Veronika Prušová
„Nechystám sa odstúpiť. Budem s týmto problémom, ktorý tu je, bojovať. A tých problémov je strašne veľa. Prišiel som sem preto, aby som tu niečo zmenil a nie utekal z boja,“ vyhlásil ani nie pred týždňom policajný prezident Ľubomír Solák vo verejnoprávnom rozhlase v relácii Otvorene s Annou Vargovou.
Správy o tom, že vo funkcii končí, sa šírili z policajného prostredia už niekoľkokrát. Policajné prezídium ich však dementovalo a aj posledné vyjadrenia Soláka znamenajú, že sa nikam odísť nechystá.
Paradoxne hlasy na jeho odstúpenie začali pribúdať po tom, ako ho minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) navrhol povýšiť do hodnosti generála. Vláda tento nápad odobrila ešte v polovici septembra. Teraz bude na prezidentovi Petrovi Pellegrinim, či vládnemu návrhu vyhovie. Posudzuje ho už dva mesiace a zatiaľ jednoznačné stanovisko z Prezidentského paláca nezaznelo.
„Prezident sa s týmito nomináciami podrobne oboznámi, a keď uzná za vhodné, rozhodne,“ odkázali z tlačového oddelenia.
Vysvetlenie, prečo by sa zo Soláka, ktorého viacerí policajti označujú za doposiaľ najslabšieho policajného prezidenta v histórii, mal stať generál, doposiaľ nikde nezaznelo. Minister ho neodôvodnil a ani na otázky Denníka N nereagoval.
Pozreli sme sa na to, čo policajný prezident dokázal počas takmer ročného pôsobenia vo funkcii.
Nevýrazný
Solákovo vystúpenie vo verejnoprávnom rozhlase, ale aj v iných médiách minulý týždeň bolo netypické. Nezvykne poskytovať rozhovory a verejne sa prezentovať. Ak vystúpi pred novinármi, skôr na tlačových besedách a väčšinou po boku ministra Šutaja Eštoka, ktorý ho dosadil do funkcie.
Stalo sa tak aj vo štvrtok, keď na pôde ministerstva vnútra Šutaj Eštok ohlásil zriadenie špeciálneho vyšetrovacieho tímu Darca, ktorý má preveriť podozrenia v súvislosti s darovanou vojenskou technikou Ukrajine. Kým minister na politickej pôde oznamoval zriadenie tímu, policajný prezident stál po jeho boku.
Keď prišlo na otázky, Solák bol stručný. Na záberoch bolo vidno, ako mu minister pri otázkach „našepkáva“, čo povedať. A takýto obraz nebol vo štvrtok výnimočný. Naskytá sa opakovane.
Napríklad začiatkom októbra Šutaj Eštok vystúpil na pôde policajného prezídia s informáciami k stíhaniam ľudí, ktorí schvaľovali útok na premiéra. Išlo pritom skôr o politickú ako odbornú tlačovú besedu v budove prezídia, ktoré by malo byť apolitické.
Ľubomír Solák nastúpil do funkcie po Štefanovi Hamranovi, ktorý sa zviditeľnil vyšetrovaním závažných trestných činov za minulých vlád Smeru. Mediálne aktívni a výrazní boli pritom aj Hamranovi predchodcovia, či už to bol v rokoch 2012 až 2018 Tibor Gašpar, súčasný poslanec a podpredseda parlamentu za Smer, alebo Jaroslav Spišiak, ktorý je dnes poslancom PS.
Solákovu aktivitu a poznateľnosť, naopak, ilustruje príhoda z policajného prostredia, keď sa novovymenovaný prezident rozhodol ísť do regiónov. Keď prišiel neohlásene na nemenované okresné riaditeľstvo, nikto ho nespoznal. Soláka to od výjazdov neodradilo, no po tejto skúsenosti policajné prezídium dáva vždy vopred vedieť, kam sa prezident chystá.
Mlčal, keď mal zvolať tlačovku
Solák nevystupuje pred novinármi často a rád, ale rád sľubuje, že im všetko vysvetlí.
