Ako vyhrať nad starnutím? Pribúdajúci vek môže predznamenávať väčšiu slobodu, pokiaľ si to dovolíme

„A koľko rokov vlastne, dievčatá, máte?“ spýtali sa nás v rámci smalltalku ženy, ktoré s nami večerali počas jogového víkendu. „Štyridsaťpäť,“ odpovedali sme s kamarátkou úprimne.

A potom sme sa chveli, keď tie krásne (a oveľa mladšie) ženy neskrývali, ako ich tá informácia šokovala. „To nie je možné! Tak na to fakt nevyzeráte! My by sme vám hádali tak o desať menej,“ vraveli prekvapene.

A my sme sa usmievali a priali sme si, aby ďalej rozprávali v tomto duchu. V ten deň sme už mali za sebou druhú lekciu jogy a v nohách dvanásť kilometrov po jizerských kopcoch. Boli sme takmer bez mejkapu a vlasy sme mali po cvičení ešte stočené do drdola. Online by sa napísalo #nofilter. To, že nevyzeráme na svoj vek, sme automaticky vzali ako lichôtku najvyššej kategórie.

Ale prečo vlastne? Čo by konkrétne znamenalo, že na svoj vek vyzeráme? Znamenalo by to, že sme „prehrali“ v starnutí?

Na jar tohto roku téma výzoru žien vo veku štyridsať plus rezonovala po obsadení herečky Anne Hathaway do úlohy štyridsaťročnej galeristky, ktorá prežíva romancu s výrazne mladším muzikantom. „V Denníku princeznej sa nás snažili presvedčiť, že je škaredá. A teraz nám budú tvrdiť, že takto vyzerá štyridsaťročná žena?“ rozčuľovali sa komentujúci.

Áno. Vyzerá. Herečka Anne Hathaway má štyridsaťjeden. Cvičí, stará sa o seba, zdravo je – asi ako postava dobre situovanej pracujúcej ženy, ktorú hrá vo filme The Idea of ​​You.

Babky na sieti

Ženy vo veku štyridsať plus neposedávajú na priedomí v papučiach, nepohybujú sa po svete v zašpinenej zástere so strhaným výrazom a s pocitom, že im život už nemá čo ponúknuť a že svetu nemajú čo ponúknuť ony.

Vychovávame deti, vedieme tímy, rozhodujeme o rozpočtoch projektov a obcí, posilňujeme, píšeme knihy a vyzeráme na svoj vek, či už máme šedivé vlasy, vrásky, chodíme na botox alebo denne robíme cviky na elimináciu nosovoústnej ryhy. A presne to sa aj ukázalo, keď ženy okolo štyridsiatky alebo aj oveľa staršie v reakcii na kritiku obsadenia Anne Hathaway začali postovať svoje selfie na siete X a Threads.

Predpokladám, že si – rovnako ako by som to urobila ja – našli dobré svetlo a zo série fotografií vybrali také, na ktorých im to najviac pristane, kde nemajú podbradok ani kruhy pod očami.

Ale rozsiahla galéria tvárí žien, ktorá vďaka tomu vznikla, už o niečom vypovedá. Ženy vo veku štyridsať plus nevyzerajú tak, ako si pravdepodobne z detstva pamätáme svoje matky a tety.

„Diskusia okolo štyridsaťjedenročnej Anne Hathaway, ktorá nevyzerá na štyridsať, je ďalším dôkazom toho, že spoločnosť bola zmanipulovaná bujnejúcou mizogýniou, podľa ktorej sú ženy vo veku nad 35 rokov nežiaducimi ‚babkami‘. V skutočnosti sú pritom živšie, vrelejšie a nadržanejšie než kedykoľvek predtým. Prežitá skúsenosť je najviac sexy,“ napísala na sieť X televízna scenáristka Gennefer Gross, jedna z tých, ktoré prispeli do galérie žien #over40.

Nie je to však len skúsenosť, čo nás robí príťažlivými. „Skúsená žena“ sa napokon používa skôr ako eufemizmus pre ženu vyššieho veku.

Jedno z častých vysvetlení, prečo vyzeráme dnes v strednom veku „takto“, kým pár generácií pred nami vyzerali panie už pred päťdesiatkou ako „babičky“, je to, že sme možno prvá generácia, ktorá väčšinu života chráni svoju pleť pred slnkom. Máme oveľa viac informácií a aj možností – od kozmetiky cez cvičenie po menej či viac invazívne zákroky.

S tým však rastie aj tlak. Či už ho na nás vyvíja spoločnosť, alebo sme to my samy (napokon – kde sa jedno končí a druhé začína?), väčšina z nás cíti, že máme povinnosť vyzerať tak mladistvo a príťažlivo, ako sa len dá, a takzvane sa o seba starať. Čo znamená kupovať si krémy, séra, oleje a masky, osvojiť si niečo ako beauty rutinu a na túto údržbu míňať veľa času a, samozrejme, aj peňazí.

