej filtrovali na základe rôznych skúšok a zdravotných parametrov. Z týchto testov vzišiel prvý 20-členný oddiel sovietskych kozmonautov.

Keďže výcvikové zariadenia v dnešnom Hviezdnom mestečku neboli ešte celkom hotové, musel sa výber pre prvý let ešte zúžiť. Nakoniec sa v októbri 1960 vybrali šiesti, ktorí už absolvovali kompletný výcvik vrátane náročnej psychickej a fyzickej prípravy. Boli to Gagarin, Neľjubov, Bykovský, Nikolajev, Popovič a Titov.

Juraj Petrovič sa kozmonautike venuje od detstva. Foto - archív J. P.
Juraj Petrovič sa kozmonautike venuje od detstva. Foto – archív J. P.

Mal Gagarin možnosť loď ovládať, alebo všetko riešila automatika?

Nie, nemal možnosť samostatného manévrovania, loď robila všetko sama. Hovorí sa síce, že isté veci mohol urobiť aj manuálne, relevantné zdroje však tvrdia, že manuálne ovládanie bol vlastne iba „fejk“.

Musíme si uvedomiť, že sovietski kozmonauti boli síce vojenskí letci, ale výrazne sa líšili od amerických astronautov. Tí museli byť skúšobnými pilotmi s minimálne tisíckou samostatne nalietaných hodín na prúdových strojoch.

Sovietski kozmonauti mali nalietané rádovo menej, Gagarin v čase štartu do vesmíru len necelých 300 hodín a dokonca iba necelých 100 samostatne. Zrejme aj preto Koroľov nemal pri lodi Vostok snahu prenechávať riadenie letu kozmonautom a počítal s plne automatickým priebehom.

Až loď Sojuz bola Koroľovom vyvinutá ako plne manévrovateľná vo vesmíre, čo bolo aj nevyhnutné pre spájanie sa s inými telesami, či už lunárnym výsadkovým modulom, alebo s vesmírnymi stanicami na obežnej dráhe okolo Zeme.

Čo teda bolo Gagarinovou úlohou?

Robiť záznam z letu a testovať vo vesmíre jedenie a pitie. V prvom rade však mal otestovať, aké pre človeka vôbec je lietanie vo vesmíre v beztiažovom stave.

Popritom mal dohodnuté so Zemou kódové slová, ktorými mal signalizovať prípadne problémy tak, aby im nerozumel nik, kto by sa naladil na tú istú frekvenciu.

Napríklad?

Ak by Gagarin vyslovil, že sa má dobre, riadiace stredisko by hneď vedelo, že má nejaké problémy. Kým tvrdil, že sa má vynikajúco, znamenalo to, že všetko je v poriadku.

Na archívnej snímke zverejnenej agentúrou TASS v apríli 1961 ruský kozmonaut Jurij Gagarin počas výcviku. FOTO - TASR/AP
Na archívnej snímke zverejnenej agentúrou TASS v apríli 1961 ruský kozmonaut Jurij Gagarin počas výcviku. FOTO – TASR/AP

Zohrával pri výbere rolu triedny pôvod?

Pôvod bol jedným z dôležitých kritérií. Rozhodne muselo ísť o človeka z robotnícko-roľníckej rodiny bez šrámov z minulosti. U Gagarina však veľa zohrala aj jeho povaha.

Vopred sa vedelo, že po návrate bude používaný na propagandu na celom svete, takže sa prísne hodnotilo, ako jedná s ľuďmi, ako vystupuje na verejnosti, ako pôsobí na iných.

Jeho výhodou bolo, že bol naozaj priateľský, preto si všetci doteraz pamätajú ten jeho povestný úsmev, zaznamenaný na množstve fotografií. Nehral to, naozaj si dokázal ľahko získať ľudí okolo seba.

Kedy sa dozvedel, že poletí práve on?

Definitívne im to generálplukovník letectva Kamanin oznámil dva či tri dni pred letom. V rámci tej šesťčlennej skupiny však väčšina neskôr tvrdila, že o Gagarinovom výbere bola presvedčená už oveľa skôr.

Jeho náhradníkom bol German Titov.

