Navštívili sme jedinú pobočku ruskej agentúry Sputnik v Európe. Demokracia je lož, povedala nám jej šéfredaktorka

„Moja skúsenosť je taká, že keď sa ľudia zo Západu odo mňa chceli niečo dozvedieť, tak si urobili, čo chceli, a nenapísali, čo som hovorila. Máte právo mať iný názor, ale chcem vás poprosiť, aby ste napísali to, čo hovorím. Keď sem prídu novinári zo Západu, tak často skresľujú,“ takto nás v redakcii tlačovej agentúry Sputnik privítala jeho šéfredaktorka Ljubinka Milinčić.

Stretli sme sa v Belehrade na prvom poschodí budovy, kde stojí pripevnená strieborno-zlatá tabuľa s názvom Sputnik. Prokremeľská propagandistická agentúra je financovaná ruským štátom a jej belehradská pobočka je jedinou v Európe.

Šéfredaktorka, ktorá pomáha šíriť ruskú propagandu, dostala priestor na svoje argumenty. Pýtali sme sa na jej prácu aj postoj k ruskej vojne proti Ukrajine. A jej názory sme konfrontovali s faktami. Cieľom rozhovoru je sprevádzať čitateľa realitou, v akej žijú ruskí propagandisti.

Povedzte nám o svojej kariére, aká bola vaša novinárska dráha?

Celý život som novinárka a pracovala som pre najvýznamnejšie médiá v Srbsku. Keď som začínala, bol to denník Borba, ktorý už dnes neexistuje. Potom som robila v denníku Politika, ktorý má 115. výročie svojho vzniku. Neskôr v srbskej štátnej televízii. Potom som odišla do Ruska a takmer 15 rokov som pracovala ako korešpondentka v Rusku. Keďže som okrem jednej ďalšej osoby tam bola jediná, pracovala som pre všetkých. Mojimi očami sa vtedy ľudia v Srbsku pozerali na Rusko.

Kedy to bolo?

V rokoch 2002 až 2015. Potom som sa vrátila do Belehradu, aby som založila Sputnik. Bol to môj nápad, ale neskôr sa to zmenilo. Chcela som srbskému človeku ukázať ruský pohľad na svet, pretože sa svet veľmi rýchlo menil. A Srbsko nemalo v Rusku žiadnych korešpondentov, takže všetko, čo písali o Rusku, napísali z agentúry Reuters a iných zahraničných agentúr, ktorým sme verili, boli pre nás silné, ale v skutočnosti to tak nebolo, čo sa ukázalo počas vojny v Gruzínsku a na Ukrajine.

V februári, marci roku 2014, keď Krym anektovalo Rusko, som tam bol. Na vlastné oči som videl, čo sa tam deje.

A videli ste, ako sa obyvatelia Krymu postavili k referendu? Videli ste, aká bola vôľa ľudí vtedy?

Čestne vám hovorím, môj názor je iný ako váš.

Preto sa vás pýtam, lebo ma to zaujíma.

Nevidel som tam žiadnych ukrajinských fašistov, ako tvrdila ruská propaganda. Bol som v meste Sevastopol, kde mi ľudia tvrdili, že sa blížia ukrajinskí fašisti, a ja som sa ich pýtal, že kde by mali byť, lebo nič také som cestou cez Ukrajinu nevidel. Videl som tam, naopak, neznámych zelených mužíčkov. Viete, kto sú to?

Ako by som to nevedela?

V skutočnosti to boli ruskí vojaci v neoznačených maskáčoch. Mali ruskú vlajku. Spýtal som sa ich, kto sú. Nič nepovedali a pochodovali okolo ukrajinských základní.

Ja viem, ale ja sa vás pýtam niečo iné. Či skutočný občan Krymu chcel alebo nechcel vstúpiť do Ruska. Obyčajný človek, ktorý tam žil.

Viete, na Kryme okrem Rusov, ktorých tam bolo najviac, žili Tatári a Ukrajinci. 

Ukrajincov a Tatárov tam je veľmi málo.