Niektoré z nás potom idú ešte ďalej a vyskúšajú zázrak estetických zákrokov. Aplikácia botoxu, ktorý dokáže na niekoľko mesiacov vyhladiť z tváre vrásky, je pre mnoho ľudí nielen môjho veku podobne samozrejmá vec ako dať sa ostrihať.

„Len je potrebné nestať sa závislou od toho fantastického pocitu okamžitého skrášlenia a omladnutia,“ podotýka k tomu kamarátka, ktorá si svoj pocit zo samej seba už niekoľko rokov vylepšuje botoxovými injekciami do čela. „Pretože tie zákroky sú fakt dosť účinné a žiadny krém na svete ti taký rýchly efekt nedopraje. A potom to zvádza na to, že si povieš – mám krásne čelo, ale čo viečka? A čo tá brada?“

Pasca ideálu

A tým sa dostávame asi k najväčšiemu úskaliu, ktoré predstavuje snaha vymazať stopy času – človek nevie, kedy skončiť. Gravitácia a mimika neprestávajú pôsobiť, ponuka procedúr a zákrokov sa stále rozširuje, a tak sa môže stať, že nezačneme vyzerať len ako svoje mladšie ja, ale skôr ako niekto iný.

Keď už bola reč o Anne Hathaway, existuje video, ktoré porovnáva, ako zahrala plač vo veku 28 rokov – čelo sa vraští, pleť okolo očí sa nakrčí, celá tvár pracuje –, zatiaľ čo vo veku 41 rokov sa jej oči zalejú slzami a jej krásna hladká tvár sa takmer nepohne. Zázrak.

Treba zdôrazniť, že nielen hollywoodske hviezdy, ktoré sú pod extrémnym tlakom, aby pokiaľ možno nestarli a rozhodne nepriberali, majú právo si so svojou tvárou a telom robiť, čo uznajú za vhodné. Ale ten ideál, pre ktorý sa väčšina z nás cíti nedostatočne pri pohľade do zrkadla, nepracuje pre nás.

Aby sme sa mu priblížili, máme byť v stálom nepohodlí, snažiť sa byť štíhle, zaberať menej priestoru, chodiť vo vratkých a nepohodlných topánkach, trápiť sa hladom, vyzerať ako slabé a nedospelé osoby a pripadať si menejcenné v podstate celý život alebo minimálne od puberty. Obraz žien, ktoré od detstva vidíme v médiách, reklamách a vo filmoch, tomu veľmi nepomáha.

Anne Hathaway síce práve hrá ženu rovnakého veku, v akom je ona sama, ale našli by sme množstvo príkladov, keď vek postavy a herečky vôbec nesedí.

Známy je príklad nádhernej Anne Bancroft, ktorá vo filme Absolvent hrala „staršiu vydatú ženu“ vo veku tridsaťšesť rokov, zatiaľ čo Dustin Hoffman v úlohe dvadsaťjedenročného mladíka mal v skutočnosti skoro tridsať. Vo filme Terapia láskou z roku 2012 hrala Jennifer Lawrence ženu okolo tridsaťpäť, aj keď mala len dvadsaťjeden, zatiaľ čo jej náprotivok Bradley Cooper mal primeraných tridsaťsedem.

Pri hollywoodskych hviezdach skrátka očakávame mladosť a krásu. Aspoň pokiaľ ide o ženy.

Aj keď nájdeme aj opačné príklady, keď staršie herečky hrali mladšie postavy. Emma Thompson stvárnila v klasike Rozum a cit devätnásťročnú Elinor, aj keď mala tridsaťpäť rokov. Muzikál Pomáda sa obsadením Olivie Newton John a ďalších do rolí stredoškolských študentov minul takmer o generáciu a Claudia Jessie je v skutočnosti tiež výrazne staršia ako jej postava Eloisa v seriáli Bridgertonovci.

Takže platí, že vek je len číslo a nehrá rolu? Ale určite. Ak sme krásne, štíhle a mladistvé.

Starnúť je normálne

V každej fáze života, v každom veku od puberty vyššie som sa mohla pozrieť na svoje staršie fotky a nechápať, aký som mala so sebou problém – ako som si vtedy mohla myslieť, že nevyzerám dobre.

Dnes po dvoch deťoch a pár rokov po štyridsiatke to už vidím trochu inak. Iróniou je, že v tom momente, keď sa u mňa dostavilo zmierenie s tým, ako vyzerám, a začala som vnímať, že dôležitejšie je to, ako moje telo funguje a čo dokáže, začína ako na potvoru (ne)fungovať zase trochu inak. Menopauza je pred dverami a v tele sa opäť dejú veci, ktoré nemám pod kontrolou.