A nie celkom tú informáciu zvládol, bol z toho rozčarovaný. Neprekvapuje to však, každý chcel byť vo vesmíre ako prvý. Rozhodne to ustál horšie ako Gagarin, keď mu neskôr oznámili, že bude len náhradníkom Komarova pri lete Sojuzu 1, čo mu, paradoxne, na rok zachránilo život.

Titov potom letel do vesmíru ako druhý, s Vostokom 2 strávil vo vesmíre 25 hodín a 18 minút.

Jurij Gagarin. Foto - TASR/AP
Jurij Gagarin. Foto – TASR/AP

Prečo musel kozmonaut tráviť dlhé dni sám v izolovanej a zvukotesnej komore?

Bola to jedna časť výcviku, v rámci ktorej bolo treba zistiť, ako sa v takých podmienkach správa. Teoreticky sa totiž mohlo stať, že by zlyhal brzdiaci motor pre návrat a k tomu by loď vo vesmíre stratila kontakt so Zemou.

Dráha lode bola vypočítaná tak, že po niekoľkých dňoch by trením o horné vrstvy atmosféry sama zabrzdila natoľko, až by pristála na Zemi.

Kozmonaut však musel byť pripravený na to, že môže ostať niekoľko dní v absolútnom tichu vo veľmi malom priestore. Riešilo sa to tréningom, v rámci ktorého ich zatvárali do takých komôr na 10 až 15 dní. Pre normálneho človeka je to mimoriadne zaťažujúce, on to však musel zvládnuť.

V akej polohe Gagarin štartoval?

Vo vesmíre to už bolo jedno, lebo bol v beztiažovom stave, štartoval však v podobnej polohe, akú človek zažije trebárs v zubárskom kresle. Mal tam aj priezor, takže videl von.

Pri štarte neboli žiadni novinári. Neskoršie zábery, ako vysmiaty Gagarin nastupuje do lode a štartuje, vraj boli natočené až po jeho úspešnom návrate na Zem. Je aj toto konšpirácia?

Nie, tie zábery naozaj vznikli neskôr. Sovieti totiž pustili novinárov až k druhému letu Germana Titova. Dokonca aj Gagarinov prejav pred letom sa natáčal až dodatočne. Nešlo pritom o jeho vlastné slová, napísal mu ich zástupca vrchného veliteľa letectva Kamanin. Gagarin síce vyslovil čosi aj pri nastupovaní do lode, záznam z toho však neexistuje.

Manipulované boli aj fotografie, čo dokazuje jedna historka. Gagarin na jeseň v roku 1961 utrpel relatívne vážny úraz. V liečebni na Kryme sa v hoteli značne opitý pokúšal obťažovať sestričku, a keď na dvere izby zaklopala jeho manželka, vyskočil z balkóna.

Zlomil si pritom nadočnicový oblúk a na obočí mu ostala škaredá jazva. Porovnávaním fotografií sa dá preto veľmi pekne zistiť, ktoré vznikli ešte pred úrazom, a ktoré až po ňom. Na niektorých, kde je v skafandri, má už obočie jednoznačne poškodené.

Video: Ešte v deň Gagarinovho letu naspieval Gustav Brom so svojim orchestrom dixielandovú pieseň Podrav astronautovi.

Po návrate mu teda zo slávy preskočilo?

Riadne uletel, komu by sa to však v jeho pozícii nestalo? S kým by taký obrovský úspech nezamával? Nezabudnite, že po návrate ho vítali milióny ľudí na celom svete, absolvoval svetové turné, večeral s anglickou kráľovnou, každý si s ním chcel štrngnúť, vyfotiť sa s ním, ženy sa mu hrnuli do náruče, čomu bol celkom otvorený. Zvládnuť to nebolo jednoduché, predsa len sa stal legendou.

Na druhej strane práve nehoda s balkónom ho zase vrátila do normálu. Keď sa o pár rokov neskôr znovu snažil dostať do vesmíru, významne na sebe zapracoval. Schudol, úplne prestal piť a začal na sebe poctivo makať.

Bol medzitým aj alkoholikom?