Keď chystal veľkú reorganizáciu polície, opakovane hovoril, že keď na to príde, zvolá tlačovú besedu. Hlavnou súčasťou reorganizácie malo byť zrušenie Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), ale o tom, že od septembra skončí, Solák informoval v lete v novinách policajných odborov. To bolo všetko. Žiadna dodatočná správa, žiadne vyhlásenie, žiadne informácie pre médiá.
Keď sa denník SME zaujímal, či nechystá prezídium aj tlačovú besedu, z odpovede vyplynulo, že nie. „Informácie sú priebežne medializované,“ reagovali. Do poslednej chvíle to teda vyzeralo tak, že Solák pred novinárov vôbec nepredstúpi.
Nakoniec si to rozmyslel, a to v posledný pracovný deň pred 1. septembrom.
Ešte vypuklejšie sa jeho mlčanie ukázalo po incidente v Košiciach, kde policajt na smrť ubil zadržaného muža. Zlodeja alkoholu prichytili v utorok 5. novembra, pričom policajti z hliadky o zadržaní klamali v úradnom zázname. Aj preto policajná inšpekcia začala prípad vyšetrovať o dva dni, teda 7. novembra.
Ministerstvo vnútra, pod ktoré spadá inšpekcia, informáciu o vážnej udalosti zverejnilo 12. novembra. Teda deň po zadržaní podozrivých páchateľov – policajtov. Policajný prezident, ktorý priamo zodpovedá za dianie v rezorte, stále mlčal. Ozval sa 13. novembra cez tlačovú správu.
„Na to, že nevidieť prezidenta Policajného zboru a nepočuli sme od neho žiadnu reakciu, je len jedno vysvetlenie – pevne dúfam, že rezignoval na svoju funkciu,“ komentoval Solákovo mlčanie jeho predchodca Hamran.
Policajný prezident sa napokon osobne vyjadril o deň neskôr 14. novembra. Pred novinárov predstúpil aj s riaditeľom inšpekcie Zurianom a ministrom Šutajom Eštokom. Stalo sa tak po tom, ako si ich vypočuli poslanci výboru pre obranu a bezpečnosť.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok stihol za ten čas zverejniť viacero facebookových a instagramových postov, medzi nimi aj status o tom, že „zákon platí spravodlivo pre každého“, a nakrútil aj samostatné video k tejto téme.
Verejnosť si teda mohla vypočuť policajného prezidenta k brutalite v Košiciach po deviatich dňoch od útoku napriek tomu, že nejde o prvý násilný incident medzi košickými policajtmi.
Solák za to čelil kritike, z ktorej sa, zdá sa, poučil. Po pár dňoch zvolal tlačovú besedu, kde informoval o aktuálnych prípadoch úmrtí ľudí po zásahu policajtov.
Nepozná svoje kompetencie?
Solák so Zurianom informovali o tom, čo sa zrejme 5. novembra v Košiciach stalo, po vyše týždni. Medzitým už bol podozrivý policajt zo zabitia zadržaný aj väzobne stíhaný.
Druhého policajta z hliadky prepustili po výsluchu na slobodu, pretože podľa dostupných informácií začal usvedčovať staršieho kolegu. Ešte stále bol pritom v Policajnom zbore.
Nikto v polícii sa nezaoberal jeho následným prepustením či postavením mimo službu. Tento policajt tak teoreticky mohol ďalej chodiť do práce, hoci nenahlásil trestný čin, neprekazil ho a ešte sa podľa dostupných informácií podieľal aj na falšovaní úradného záznamu.
Opoziční poslanci novinárom prezradili, že policajný prezident pri vystúpení pred nimi nevedel, že voči tomuto policajtovi môže vedenie polície zakročiť. „Pán Solák, s prepáčením, pozeral ako teliatko na nové vráta, keď mu Tibor Gašpar vysvetľoval, že už dávno bolo treba zakročiť,“ opisoval dianie za zatvorenými dverami Ľubomír Galko, ktorý zastupuje v parlamente Demokratov.
Po výbore pred novinármi už Solák tvrdil, že policajtovi „služobný pomer ukončíme“.
