Fico hrozil nasadením spravodajských služieb, nemá na to priamu právomoc

Bolo to koncom októbra, keď premiér Robert Fico (Smer) pohrozil nasadením tajných služieb, pokiaľ sa dopočuje o kupčení s tromi poslancami okolo Rudolfa Huliaka. Spravil tak potom, čo títo poslanci vypovedali poslušnosť vládnej Slovenskej národnej strane a začali sa dožadovať ministerstva a účasti na koaličnej rade.

Politický problém koalície s touto trojicou odvtedy skôr len narástol. Dôležité je však aj to, ako predseda vlády prehovoril o svojom vzťahu s tajnou službou. Spravil to spôsobom, ktorý je pre západné demokracie veľmi neštandardný.

Na začiatok je dôležité vedieť, že v prípade Slovenskej informačnej služby ani Vojenského spravodajstva, čo sú dve tajné služby pôsobiace na Slovensku, sa v zákonoch o tajných službách nepíše o tom, že by im premiér mohol zadávať konkrétne pokyny, ako majú postupovať. Tie sú v prvom rade v rukách ich riaditeľov.

„Ak budem mať informácie, že niekto na trhu s niečím kupčí, nasadím všetky spravodajské služby,” hovoril však nedávno Robert Fico. „Varujem každého vrátane koaličných poslancov z tej sedemdesiatšestky, alebo z iného prostredia, alebo to budú tí traja. Ak začnú chodiť informácie o kupčení, nasadím všetky spravodajské služby,“ varoval premiér.

Denník N o fungovaní tajných služieb a právomociach predsedu vlády vo vzťahu k tajným službám hovoril s bývalým riaditeľom SIS Vladimírom Mitrom, s bývalou premiérkou Ivetou Radičovou, s bývalým premiérom Eduardom Hegerom, s dvoma exministrami obrany Jaroslavom Naďom a Martinom Sklenárom, aj s niekdajším riaditeľom českej vojenskej kontrarozviedky a civilnej tajnej služby Jiřím Růžkom.

Zasahuje Fico do činnosti SIS už teraz?

Na nadštandardný vzťah medzi Ficom a tajnou službou poukázalo aj prerieknutie sa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) o tom, že SIS zostavuje správu o atentáte na premiéra Roberta Fica z 15. mája tohto roka a že si ju u riaditeľa služby Pavla Gašpara objednal samotný Fico.

Minister vnútra v polovici októbra spontánne pri rozhovore s novinármi zareagoval, že takéto zadanie dostal riaditeľ SIS Gašpar „od prijímateľa tých správ, od pána premiéra“. Šutaj Eštok sa neskôr snažil svoje tvrdenie korigovať a premiér svoju objednávku u tajnej služby odmietol.

Prvotná informácia ministra vnútra však vyvolala pochybnosti o tom, že Fico do SIS posiela zadania, a to vyvoláva otázniky, či sa budú dať závery správy tajnej služby o atentáte považovať za objektívne.

Za pozornosť stojí aj ďalšia Ficova reakcia zo Sobotných dialógov STVR, ktorá súvisela so Slovenskou informačnou službou. Keď mu moderátor hovoril, že SIS v roku 2018 vo svojej výročnej správe upozorňovala, že čínske investície by mohli byť rizikové pre národnú bezpečnosť a čínska strana by svoj ekonomický vplyv mohla využiť v budúcnosti ako nátlakový nástroj svojej zahraničnej politiky, premiér na to zareagoval: „Počkajte, v roku 2018 som už ja nebol predsedom vlády.“

Jeho reakcia opäť naznačuje, že ako premiér má vplyv na to, čo je obsahom výročnej správy tajnej služby, s ktorou by nemal mať z titulu svojich kompetencií nič spoločné.

Nasadenie tajných na politiku je problém

Dnes nevieme, či už Robert Fico obe spravodajské služby „nasadil“, alebo išlo len o politickú vyhrážku, aby huliakovcov donútil podporovať koalíciu. Takéto vyjadrenia sú však problém.

Prečo? V demokratických štátoch je využívanie tajných služieb na sledovanie politických oponentov alebo aj koaličných partnerov tabu. Slovenské tajné služby majú navyše zlú povesť (únos prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho v 90. rokoch, alebo zadržanie jej riaditeľa Vladimíra Pčolinského v roku 2021 pre korupčné podozrenia). Vedúca funkcia v SIS sa mení vždy po voľbách a prichádzajú tam nominanti vládnych strán, inými slovami riaditeľ musí vyhovovať aj politicky a odbornosť nie je pri výbere rozhodujúci faktor.