Čo je u Rusa alkoholická fáza? Ťažko sa to hodnotí, lebo nad alkoholom ešte nik nezvíťazil, len Rusi s ním dokážu vytrvale remizovať. Faktom však je, že slávnostná večera hneď po jeho lete bola pomerne krátka.

Sám Kamanin dokonca skonštatoval, že na ruské pomery sa tam pilo naozaj málo. Navyše, kozmonautov držali nakrátko, museli dodržiavať disciplínu.

Gagarinovi potom poškodilo, že z toho režimu vypadol, lebo mal množstvo spoločenských povinností. Vtedy dosť pribral, bol doslova opuchnutý. Koniec koncov, na recepciách sa najmä je a pije. Po návrate k výcviku sa však znormalizoval.

Na snímke z 18. augusta 1962 prvý tajomník ÚV KSSZ Nikita Chruščov (uprostred) a šštvorica sovietskych kozmonautov mávajú na oslavách po návrate kozmonautov Adriana Nikolajeva a Pavla Popoviča z vesmíru. Jurij Gagarin druhý zľava. Foto - TASR/AP
Na snímke z 18. augusta 1962 prvý tajomník ÚV KSSZ Nikita Chruščov (uprostred) a šštvorica sovietskych kozmonautov mávajú na oslavách po návrate kozmonautov Adriana Nikolajeva a Pavla Popoviča z vesmíru. Jurij Gagarin druhý zľava. Foto – TASR/AP

Do akej výšky vo vesmíre sa vlastne dostal?

Najnižší bod dráhy, v ktorom letel na obežnej dráhe, bol 181 kilometrov, najvyšší 327 kilometrov, čo bolo o trochu viac, ako sa počítalo, lebo raketa horela trochu dlhšie. Kým sa zo Zeme dostal na obežnú dráhu, trvalo 8 minút a 36 sekúnd, v štrnástej minúte už bol v úplnom beztiažovom stave.

Obletel celú Zem?

Nie úplne, lebo štartoval v Kazachstane a pristál niekde pri ruskom Saratove. To je však len malý detail. Pristávací motor sa zapálil niekde nad Afrikou, kde začal postupne klesať.

Pri návrate vraj mali byť nejaké problémy. Kabína sa vraj dostala do rotácie, dokonca sa mal utrhnúť poklop, preto sa vo výške siedmich kilometrov katapultoval.

Nie, to sú nezmysly. Existuje inštitúcia s názvom Fédération Aéronautique Internationale, ktorá registruje svetové letecké rekordy. Rusi mali, samozrejme, záujem, aby tento let zapísala ako prvý oblet Zeme a najdlhší pobyt človeka mimo atmosféry, pravidlá tejto organizácie však hovorili, že pilot musí so strojom, s ktorým odštartoval, aj pristáť.

Táto loď však bola od začiatku konštruovaná tak, že kozmonaut pristane na padáku po tom, čo sa v siedmich kilometroch katapultuje z kabíny. Kabína síce tiež pristávala na padáku, ale pre svoju váhu príliš veľkou rýchlosťou, takže kozmonautovi v nej hrozilo zranenie.

Súviselo to aj s tým, že pristával na pevnú zem, a nie do mora ako Američania, kde je dopad jemnejší a bezpečnejší. Problém s pristávaním na pevnú zem sa vyriešil až pri lodiach Sojuz, ktoré majú v spodnej časti návratovej kabíny rakety na pevné palivo. Meter nad povrchom kabínu spomalia, aby na zem dosadla pomalšie.

Vostok s Gagarinom teda pristál presne tak, ako mal. A že sa odstrelil poklop? Logicky, lebo bez toho by sa kozmonaut nedostal z kabíny. Bol to teda plánovaný úkon.

Nebola tam žiadna neplánovaná rotácia?

Pri návrate do atmosféry došlo k problémom, lebo brzdiaci motor nehorel dostatočne dlho, a tak automatika nezaregistrovala, že sa vypol. Tým sa neodpojila prístrojová sekcia, pripojená k tej známej guli, ktorá pristála.