Našťastie vedci zo Stanfordovej univerzity urobili rozsiahly výskum starnutia a majú pre nás dobrú správu. Proces starnutia nie je neustály a sústavný, ale prebieha v dvoch vlnách – medzi štyridsiatym a štyridsiatym štvrtým rokom a potom ešte okolo šesťdesiatpäť, citoval vedúceho výskumu Michaela Snydera denník The Guardian. Takže je veľká šanca, že tie vrásky, ktoré sa nám (a tiež Anne Hathaway) teraz tvoria, s nami zostanú zhruba v tejto podobe a ďalší skok nás čaká zase až o nejakých pätnásť-dvadsať rokov. (Nemôžu za to pritom len procesy súvisiace s menopauzou, pretože sa to týka aj mužov.)

Ďalšiu dobrú správu má ortopédka a chirurgička Vonda Wright, ktorá skúma možnosti, ako si s pribúdajúcim vekom udržať zdravie. Ani ona sama „nevyzerá“ na svojich päťdesiatpäť rokov. No nielen na fotkách, ale ani na magnetickej rezonancii. Riadi sa totiž tým, čo nielen ona sama vyskúmala – posilňuje svaly a kardiovaskulárny systém, pracuje na tom, aby si do vysokého veku udržala flexibilitu a mobilitu.

Nakoniec načo je nám pevná pokožka na čele, keď potom v šesťdesiatich šiestich rokoch nedokážeme bez bolesti vyjsť po schodoch? Ako asi oceníme vyhladené vrásky okolo očí, keď budeme od obdobia menopauzy strácať svaly, až sa z nás stanú vetché starenky?

Vonda Wright v podcaste The Diary of a CEO podrobne vysvetľuje, že pokiaľ ide o množstvo našej svalovej hmoty, sme na vrchole zhruba v tridsiatich rokoch. A keď sa nebudeme cielene snažiť budovať si svaly, budeme ich už celý zvyšok života strácať. Zvlášť pokiaľ máme sedavé zamestnanie.

„Medzi tridsiatimi piatimi a štyridsiatimi piatimi rokmi je kritická dekáda, ako to nazývam. Ak ste na svoje zdravie doteraz nemysleli, teraz je najvyšší čas s tým začať,“ upozorňuje lekárka. S klesajúcou hladinou estrogénu totiž klesajú nielen viečka, ale keď to dopustíme, tak aj mobilita.

Sľubovala som však dobrú správu. Tak tu je: Keď sa budeme správne hýbať a jesť, skutočne môžeme starnutie zvrátiť. Pretože byť zdravá a silná je oveľa lepšie ako byť chudá a slabá.

Jeden z častých povzdychov žien vo veku nad štyridsať rokov sa týka toho, že sa stávajú neviditeľnými. „Patriarchát je naozaj na prd, pretože žena skutočne má hodnotu len ako mladá, štíhla a bez vrások. A ten ústup do neviditeľnosti je rovnako frustrujúci ako hmatateľný a nedá sa s ním nijako bojovať,“ hovorí ďalšia známa.

Čo je skutočne sexy

Pre mnohé z nás však prichádza s vekom – a aj s premenou spoločnosti – určité oslobodenie. Postupne začíname veriť, že nikomu nedlhujeme to, že sa máme páčiť.

Chápem, že „skúsené“ ženy, ktoré aktívne hľadajú partnera, môžu byť frustrované z toho, že o ne nie je taký záujem, ako keď mali dvadsať plus. Ale verím, že svoju hodnotu netreba odvodzovať od toho, či sme pre niekoho príťažlivé. Nie sme chodiace sexuálne objekty a nie je nevyhnutné na túto hru pristupovať.

Môj instagram – ktorý, samozrejme, veľmi dobre vie, čo chcem vidieť – je plný štýlových, zaujímavých, kreatívnych a SEBAVEDOMÝCH žien zhruba môjho veku. Aj keď jedna záhradkárči, druhá varí vegánske jedlá, tretia cvičí s činkami, štvrtá natáča vtipné scénky a piata vymýšľa úchvatné farebné stylingy, jedno majú spoločné – majú to na háku. A podľa mňa sú ohromne sexy, pretože sú samy so sebou evidentne spokojné a sú skvelé v tom, čo robia.

Jasné, aj ja si krémujem tvár a telo tými modernými zázrakmi, ktoré ponúkajú kozmetické firmy, a pritom si masírujem čelo a robím cviky proti druhej brade. Chcem vyzerať tak mlado, ako je v mojich silách.

Len som presvedčená, že ešte lepšie je „nevyzerať na svoj vek“, pokiaľ ide o výkon kardiovaskulárneho systému a podiel svalovej hmoty. Ak budem v osemdesiatich schopná zaviazať si sama šnúrky na topánkach a zájsť si za roh na kávu a bude ma baviť život, uznám, že som v starnutí neprehrala.

Že pri tom budem pravdepodobne chcieť mať červený rúž, je však tiež pravda.