Ale tu nie je otázka, či sa oni chceli stať súčasťou Ruska, ale otázka je, či ukrajinská ústava umožňuje regionálne referendá, čo ale ukrajinská ústava nedovoľuje. Čiže to bolo nelegálne referendum.

Ja s tým súhlasím. Ale nie je pravda, že to bolo referendum kontrolované neoznačenými zelenými mužíčkami. Ale keď niekto tvrdí, že bolo nelegálne, tak to znamená, že to národ nechcel a že títo zelení mužíčkovia ich donútili.

Bolo protiústavné a pod dohľadom zelených mužíčkov. Tatári ani Ukrajinci nechceli odtrhnutie od Ukrajiny. A opakujem, nemôže sa to takto robiť. 

Mňa zaujíma, čo ste tam videli, pretože ja som tam prišla až potom.

Zažil som tam napríklad to, že z večera na ráno som mal v aute namiesto ukrajinských staníc…

Ruské (smiech). Normálne. Nie normálne, ale pochopiteľné.

Hovoríte teda, že ste viac ako 14 rokov pracovali v Rusku. Vrátili ste sa, aby ste otvorili Sputnik v Srbsku. A myslíte si, že agentúry Reuters, AP či AFP klamú? 

Viete, ja s vami nesúhlasím. A aj Rusko vidí udalosti inak ako AP alebo Reuters. Mne sa zdalo, že ak srbský človek chce spoznať pravdu, tak by mal vidieť aj Reuters, aj ruskú agentúru, ktorú sme tu nemali. A tak sa aj nakoniec stalo. Rusko sa rozhodlo otvoriť Sputnik v celej Európe a jedným z prvých bol Sputnik v Srbsku. V Európe už nie je ani jedna. A bolo ich veľa. V každom normálnom veľkom meste bol Sputnik, aj v Česku, Nemecku, vo Francúzsku. Ale všetky boli zatvorené. Zatvárali ich v roku 2022, ale niekde začali už predtým, napríklad v Amerike, potom v Anglicku a tak ďalej, ale potom prišiel rok 2022 a bolo po všetkých Sputnikoch.

Srbská vláda nechce zatvoriť Sputnik?

Nie, nechce, pretože verí, že človek by sa mal sám rozhodnúť, čo je pravda. Ak vám ukážu to a to, tak iste, že je to ťažké, ale je to určite lepšie ako myslieť si, že žijeme vo svete, kde existuje len jedna pravda. Každý má svoj vlastný pohľad. Keď sa Rus pozrie na Krym, vidí tam ruský národ, ktorý sa vždy chcel vrátiť. Nuž, táto otázka, ako sa Krym stal ruským, to je celá história.

Ešte predtým bol tristo rokov Osmanský chanát.

Áno, to je dôvod, prečo to Turci neuznávajú.

Nedá sa takto vracať do histórie. Ak poviete, že bol ruský za Kataríny, tak ja poviem, že predtým bol tristo rokov osmanský.

Áno, ale potom bola veľká vojna a potom darovali Krym.

Keď bol na čele Sovietskeho zväzu Chruščov.

Viete však, čo hovorí Chruščovov syn? „Nie, môj otec dal Krym Sovietskemu zväzu. Ukrajina bola sovietska republika. Krym nikde nebol darovaný, zostal v Sovietskom zväze.“

Chruščov ho však daroval Ukrajine, ktorá mala vtedy samostatné zastúpenie v OSN.

Viem, viem, a preto to urobil. A keď sa v 1991 rozpadol Sovietsky zväz a Jeľcin nevedel, čo urobiť, tak odkázal Ukrajincom: „Vezmite si ho.“

No ale teraz nie je hlavnou témou Krym.

Naša vláda si myslí, že nemožno zatvárať pobočku Sputnika, aj keď je pod veľkým tlakom zo strany Európy, Európskej únie.

Pod akým tlakom?