Kabína tak dostala inú aerodynamiku. Keď sa prístrojová sekcia konečne odpojila, ostala visieť na kábloch za kabínou. Odpadla až po ich prehorení, na čo sa kabína konečne stabilizovala. Práve z tohto dôvodu však Gagarin nakoniec pristál inde, než bolo pôvodne plánované. Sovieti to zahmlievali až do roku 1986.

Na archívnej snímke 15. júla 1961 ruský kozmonaut Jurij Gagarin máva davu ľudí z otvoreného auta pred ruským veľvyslanectvom v Londýne. FOTO - TASR/AP
Na archívnej snímke 15. júla 1961 ruský kozmonaut Jurij Gagarin máva davu ľudí z otvoreného auta pred ruským veľvyslanectvom v Londýne. FOTO – TASR/AP

Keď Gagarin v roku 1961 letel do vesmíru, mal 27 rokov. Okolo jeho smrti v marci 1968 sú dodnes otázniky.

Stále sa cítil ako pilot, takže sa chcel dostať späť k letectvu aj ku kozmonautike. Lenže ako národný poklad, ktorý krajina využívala na propagandistické účely, a vývesný štít sovietskej kozmonautiky, už nesmel lietať. Jednoducho mu to zakázali.

Bol síce vedúcim oddielu kozmonautov, až v roku 1966 sa mu však konečne podarilo dostať do skupiny, ktorá sa pripravovala na pristátie na Mesiaci. Rusi túto snahu síce ešte 20 rokov popierali, faktom však je, že sa o to pokúšali.

Keď sa potom v roku 1967 testoval Sojuz 1, Gagarin sa stal náhradníkom Vladimíra Komarova. Ten však pri návrate na Zem tragicky zomrel, Gagarina zo skupiny vyradili a opäť mu zakázali lietať.

Napriek tomu o rok zomrel v stíhačke.

Keď na Žukovského vojenskej leteckej inžinierskej akadémii obhájil diplomovku o aerodynamike vesmírnej lode, ktorá by sa dala opakovane používať, z čoho neskôr vznikol ruský raketoplán Buran, opäť mu lety povolili, ale výhradne s inštruktorom. Nakoniec zomrel pri poslednom lete práve s ním. Po ňom by už mohol opäť lietať sám.

Inštruktor sa volal Vladimír Seriogin. Čo sa stalo? Leonov neskôr tvrdil, že v oblasti sa zjavil iný stroj, ktorý v tej výške nemal čo hľadať, Gagarinova stíhačka šla do vývrtky a havarovala.

Je to jedna z teórií. Problémom je, že v tom čase v oblasti panovalo katastrofálne počasie. Boli tam dve vrstvy oblačnosti, jedna veľmi nízko, čiže piloti nevideli na zem.

Presná príčina sa však nikdy nezistila, akurát sa podarilo zrekonštruovať, že stíhačka v strmom uhle a veľkou rýchlosťou narazila do zeme. Jedna teória hovorí, že piloti boli zle informovaní o počasí a spodnej vrstve oblačnosti, iná zase o tom, že sa takmer zrazili s balónmi. Vraj sa im snažili vyhnúť a skončili vo vývrtke.

Počul som aj teóriu, že nebol zavretý ventil, ktorý zabezpečoval hermetickosť kabíny, a keďže nemali kyslíkové prístroje, po vystúpení do istej výšky sa u nich začal prejavovať nedostatok kyslíka. Síce si to všimli a začali zostupovať, počas klesania však stratili vedomie a havarovali.

Jedna z teórií hovorila aj to, že Seriogin dostal počas letu infarkt, padol na ovládanie a Gagarinovi znemožnil ovládať lietadlo. Pravdu však už nik nezistí.

Model pristávacej kapsule kozmickej lode Vostok, v ktorej Jurij Gagarin obletel Zem, v Múzeu kozmonautiky v Moskve. Foto - TASR/AP
Model pristávacej kapsule kozmickej lode Vostok, v ktorej Jurij Gagarin obletel Zem, v Múzeu kozmonautiky v Moskve. Foto – TASR/AP

Čo je pravdy na tom, že po smrti Koroľova a Chruščova sa Gagarin za Brežneva už nemal o koho oprieť a postupne sa dostal do nemilosti?