Video: Ako mohli nechať v polícii policajta, ktorý klamal o ubití muža na smrť? (autorka: Martina Koník)
Ako ho musel poučiť Spišiak
Opozičný poslanec a niekdajší policajný prezident Jaroslav Spišiak (PS) pred rokom na vypočutí vtedy kandidáta na policajného prezidenta Soláka vysvetľoval, čo sú kompetencie policajného prezidenta. Soláka sa opýtal, čo si myslí o súčasnom nastavení policajného prezídia. Vo vedení bol totiž vtedy len poverený prezident a jeden viceprezident. Bola to zmena, ktorú presadil krátko po nástupe do úradu minister vnútra Šutaj Eštok, aby mohol odstaviť blízkych ľudí bývalého policajného prezidenta Štefana Hamrana.
„Rešpektujem aktuálny stav. To je otázka na ministerstvo vnútra,“ odpovedal Solák poslancovi Spišiakovi pred rokom a ten ho musel poopraviť, že nastavenie organizačnej schémy nie je otázka na ministerstvo, pretože o tom rozhoduje policajný prezident.
Spišiak vysvetľoval kandidátovi, že to nemôže fungovať tak, že minister mu niečo pošepne a on to ako policajný prezident odsúhlasí.
Vypočutie pred výborom bolo posledným krokom na to, aby mohol minister Soláka vymenovať do funkcie. Ani opísané zaváhanie nebolo prekážkou v kariérnom raste dovtedy veliteľa mestskej polície v bratislavskom Starom Meste.
Solák sa stal policajným prezidentom od 1. decembra minulého roka.
Prekvapivá nominácia
Ministrov výber na policajného prezidenta pred rokom prekvapil. Viaceré reakcie na Soláka však boli kladné.
„Spolupracovali sme tri roky a poznám ho ako rovného, čestného a schopného policajta,“ hovoril o Solákovi Martin Královič, bývalý štátny tajomník ministerstva vnútra z úradníckej vlády Ľudovíta Ódora a predtým nočný primátor Bratislavy, pod ktorého spadala aj mestská polícia, v ktorej nový policajný prezident pred menovaním pôsobil.
Polícia nebola pre Soláka neznámou, pred mestskou políciou, v nej pôsobil vyše dvadsať rokov. Na konci svojej predchádzajúcej policajnej kariéry pôsobil v útvare osobitného určenia, známeho ako Lynx komando.
Bol veliteľom jednotky, na jeseň 2014 zodpovedal za cvičenie, pri ktorom elitné komando použilo aj ostré náboje. Stalo sa tak v rozostavanej nemocnici Rázsochy, kde ostali stopy po streľbe. Na kauzu upozornila televízia Markíza a aj jej reportáž prispela v roku 2015 k Solákovmu odchodu z polície.
Minister Šutaj Eštok nikdy verejne nevysvetlil, kto mu Soláka odporučil. Hovoril len o tom, že majú rovnaký pohľad na bezpečnosť v našej krajine a že sa zhodujú na základných prioritách. Pred poslancami výboru minister pred rokom dodal, že Solák ho presvedčil svojou víziou upokojenia Policajného zboru a tým, že je policajtom „telom a dušou“.
Soláka zase presvedčil prísľub ministra dať mu voľné ruky pri personálnych zmenách.
Reorganizácia, ktorá zasiahla len „vyvolených“
Kľúčovou zmenou, ktorú chcel Solák presadiť, bola už spomínaná reorganizácia polície. Ako bude vyzerať a že sa dotkne NAKA, neoznámil on. Ohlásil to začiatkom tohto roka minister v rozhovore pre Štandard.
„Je to moloch, ktorý má zbytočne veľa špecializovaných útvarov a riadiacich pracovníkov – a reálnu prácu nemá kto vykonávať,“ hovoril minister.
Policajné prezídium neskôr vysvetlilo, že reorganizácia sa dotkne NAKA, ale aj Národnej centrály osobitných druhov kriminality (NCODK). Plán bol útvary so zhruba 1260 policajtmi okresať na asi polovicu.
Po ohlásení ministrom sa dlho nič nedialo, pretože do jeho plánu zasiahla Európska komisia. Pýtala sa, či po zrušení NAKA bude na Slovensku efektívne vyšetrovaná korupcia. Ďalším problémom bolo, že na národné centrum boli viazané peniaze z plánu obnovy.
Solák veril, že reformu spustí ešte do letných prázdnin. To sa nepodarilo, za to v máji pribudol Solákovi druhý viceprezident, takže funkciu, ktorú ako nepotrebnú na jeseň 2023 minister Šutaj Eštok zrušil, v máji obnovili.