Konkrétne, ak neuvalíte sankcie na Rusko, tak nikdy nevstúpite do Európskej únie, nebudete mať veľa investícií z Európy, nebudete mať ďalšie investície, vezmeme si svoje späť a tak ďalej. Nikto nepovedal, že nás budú opäť bombardovať, ale neviem, teraz už neviem.

Teraz však v Srbsku nie je žiadna vojna.

Áno, áno, dnes žijeme dobre.

Vráťme sa k téme Európy, Srbska a Ruska.

Bola som v Česku aj na Slovensku. V Prahe ma nechceli pustiť do metra, pretože som nemala lístok. Išla som dole a opýtala som sa policajta, kde si môžem kúpiť lístok. Nechcel mi pomôcť. Povedal, ukáž mi pas. Nezobral ho do rúk, ale videl, že bol červený, ako sovietsky, ruský, a začal ma presviedčať, že musím zaplatiť pokutu. Ja som opakovala, že si chcem len kúpiť lístok. Napokon som pochopila, že problém bol, že som hovorila po rusky. Ukázala som mu pas a hovorí, že vy nie ste Ruska? Tak potom nech sa páči, tadiaľto. Toto je moja skúsenosť z roku 2015 alebo 2016.

Máte aj ruské občianstvo?

Nie, len srbské.

Keď ste sa rozhodli vrátiť sa z Ruska do Srbska, ako ste uvažovali o novej agentúre, ktorú ste chceli založiť? 

Chcela som ľuďom ukázať ruský pohľad na všetko, čo sa deje. A nie v úplných začiatkoch, ale trochu neskôr sa začala vojna v Sýrii. My sme si tu všetko prečítali, pozreli si Reuters, písal sýrsky novinár, ale znelo to ako pozorovanie z Londýna. Ukázalo sa, že ten muž v Sýrii nebol! Bol Sýrčan, ale nebol tam už 15 alebo 20 rokov. Takže sedí v Londýne a všetkým odtiaľ hovorí, čo sa deje. Ale ruskí novinári v Sýrii boli. A nepotvrdzovali to, čo sa vtedy písalo. My sme vždy publikovali oboje.

Myslíte si, že existuje jedna pravda a druhá pravda? Alebo je len jeden fakt?

Samozrejme, je len jeden fakt. Tak nájdime jeden fakt, na ktorom sa zhodneme.

Tak skúsme to. Čo sa stalo 24. februára 2022?

V ten okamih? Nič sa nestane len tak, z ničoho nič.

Čo sa teda ale stalo pred týmto momentom?

Putin napísal dva listy, jeden poslal americkému prezidentovi a druhý NATO. Poprosil, aby splnili sľub, ktorý dal ešte Gorbačov, že NATO nebude pri hraniciach Ruska a že Ukrajina nevstúpi do NATO, lebo keď Ukrajina získala nezávislosť, jedným z bodov tejto nezávislosti bolo, že nikdy nevstúpi do NATO. Odpoveď Západu bola, že my budeme s Ruskom hovoriť z pozície sily. Viete, sú veľkí, samozrejme, NATO je silné a Amerika je silná. Toto sú veľké sily a Rusko s istotou vie, že to nie sú slabosi. Ale ani Rusko nie je slabé. Zdá sa mi však, že neverili, že Rusko môže odpovedať. A tak Rusko urobilo prvý krok.

Aký bol ten prvý krok?

Rusko vstúpilo na územie vtedajšej Ukrajiny, ktoré dnes už Rusko považuje za svoju časť a podľa ruskej ústavy patrí Rusku. Ak to chcete počuť, tak je pravda, že vstúpili prví na územie cudzieho štátu.

Ale to predsa znamená, že Rusko začalo vojnu.

V podstate sa začala špeciálna vojenská operácia na záchranu ľudí a ruského národa, a toto skutočne chcem, aby bolo zahrnuté vo vašom texte, pretože od roku 2014 do roku 2022 na Donbase zabíjali ľudí, bombardovali, hádzali granáty, zabíjali deti. Aby sa tento problém vyriešil, Rusko, Nemecko, Francúzsko, Ukrajina, ktorá neuznávala nezávislosť týchto dvoch území, teda Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky, uzavreli dohodu Minsk 1 a potom Minsk 2. Ako garanti ich podpísali Nemecko, Francúzsko, Ukrajina. Z tejto dohody nikto nič nesplnil.