Priama hrozba využitia tajnej služby v politickom boji, hoci aj v záujme odhaliť kupčenie s poslaneckými mandátmi, preto vyvoláva pozornosť.

Sledovania huliakovcov nemajú služby v kompetenciách

„Sledovanie či už opozície, alebo koalície som nenašiel nikde v tomto paragrafe s úlohami SIS,“ upozorňuje bývalý premiér z rokov 2021 až 2023 Eduard Heger (Demokrati). „Keď predseda vlády vypúšťa takéto vyhrážky, musí si uvedomovať vážnosť svojho slova. A keď sa oháňa tým, čo urobí SIS, znižuje aj kredibilitu tejto inštitúcie.“

Zákon o SIS presne určuje, aké informácie služba získava, sústreďuje a vyhodnocuje.

Ide o činnosti ohrozujúce ústavné zriadenie, územnú celistvosť a zvrchovanosť štátu, smerujúce proti bezpečnosti Slovenskej republiky. Ďalej ide o aktivity cudzích spravodajských služieb, informácie o organizovanej trestnej činnosti, terorizme, extrémizme, kybernetických hrozbách, nelegálnej migrácii, o skutočnostiach spôsobilých vážne ohroziť alebo poškodiť hospodárske záujmy štátu, o ohrozenie alebo únik utajovaných informácií a o činnosti smerujúce k ohrozeniu života alebo vážnemu ohrozeniu zdravia chránených osôb.

Sledovanie, či chce niekto „kupčiť“ s huliakovcami, by sa teda dalo teoreticky „našiť“ len na kompetencie SIS v oblasti organizovanej trestnej činnosti.

V zákone o Slovenskej informačnej službe sa vo vzťahu k premiérovi píše, že riaditeľ SIS je povinný podať v určenej lehote a požadovanom rozsahu informáciu, o ktorú písomne požiada prezident, predseda Národnej rady a predseda vlády.

Pavol Gašpar je za výkon svojej funkcie riaditeľa SIS zodpovedný Bezpečnostnej rade SR, ktorú vedie premiér, ide však o kolektívny orgán. Okrem Fica sú v nej ministri obrany, vnútra, financií, zahraničných vecí, dopravy, hospodárstva, životného prostredia a spravodlivosti. A práve tento kolektívny orgán ukladá prostredníctvom predsedu vlády písomne informačnej službe úlohy, ale len v zákonom stanovenom rozsahu jej pôsobnosti.

Bývalí riaditelia služieb by Ficovi nevyhoveli

Bývalý riaditeľ SIS z rokov 1993 až 1995 a 1998 až 2003 Vladimír Mitro vysvetľuje, že premiér môže dávať úlohy SIS, no „musí to byť v rámci jej zákonných možností“.

Mitro službu viedol v čase, keď bol premiérom Vladimír Mečiar, ale aj po jeho páde, teda za prvej a čiastočne aj za druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Hovorí, že premiér nemôže od služby konkrétne žiadať, aby niekoho sledovala. „To v žiadnom prípade. Nemôže konkretizovať úkony, aké má robiť spravodajská služba. Môže vysloviť určité riziká, ktoré existujú, služba si preverí, či je to tak, a prijme príslušné opatrenia.“

Dostal Vladimír Mitro niekedy zadanie nasadiť spravodajské prostriedky na určité osoby? „Nie, toto sa nestalo a to by som ani neriešil,“ povedal Denníku N.

 

Radičová ani Heger službám úlohy nikdy nedávali

Expremiérka Iveta Radičová (2010 – 2012) vraví, že zákon predsedovi vlády umožňuje požiadať o správu SIS. Malo by sa to však podľa nej diať len v kritických situáciách, ako je vyhlásenie núdzového stavu, ohrozenie bezpečnosti štátu alebo krízová situácia – ekonomická, alebo živelná. Čiže by malo ísť len o situácie, ktoré sa týkajú vnútornej či vonkajšej bezpečnosti štátu.

Požadovala niekedy Radičová vypracovanie správy od vtedajšieho riaditeľa služby Karola Mitríka? „Nie, nezadávala som si,“ vraví s tým, že SIS pokiaľ je funkčná, v kritických situáciách sama vypracúva správy. „Tá žiadosť preto nebola potrebná.“

Radičová s vtedajším riaditeľom služby Mitríkom nekomunikovala na pravidelnej báze. „Nenazvala by som to pravidelnými stretnutiami, boli to ad hoc. Niekedy požiadal o prijatie on. Bolo to vtedy, keď považoval správu od SIS za dôležitú, aktuálnu, akútnu. A keď som situáciu považovala za kritickú a vážnu, zavolala som si riaditeľa SIS.“

Mitríka si takto zavolala po vyhlásení núdzového stavu po výpovediach lekárov v roku 2011. To, aké úlohy vtedy plnila tajná služba, nemôže opísať, lebo stále ide o utajenú informáciu.