A ako to dopadlo s ďalšími plánmi? NAKA od septembra zanikla. NCODK nie. Namiesto polovice policajtov sa táto zmena dotkla zhruba stovky. A zhodou okolností, vo veľkej miere medzi preradenými policajtmi boli tí, ktorí sa podieľali na vyšetrovaní politicky exponovaných káuz.
O preradeniach mali pritom vopred informovať odbory, čo sa nestalo. Zdá sa teda, že reorganizácia bola nakoniec nezákonná, čo vedenie polície odmieta. Rozhodovať budú zrejme súdy.
Pomsta? To sa vám len zdá
Policajný prezident sa snažil verejnosť presvedčiť, že je to náhoda a o žiadnu pomstu nejde. „Rozumiem, že sa nevyhnete pocitom, že posielam niekoho preč. Je však o tých ľuďoch, ktorí tvorili tú štruktúru,“ hovoril Solák. Teda jeho podriadení sa na základe dôvery rozhodovali, koho v elitnom útvare ponechajú a kto pôjde preč.
Mnohí funkčne klesli, vrátili sa na krajské či okresné riaditeľstvá. Niektorých policajtov preradili až na obvodné oddelenia.
Ako príklad možno uviesť bývalých vyšetrovateľov NAKA, ktorých preradili na Okresné riaditeľstvo Bratislava III. Táto budova sa rekonštruuje, preto sa krátko po preradení mali sťahovať do inej budovy. Väčšina ich kolegov skončila v priestoroch, ktoré sú súčasťou komplexu policajného prezídia, oni s nimi nemohli ísť. Dôvodom bolo, že sú pri prezídiu neželaní.
Skončili tak na Obvodnom oddelení Nové Mesto-východ, v budove, ktorá sa rekonštruuje, len na inom poschodí. Krajské riaditeľstvo túto skutočnosť nijako nekomentovalo. Hovorkyňa uviedla, že ide o internú záležitosť polície.
Po zrušení NAKA a preradení skúsených policajtov na nižšie pozície sa mnohí z nich rozhodli z polície odísť. Pridali sa tak k tisícom ďalších, ktorí zo zboru odchádzajú. Situácia v Policajnom zbore je natoľko zlá, že už aj policajný prezident naznačil, že ak bude najhoršie, pomôžu v hliadkach vojaci.
Odliv policajtov je dlhodobý, Solák zdedil tento problém po svojich predchodcoch. Jeho pokusy, ale aj pokusy ministra zabrániť odchodu z Policajného zboru zatiaľ nepomohli.
Blízki povýšili
Mimoparlamentná strana Demokrati pritom upozornila, že zatiaľ čo mnohí policajti odchádzajú, Solákovým príbuzným sa v polícii darí.
Juraj Šeliga hovoril o tom, ako vysoké policajné funkcie získali švagrovia policajného prezidenta. Jeden je okresným riaditeľom v Humennom a ten druhý sa dostal do Národnej protidrogovej jednotky. „Toto nie je vizitka dôveryhodného policajného prezidenta. Toto je človek, ktorý sa nestará o Policajný zbor, ale len o svoju rodinu a priateľov,“ vyhlásil Šeliga.
Exposlanec hovoril aj o tom, že Solákova manželka je zamestnaná na ministerstve vnútra, čo policajný prezident poprel.
Či sa Solák podieľal na výbere a menovaní príbuzných do funkcií, priamo neodpovedal. Rovnako ani na to, či si uvedomoval možný konflikt záujmov.
Cez komunikačné oddelenie len odkázal, že príbuzenské a iné obdobné vzťahy policajtov v štátnej službe upravuje zákon. Ten to rieši tak, že príbuzní policajti sa nesmú zaradiť do služby tak, aby bol jeden bezprostredne nadriadený druhému alebo podliehal jeho pokladničnej či účtovnej kontrole.
„Vo vami uvedených prípadoch to splnené je. Teda vo vami uvedených prípadoch sú splnené zákonné podmienky,“ reagovalo prezídium. Solák prípadné rodinkárstvo ani tentoraz osobne nevysvetlil.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