Ale separatisti z Donbasu bombardovali ukrajinské ciele. Nie je pravda, že len Ukrajinci bombardovali. Nemôžeme povedať, že jedna strana útočila.

Ja som sa na Ukrajine pozerala a nevidela som Ulicu anjelov, kde sú zabité ukrajinské deti. Taký pamätník na Ukrajine nie je. A na Donbase je. Ulica anjelov, tam pochovali iba deti, ktoré boli zabité ukrajinskými bombami, granátmi, raketami. Žiaľ, pre nikoho ľudský život neznamená nič. Keď sa to všetko začalo, tak Angela Merkelová a Francoise Hollande povedali, že tieto dohody ani nechceli splniť a že tento čas chceli využiť na prípravu Ukrajiny na vojnu s Ruskom.

To nepovedali.

Samozrejme, že áno, Rusko o tom vie. Myslíte si, že Rusko nemá špeciálne služby, ktoré by o tom vedeli? Samozrejme, že má. Rusko je v tomto zmysle jedno z najsilnejších.

Donbas bol územie Ukrajiny a boli to ruskí okupanti.

Tam žil ruský národ.

Boli to občania Ukrajiny.

Áno, ale nemali právo hovoriť vlastným jazykom. Nemohli, pozrite sa na zákon, ktorí prijali. Školy boli zakázané, dokonca sme si nevedeli nič v obchode po rusky vypýtať, ani chlieb.

Veď aj Zelenskyj hovoril po rusky.

A prečo už nehovorí?

Ale on hovoril slobodne po rusky. A na Donbase všetci hovorili po rusky. 

Samozrejme, pretože sú to Rusi.

Jazyk predsa nie je občianstvo.

Nebolo tam žiadne občianstvo, občianstvo bolo ukrajinské.

Hovorím, že to boli občania Ukrajiny, toto bolo územie Ukrajiny a Rusko nemalo právo si to územie privlastniť.

Zoberme si príklad zo Srbska, kde na severe vo Vojvodine žijú Maďari. Maďarsko má právo obraňovať týchto ľudí a dohodli sa so srbskou vládou, že majú všetky práva, aj v školách, na univerzitách, kdekoľvek. A na území Donbasu zakázali ruský jazyk, a všetci, Zelenskij, tá kráska s vrkočom, ako sa volá, čo bola premiérka, Julia Tymošenková, po ukrajinsky nevedeli, naučili sa neskôr. Keby dnes Srbsko zrušilo Maďarom národnostné práva…

Maďarsko bude mať právo brániť Maďarov v Srbsku?

Áno.

Vojensky?

Ja som si to preverovala. Je Charta OSN, ustanoviteľný akt, kde je bod, ktorý hovorí, že ak sa stane taký a taký prípad, krajiny to môžu riešiť vojensky, ale to treba overiť.

Nič také neexistuje.

Dokonca, keď sa objavil fašizmus na Ukrajine – OSN vznikla po víťazstve nad fašizmom v roku 1948 a Organizácia tvrdí, že možno na uliciach bojovať svojimi silami proti fašizmu. Videli ste tých ukrižovaných ľudí na Donbase. A to nie je nacizmus? Čo to je, ak nie nacizmus?

Pozn. redakcie: Ukrižovávanie na Ukrajine je jedna z najväčších fake news, akú ruská propaganda šírila. Už v roku 2014, keď Moskva rozpútala vojnu na Donbase, šírili nepravdivú informáciu o trojročnom chlapcovi, ktorého mali ukrižovať „ukrajinskí fašisti“ rovno na informačnej tabuli miestneho úradu pred zrakom chlapcovej matky.

Ale späť. Povedzte, čo sa stalo 24. februára 2022?

