Denník N

Absencia svedomia

Človeka, ktorý kradol, lúpil, postavia uprostred námestia a obstúpia ho tí najdôležitejší ľudia.

Vo svetle panamských papierov a mnohých našich dobre známych káuz svet okolo nás vyzerá, akoby sa v jeho fungovaní niečo zásadné pokazilo. Pomaly mizne nielen tendencia, ale aj predstieraná snaha kompetentných urobiť občas okrem hrabania peňazí na tajné kontá aj vec, ktorá by okoliu pomohla.

Politika prestala byť o ideách, službe voličovi, programe a jeho napĺňaní. Obchod bez bielych koní a schránok nestojí za nič. Dobrý skutok sa už neberie ako niečo normálne a bežné, ale skôr ako podozrivá, hlúpa a často aj odsúdeniahodná póza, ktorej aj tak nikto neverí.

Súdy u nás nefungujú, vinníci zostávajú nepotrestaní a verejná mienka ani voľby na stave vecí celé roky nič nemenia. V tejto súvislosti som si spomenul na diametrálne odlišný typ súdov, ktoré prebiehajú v niektorých izolovaných komunitách subsaharskej Afriky.

Človeka, ktorý kradol, lúpil, alebo akokoľvek porušil pravidlá spoločenstva, postavia uprostred námestia a obstúpia ho tí najdôležitejší ľudia. Kráľ, starci, babičky. Namiesto výčitiek, vypočítavania chýb a možných trestov mu pripomenú jeho dobré skutky, na ktoré sa pamätajú.

Každý z prítomných vyzdvihne jeho výnimočnú vlastnosť, celý kmeň spomína, ako kedysi v mladosti vykonal niečo dobré – ak sa v rýchlosti nič nenájde, stačí pripomenúť, že šiel príkladom a nekadil do miestneho potoka, alebo vytiahnuť na svetlo sveta dojemné veci z jeho detstva.

Vinník uprostred tohto návalu pozitívnej energie nedokáže nič predstierať. Atmosféra súdu, kde ho neobviňujú, ale chvália, ho totálne pohltí. Priznáva svoje pochybenie a prosí o zľutovanie. Vráti ukradnuté a očistený sa vracia medzi svojich.

Vezmime si niektorého z aktérov našich nevyriešených káuz a položme si otázku: na čo dobré sa v súvislosti s jeho kariérou a so skutkami pamätáme? Koľkokrát pomohol v núdzi a zachoval sa čestne? Ktorú zo svojich altruistických myšlienok uviedol do života?

Každý z nás si tak v súkromí môže cvične predstaviť ľubovoľného kandidáta, ako na improvizovanom kmeňovom súde hanblivo stojí so zvesenou hlavou, vy sa v pamäti preberáte rokmi jeho pôsobenia, snažíte sa v rýchlosti spomenúť na jeho plusy a kladné vlastnosti a stále nič, a nakoniec mu chlácholivo napríklad poviete „neblázni Ďuri, spomeň si radšej, ako si raz ako malý chlapec mame pozametal balkón“, alebo „Vladino, aspoň, že si nesral do potoka“. Oni hneď so slzou ľútosti nad svojimi činmi vyplácajú dlžníkov, alebo vykladajú peniaze z alobalu a vracajú ich kajúcne do štátneho rozpočtu.

Uvedený príklad je absurdne naivný, pritiahnutý za vlasy a nedá sa zasadiť do našich moderných podmienok. To je samozrejme pravda. Dôvodom však nie je časový ani geografický odstup, či rozdiely medzi fungovaním malého kmeňového spoločenstva a súčasnej demokracie. Príčinou je úplná absencia zodpovednosti a svedomia.

Komentáre

Teraz najčítanejšie