Podľa mňa sú to hlúposti rovnako ako legenda, že Brežnevovi chrstol do tváre pohár šampanského. Treba si uvedomiť, že Gagarin bol vojak, ktorý zomrel v hodnosti plukovníka.

Vznikli dokonca teórie, že havária jeho stíhačky bola zinscenovaná, aby sa nemohol stať generálom. Klasická sovietska generalita ho možno naozaj vnímala ako cudzí prvok, rozhodne sa však nedá povedať, že by bol v nemilosti, lebo Kamanin za ním stál, ako sa len dalo. Obhajoval ho dokonca aj pri všetkých jeho „prešľapoch“.

Po smrti Koroľova sa však stalo niečo iné – do niekoľkoročného útlmu sa dostal celý sovietsky vesmírny program. To sa však týkalo technickej oblasti, nie vzťahov s Gagarinom.

Bolo to spôsobené tým, že Sovieti v Koroľovi stratili človeka, ktorý mal „gule“ aj prvému tajomníkovi ÚV KSSZ povedať, čo a ako bude. Po jeho smrti sa vesmírny program rozpadol do viacerých súperiacich skupín, kde si každý prihrieval vlastnú polievočku. Trvalo roky, kým sa všetko stabilizovalo.

Čo Gagarinov let do vesmíru znamenal pre kozmonautiku?

Myslím, že Neil Armstrong, prvý človek na Mesiaci, vyslovil vetu, že Jurij Gagarin nás všetkých pozval do vesmíru. Istým spôsobom je to pravda. Predtým sme do vesmíru posielali zvieratá, so psom sa však nikdy neporozprávate, ako sa tam cítil.

A hoci sa všetko dalo fyzicky vopred zmerať už na Zemi, nik nemohol vedieť, čo taký let urobí s psychikou kozmonauta.

Dnes sa dá povedať, že družica Sputnik 1 aj Gagarinov let boli začiatkom vesmírneho veku. Ide o úctyhodné záležitosti aj vzhľadom na techniku, ktorá sa vtedy používala. Je až šokujúce, čo všetko sa ňou dosiahlo. Dnes by s takými loďami do vesmíru nikoho nepustili. Viete, čo ma inak prekvapuje?

Čo?

Že ste sa vôbec nespýtali takú tú trošku hlúpu otázku, ktorú kladú mnohí – načo vôbec lietame do vesmíru.

Hrob Jurija Gagarina. FOTO - TASR/AP
Hrob Jurija Gagarina. FOTO – TASR/AP

Viem klásť veľa hlúpych otázok, táto mi však naozaj nenapadla. Lietanie do vesmíru považujem za prospešné.

Faktom je, že množstvo ľudí to dodnes spochybňuje. Vravia, že mnohí na Zemi hladujú, preto ide o zbytočný luxus a vyhadzovanie peňazí. Vezmite si však, že pred 66 miliónmi rokov na Zem dopadol meteorit, následkom čoho vyhynuli dinosaury.

To sa predsa môže stať aj dnes. Ak sa raz blízko pri Zemi objaví veľký kus kométy alebo asteroid, a nebudeme vedieť reagovať, čo teraz naozaj nevieme, skončíme ako dinosaury aj my.

Eliminovať tieto veci sa dajú len lietaním do vesmíru a jeho neustálym spoznávaním. Ak totiž neovládneme aspoň náš najbližší vesmírny priestor a nenaučíme sa vytvárať technológie, ktoré ochránia Zem, neprežijeme. Nie je to teda otázka ceny a luxusu, ale otázka prežitia ľudí ako živočíšneho druhu.

Jednou z vecí, ktoré priniesla kozmonautika, je pritom aj ekologické hnutie. Mnohí astronauti povedali, že leteli do vesmíru, pristáli na Mesiaci, a až potom objavili Zem. Až z tej obrovskej vzdialenosti si totiž uvedomili, že tvoríme len maličký a krehký kúsok vo vesmíre. Ak teda chceme prežiť, do vesmíru jednoducho lietať musíme. A ešte viac ako doteraz.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Rozhovory

Svet, Veda

Teraz najčítanejšie