Už som vám to povedala. Ako to mám inak povedať. Rusko sa rozhodlo chrániť svoj vlastný národ na území Ukrajiny.

Tento týždeň uplynulo už vyše tisíc dní, ja hovorím vojny, vy špeciálnej vojenskej operácie. Aké správy alebo komentáre uverejníte?

Zverejníme všetko, čo sa deje na Ukrajine a v Rusku. Budem písať, že rakety lietali sem a tam.

Tiež píšete, že tieto rakety letia na ukrajinské územie?

Samozrejme. Hovoríme, že ruské rakety zasiahli to a to, to všetko píšeme. Môžete sa pozrieť.

Ešte dnes píšete, že ide o špeciálnu vojenskú operáciu?

Ja už inak hovorím, je to vojna, ale oficiálne, áno, je to špeciálna vojenská operácia.

A vaše centrum v Moskve, Sputnik, tiež hovorí, že vojna alebo je to podľa nich špeciálna vojenská operácia?

Nikto z Moskvy nám nehovorí, napíšte toto. Nič také neexistuje. Pozerám ruskú televíziu a počujem oboje. Srbi vidia, že na Ukrajine zabíjajú ľudí, ale ak sa druhá svetová vojna volá vojna, ja môžem len dúfať, že toto nebude tretia svetová.

Odkedy ste začali používať slovo vojna?

Nikdy som to nenazývala inak. Jednoducho oficiálne je to špeciálna vojenská operácia, ale keď napríklad hovoríme, že v tejto vojne zomrelo toľko a toľko ľudí, poviem vojna. Ale aj dnes píšeme ŠVO, teda špeciálna vojenská operácia.

A kedy píšete vojna?

Vojna napíšem občas v nejakej vete, aby sa mi to príliš neopakovalo.

Ako zabezpečujete objektivitu vašich správ?

Ako všetci, snažíme sa všetko overovať. Každý to robí, mal by to robiť. Viete, my tu máme takzvaný fact checking a tí ľudia sa starajú o to, aby niekto nezverejňoval lživé správy. U nás, keď niekto niečo oficiálne povie, napríklad Peskov, tak to nie je fake.

A keď Peskov klame?

Kedy klame?

Keď niečo nepovie pravdivo.

Ja nemôžem overovať to, čo tvrdí Peskov. Ak Peskov povie, že Rusko je na tomto a tomto území, ako to môžem skontrolovať? Pre mňa je to pravda.

Porovnávate, čo povie Reuters a iné svetové agentúry?

Áno, porovnávame, a preto publikujeme, aby si ľudia mohli vybrať, čo budú čítať. Kto chce, nech číta Reuters, a kto chce, nech číta Sputnik. My nie sme najvyšší vládca, ktorý rozhoduje, čo je pravda a čo nie je pravda. Agentúru Reuters ani AP tu nikto nezakázal. Máme v Srbsku veľa prozápadných aj západných médií. Sú tu noviny vlastnené západnými majiteľmi. To sú tie, ktoré jednoducho veria, že jedinou pravdou je západná pravda. A píšu si, čo sa im páči, nikto im do toho nehovorí.

Vy ste agentúra. Kupujú od vás iné médiá obsah?

Nekupujú, nič nepredávame a nezarábame tu peniaze. Berú to zadarmo a citujú nás.

Kto vás teda platí?

Ruský štát. Sme ruská štátna agentúra. Ako RIA Novosti.

Koľko korešpondentov máte v Srbsku?

Pre nás pracuje 60 ľudí, čo nie sú len korešpondenti. Máme rádio, máme technikov, máme mnohé videá, ktoré nie sú v televízii, ale na kanáloch YouTube, ktoré Západ vždy blokuje. Pracujeme dva mesiace, a keď sa tam zhromaždí dvadsať-, tridsať-, päťdesiattisíc, zatvoria to. Potom otvoríme nové. Google a YouTube nás skrývajú, pretože sme ruská agentúra, tlačia na nás a zakazujú nás.

Musíte vždy otvoriť nové kanály?