Bývalý premiér Eduard Heger (teraz Demokrati) pripomína, že pokiaľ premiér požiada písomne SIS o nejakú informáciu, mal by o tom existovať záznam. „Ako predseda vlády som nikdy nezadal SIS žiadnu žiadosť o informáciu,“ hovorí.

V rokoch 2021 až 2023, keď bol vo funkcii, nedostala SIS žiadnu konkrétnu úlohu ani od Bezpečnostnej rady, vraví Heger. Od vtedajších riaditeľov SIS dostával len informačné správy a mali pravidelné stretnutia, na ktorých ho informoval o zisteniach služby, ktorú mu potrebovala sprostredkovať.

Riaditeľom SIS bol v tom čase Michal Aláč, ten vo funkcii skončil krátko po páde Hegerovej vlády po zadržaní políciou pre podozrenia, že zahladzoval korupčné kauzy, generálna prokuratúra neskôr obvinenia zastavila s odôvodnením, že pri nich prišlo k pochybeniam.

Vojaci by boli pre Fica ešte väčší problém

Na činnosť Vojenského spravodajstva môže mať Fico vplyv len prostredníctvom ministra obrany. Ak chce od vojenských tajných informáciu, musel by mu s tým teda pomôcť minister Robert Kaliňák a podľa zákona sa to musí stať písomne.

Nasadenie Vojenského spravodajstva na huliakovcov v prípade, že by s nimi niekto chcel „kupčiť,“ by bolo úplne v rozpore so zákonom. Kompetencie tejto tajnej služby totiž súvisia s „informáciami dôležitými na zabezpečenie obrany, obranyschopnosti a bezpečnosti Slovenskej republiky“.

Bývalý minister obrany Jaroslav Naď (Demokrati) hovorí, že Vojenské spravodajstvo sa podľa zákona môže zaoberať len otázkami obrany štátu, terorizmu či korupcie, ale len v rámci rezortu obrany. Na korupciu v Národnej rady podľa Naďa vojenských tajných nie je možné nasadiť.

Naďova zlá skúsenosť

Naď však upozorňuje, že sám má skúsenosť s tým, že sa u nás Vojenské spravodajstvo zneužilo na prenasledovanie opozície. Zažil to v roku 2019 ako opozičný politik z OĽaNO, keď ho polícia obvinila z trestného činu ohrozovania utajovanej skutočnosti.

Stalo sa tak potom, čo začal zverejňovať informácie o majetkových pomeroch vtedajšieho riaditeľa VS Jána Balciara. Trestné stíhanie Naďa zastavila prokuratúra už o niekoľko dní. Po tom, ako sa stal v roku 2020 ministrom, sa zoznámil s detailami, ktoré predchádzali jeho obvineniu.

Konkrétne s tým, že ho sledovali a odpočúvali vojenskí tajní a bolo to legálne, teda so súhlasom sudcu. Tomu to Vojenské spravodajstvo zdôvodnilo tým, že je Naď ruský agent. „Súd bol zjavne zavedený a tým pádom ma odpočúvali legálne a veľmi dlho,“ trvalo to podľa jeho slov takmer rok a pol. Pri odposluchoch pritom tajné služby dostávajú od súdov povolenie na pol roka a na každé ďalšie tri mesiace je potrebné nové rozhodnutie od sudcu.

Za seba ako ministra Naď hovorí, že od premiérov Igora Matoviča ani Eduarda Hegera nikdy pokyn na nasadenie Vojenského spravodajstva nedostal. Naopak, premiérov niekedy sám zavolal na brífing s riaditeľom vojenskej tajnej služby, ktorým bol v tom čase generálmajor Róbert Kleštinec. Išlo napríklad o prípad spolupracovníka Hlavných správ a ruského špióna Bohuša Garbára, ktorého Vojenské spravodajstvo nafilmovalo pri rozhovore s dôstojníkom ruskej rozviedky.

Martin Sklenár, ktorý bol ministrom obrany za vlády Ľudovíta Ódora, pripúšťa, že Vojenské spravodajstvo sa môže venovať aj politickým prípadom, ako je korupcia poslancov, pokiaľ by sa týkala rezortu obrany. Zo svojej skúsenosti hovorí, že premiér Ódor mal prístup k informáciám od Vojenského spravodajstva „v štandardných produktoch“, teda napríklad na Bezpečnostnej rade. „Nepamätám si, že by sme boli v kontakte kvôli nejakým špeciálnym zadaniam,“ hovorí bývalý minister obrany.