Nemusíme, chceme, túžime urobiť niečo nové. Prečo by sme sa mali skrývať pod stolom, lebo nás neľúbia?

Keďže tu máte RT a Sputnik, myslíte si, že v iných európskych krajinách je cenzúra?

Áno, absolútna. A to vôbec netreba overovať, pretože keď niekomu zavriete ústa, ako sa to volá? Ako sa hovorí, keď napríklad v Nemecku zatvoríte Sputnik? Nie je to cenzúra?

Na Slovensku máme veľa problémov s kremeľskou propagandou.

Čo je to kremeľská propaganda?

Nehovorím o Sputniku, hovorím o rôznych webových stránkach a profiloch na Facebooku, ktoré klamú. Aj my máme tzv. fact checkerov, ktorí to sledujú a kontrolujú, vidia, že to nie je tak, ako to tie stránky napísali.

Vy im veríte? Tým fact checkerom?

Áno, verím.

Hm.

Napríklad vám poviem jednu vec. Bol som na Kryme. A na Kryme bol vtedy židovský rabín Misha Kapustin. Pochádza zo Simferopolu. A išiel za manželkou a deťmi, lebo mu tam niekto podpálil synagógu. Prišla za ním stanica Russia Today a urobila s ním rozhovor. Viem presne, čo povedal, pretože išiel do Kyjiva a potom na Slovensko, kde teraz žije. Povedal im, že uteká nie pred Ukrajincami, ale pred Rusmi. A viete, čo urobili? Nič z jeho výpovede nedali a v komentári napísali, že uteká pred ukrajinskými fašistami. To bola lož.

A ja vám poviem iný príklad. Vždy, keď ku mne prišli západní novinári, a bolo ich veľa, pretože nás veľmi citujú, lebo Srbi historicky milujú Rusko, (preto ku mne prišlo veľa rôznych Američanov, Britov a Nemcov), nikto nenapísal, čo som povedala. Všetci tu prisahali, že každé moje slovo sa objaví, no objavil sa tam ich názor. Možno o tom premýšľala, povedala to. A pre mňa to bolo veľmi urážlivé. A ešte jednu vec vám poviem – váš Fico. Zdá sa mi, že vaše médiá nezatvára, a zdá sa mi, že máte trochu viac slobody médií ako napríklad v Česku alebo v Nemecku.

Prečo si myslíte, že Slovensko je demokratickejšie?

Pretože na Slovensku žijú dobrí ľudia.

A Česi nie sú dobrí ľudia?

Aj Česi sú podľa mňa dobrí ľudia.

Myslíte si, že je u nás sloboda vďaka našej súčasnej vláde?

Myslím si, že Slovensko je demokratickejšie ako niektoré iné európske vlády. No táto situácia, ktorá sa vyvíja od roku 2022, urobila z rôznych krajín, medzi nimi aj z Česka, nepriateľov Ruska za každú cenu.

Čo ste písali o našej krajine tu v Srbsku?

Veľmi málo. Vždy sme písali o Ficovi, o tom, čo sa stalo Ficovi. A o jeho pozícii, ktorá nie je protiruská. Toto je môj názor. Písali sme pozitívne o Slovensku. A na Slovensku, v Českej republike máme niekoľko ľudí, ktorí majú dobré osobné vzťahy so Srbskom. Niekedy ich pozveme a oni nám vysvetlia, aká je tam situácia.

Koho máte v Bratislave? Sú to naši slovenskí novinári?

Normálni, obyčajní ľudia, ktorí tam žijú. Povedia do telefónu, čo sa tam deje, niektorí prídu. Napríklad dievča, Srbka vydatá za Slováka. Žiaľ, nemáme veľa času robiť dobré ľudské veci.

Podpisujú sa svojím menom?

Áno. Vždy. Žiaľ, nemáme dosť času zaoberať sa peknými príbehmi. Teraz sme zapojení do vojny. Takže všetky správy sú o tom, že Rusko povedalo, Amerika povedala. Rakety poslali, neposlali. Sme v Európe ako vy a bez vás a nás nebude vojna, takže sa nás to nedotkne. Nemali by sme sa nijakým spôsobom zúčastňovať, ale nie je možné, aby sa nás to nedotklo, takže naozaj chceme, ako aj všetci normálni ľudia, aby sa to skončilo skôr, aby ľudia neumierali. Pre mňa obyčajní Ukrajinci nie sú horší ako Rusi, sú pre mňa jedno a to isté.

Ale keď Ukrajinec povie, že je Ukrajinec, nie Rus, tak to treba rešpektovať.

Absolútne.

Nemôžete im hovoriť, že sú jeden národ s Rusmi. Poďme ďalej. Ste v spojení s miestnou ruskou komunitou?

Je ich toľko, že to nie je možné, sú ich tu desaťtisíce. Ale neexistujú žiadne oficiálne spojenia, pretože sme novinári, aké spojenie by s nimi malo byť?

Či pre vás nepracujú.

Nie. Len jedna Ruska, naša finančná riaditeľka. Všetci ostatní sú Srbi.

Aké veľké je vaše publikum?

Máme veľký problém, pretože sme technicky, fyzicky limitovaní.

Keď boli tieto európske zákony k dispozícii, neprijali sme ich, ale spoločnosť Google má možnosť obmedziť naše publikum. A urobili to pre veľmi malý počet ľudí, 100-tisíc, je to smiešne. Ale naše názory šíria prakticky všetky ostatné srbské médiá vrátane západných, ktoré nás citujú. Samozrejme, neberú všetko, ale berú to, čo sa im páči. Štátna televízia RTS. So srbskými prozápadnými novinármi sme však priatelia, len máme iné názory.

Stretávate sa? 

Samozrejme, sme normálni priatelia, ako keď sme spolu pracovali. Sme kamaráti, hoci máme iné názory, veď všetci pracujeme a nebláznime sa z toho. Mňa pozvú do ich médií, aby som vysvetlila nejakú situáciu v Rusku. Ja pozývam tých, ktorí sú proti Rusku. Urobíme debatu. Pozvem jedného, ktorý je proruský, a jedného, ktorý je protiruský. A rozprávajú sa. Toto chcú ľudia vždy vidieť, nech si veria, čomu chcú. Ale niektorí, ktorých mám osobne veľmi rada, neprídu. Povedia, veľmi čestne, počúvaj, ja by som k tebe rád prišiel, ale vieš, sme viazaní na západné granty a nemôžem sa objaviť na vašej stránke. Tak sa ho opýtam, či sa nemôžeme stretnúť. Povedal, že áno, stretnúť sa môžeme, ale pracovať spolu nemôžeme.

Aké podmienky máte pre mladých novinárov, ak chcú u vás pracovať? 

Normálne, priemerné, ako v Srbsku. Sme niekde na priemernej úrovni zárobkov v Srbsku.

Chce u vás pracovať veľa ľudí?

Už viac nemôže. Ak zostanú sankcie, môžeme si robiť, čo chceme, no rásť nebudeme. Takže nemá zmysel expandovať, pretože priestor je pre nás uzavretý. Pracujeme na Googli, YouTube, Facebooku. Všetko je americké. Môžu zakryť čokoľvek.

Telegram nepoužívate? Koľko ľudí vás tam sleduje?

Telegram je relatívne malý. Okrem nás ho nikto nepoužíva. Tiež tam máme okolo 100-tisíc ľudí, lebo v Srbsku ľudia ani nevedia, že Telegram existuje. Všetky srbské médiá sú na YouTube, pretože je to jednoduchšie. Telegram u nás nikto nepozná. Ale bolo by lepšie, keby používali aj Telegram a bola by tam konkurencia. Máme niekoľko kanálov, aj súkromných, to sú ľudia, ktorí pracujú na fronte. Tie sú veľmi sledované. Ľudia chcú vidieť krv.

Odkiaľ beriete informácie z frontu?

Z ruských štátnych zdrojov.

A z ukrajinských?

Aj na tie sa pozeráme a niekedy píšeme, že Rusi hovoria jedno a Ukrajinci druhé.

A čo napíšete?

Napíšeme, že Rusi povedali… a Ukrajinci povedali… A poviem ešte niečo.

Mesiac po začiatku ŠVO sa rokovalo v Turecku, pamätáte si? Súhlasili. Na začiatku rokovaní Zelenskyj napísal svoj návrh. Rusko povedalo, že je to skvelý základ rozhovorov na diaľku. Premiér Johnson prišiel z Londýna, áno, a povedal: Nie, Rusko musí byť zničené. A kto je zničený? Ukrajina.

Nepamätám si, že by to povedal.

Je to oficiálne.

Nikto nepovedal, že Rusko musí byť zničené. Povedali, že Ukrajina musí byť oslobodená.

Mýlite sa. Povedali, že táto vojna sa nesmie skončiť, kým Rusko neprehrá. Ale nemôže prehrať. Krajina, ktorá má jadrové zbrane, nemôže prehrať, pretože môže všetko zničiť.

Veľa ľudí prirovnáva Putina k Hitlerovi.

U vás. U nás porovnávajú Bidena s Hitlerom.

Prečo?

Pretože urobil slúžku z Európy, ktorá neuvažuje svojou hlavou.

Myslíte si, že je správne porovnávať Bidena s Hitlerom?

Nie, to je hlúposť. Samozrejme nie, Bidena netreba s nikým porovnávať, nemá vlastný názor, je senilný, starý človek, škoda o ňom hovoriť.

Aký bude nový americký prezident Trump?

Neviem, ale nebude taký starý a senilný ako Biden, ktorý už ani nevie, či prišiel alebo odišiel.

Trump povedal, že vojnu ukončí do 24 hodín. 

Samozrejme, že nebude koniec. Aj on je Američan a bude robiť všetko America first. No už nikdy nebude Amerika prvá.

Zajtra bude v Belehrade demonštrácia proti vojne pri príležitostí 1000 dní jej trvania. Budete to pokrývať?

Nie, podľa môjho názoru Rusi, ktorí žijú v akejkoľvek krajine okrem Ruska, nemajú právo robiť demonštrácie. Prijali sme ich tu, privítali sme ich tu priateľsky, dali sme im prácu a byty. A nemajú právo kaziť naše vzťahy s Ruskom. Ak chcú bojovať proti Putinovi, nech to robia u seba doma, pretože aj my sme proti Miloševićovi povstali tu doma.

Ale v Rusku by ich zavreli do väzenia za demonštrácie.

A čo? Aj Tito bol vo väzení, lebo bojoval za svoju myšlienku. Keď sme mali túto demokratickú revolúciu v roku 1996, bola som šéfredaktorkou, pozvali ma na políciu, dali mi predvolanie. Nikam som neutiekla. Sedela som tu, pracovala a čakala, kým ma odvezú do väzenia. Nestalo sa to, vďakabohu, ale mohlo sa to stať. Mala som malé deti. A Rusi môžu protestovať vo svojej krajine, nie v mojej, nie vo vašej.

U nás môžu. Sme demokracia.

To nepovažujem za demokraciu.

Keď občania Ruskej federácie na Slovensku demonštrujú, toto nie je demokracia?

Nech to urobia vo svojej krajine. Oni veria, že sú obeťami nejakého režimu. A nemajú právo kaziť naše medzištátne vzťahy. Verím, že by mali bojovať vo svojej vlastnej krajine za svoju krajinu. Nech bojujú ako ostatní. Nech bojujú za Ukrajinu, nech idú na Ukrajinu. Prečo tu sedia a majú sa tu dobre? Ja neverím, že Putin je Hitler.

Ak tvrdíte, že u nás nie je demokracia, tak čo je demokracia?

Demokracia je lož, ktorú vám predali.

Kto nám ju predal?

Tí, ktorí sú silnejší ako my.

A to je kto?

Všetky veľké krajiny.