Oliver Rehák
Walton, Haydn, Breiner. To je program koncertov, ktoré na 28. a 29. novembra pripravila Slovenská filharmónia. Jediný Slovák – a jediný žijúci – z trojice spomínaných skladateľov sa zároveň predstaví aj ako dirigent.
Peter Breiner spolu s orchestrom prvýkrát uvedie suitu zo svojho baletu Majster a Margaréta, ktorému dal podtitul Diabol v Moskve.
Skladateľ, ktorý momentálne žije v Anglicku, v rozhovore vysvetľuje:
- prečo siahol práve po tejto knižnej predlohe;
- ako vznikol podtitul skladby;
- prečo má baletná hudba na objednávku SND premiéru vo filharmónii;
- či si vie predstaviť návrat do Bratislavy;
- čo si myslí o iniciatíve Oskara Rózsu nahrať slovenskú hymnu v novej úprave.
Kde ste strávili 17. november a čo pre vás tento deň znamená?
Počkajte, pozriem sa do kalendára – bol som doma v Londýne a po väčšinu dňa som študoval partitúru Williama Waltona, ktorú budem dirigovať so Slovenskou filharmóniou. Niektoré party mám požičané z BBC, keďže oni to nedávno hrali na Last Night of the Proms.
17. november pre mňa znamená slobodu. A s ňou, bohužiaľ, aj Pandorinu skrinku.
V akom zmysle Pandorinu skrinku?
Už starovekí Gréci vedeli, že hlúposť a zloba, ak sú vypustené vo voľnej prírode, budú vždy ľahšie, rýchlejšie a agresívnejšie než ich opak. A to netušili, že budú existovať algoritmy sociálnych sietí, ktoré ich budú urýchľovať a zosilňovať.
Názov vášho najnovšieho diela jasne odkazuje na známy román Majster a Margaréta od Bulgakova. Z akých dôvodov ste sa rozhodli pre toto konkrétne dielo a nie napríklad pre niečo od Kafku alebo povedzme pre knihu nejakého slovenského spisovateľa?
Hlavným dôvodom bola objednávka, ale pravda je aj to, že som bol tou objednávkou dosť potešený, keďže ide o jedno z mojich najobľúbenejších literárnych diel. Bulgakov tu mieša rozličné štýly a žánre a to vlastne je aj významnou časťou môjho hudobného jazyka.
Historické rozpätie románu pokrýva celé dejiny modernej civilizácie, je tu množstvo mýtických postáv a fantastických udalostí, takže o zdroje inšpirácie – či hudobnej alebo nehudobnej – nebola núdza a predpokladám, že aj v tejto skrátenej verzii to bude počuť. Z časových dôvodov sa namiesto potrestania vinníkov, odpustenia hriešnikom a odmeny cnostným postavám v podobe nebeskej blaženosti v záhradnom domčeku s hudbou a čajovými večierkami s kamarátmi – Bulgakov si takto predstavoval raj pre Majstra a Margarétu a ja som niečo podobné zažil naozaj u Hansiho Albrechta v domčeku na Kapitulskej – sa táto verzia končí pekelným bálom s najhoršími zločincami.
Akosi je to dnes aj aktuálnejšie.
Prosím si vysvetliť podtitul Diabol v Moskve.
Pri štúdiu materiálu som prečítal šesť rôznych prekladov v piatich jazykoch – na prvej verzii necenzurovaného diela do slovenčiny som s Jánom Štrasserom trošičku aj spolupracoval – a v jednej z verzií to bolo ako podtitul. Tak som si to požičal, lebo z časových dôvodov sa suita sústreďuje na tú časť baletu či románu, ktorá pojednáva väčšinou o výčinoch diabla a jeho družiny v hlavnom meste Sovietskeho zväzu.
Rovnaký názov má divadelná hra, ktorú momentálne hrajú v Moskve, ba dokonca aj nočná autobusová exkurzia, ktorú organizuje múzeum Bulgakovský dom na Veľkej Sadovej ulici v Moskve, kde diabol býval.
Prečo sa vlastne baletná hudba premiéruje v Slovenskej filharmónii, keď sa prvé uvedenie plánovalo v Slovenskom národnom divadle?
Balet si objednalo jedno z bývalých vedení Baletu SND a bol to vlastne ich nápad zhudobniť Bulgakova. Ja som sa do toho ochotne a usilovne pustil a pomerne rýchlo som dvojhodinovú skladbu dokončil. Rovnako rýchlo postupovalo aj vedenie baletu, už bol hotový aj návrh dekorácií a dohodnutý choreograf. Pôvodne to mal robiť na návrh Michaila Baryšnikova Alexej Ratmanský, ktorý už s vedením Baletu SND aj komunikoval, ale z časových dôvodov to nevyšlo.
Potom sa v SND vymenilo vedenie a nové vedenie malo iné plány, čo mi síce zabudli oznámiť, ale čo už narobíme… Keď sme diskutovali so súčasným vedením Slovenskej filharmónie o mojom nadchádzajúcom koncerte, padol návrh vytvoriť z baletu orchestrálnu suitu, čo som s radosťou prijal.
Už viete, kedy bude aj premiéra samotného baletu?
To neviem. Pred pár týždňami som sa rozprával s riaditeľom Royal Ballet tu v Londýne, keďže oni už uviedli jedno predstavenie na moju partitúru, a prejavil záujem vypočuť si suitu. Ale oni majú plán asi na šesť sezón dopredu. Navrhol som to aj pôvodne plánovanému choreografovi Ratmanskému, ale s jeho kalendárom je to tuším ešte horšie.
Na novembrových koncertoch v Slovenskej filharmónii sa predstavíte v dvojúlohe skladateľ-dirigent. V čom je výhoda dirigovať sám seba a v čom skôr nevýhoda?
To je pomerne jasné: výhoda je, že málokto pozná skladbu tak dobre ako ja, a nevýhoda, že vôbec nemám odstup.
Boli aj nejaké alternatívne verzie tohto koncertného programu alebo ste sa hneď na začiatku dohodli, že pôjde o kombináciu Walton-Haydn-Breiner?
Haydn a Breiner boli jasní od začiatku. Ako anglickú predohru som pôvodne ponúkal Elgarov Cockaigne (In London Town), ale keďže filharmónia má už o pár týždňov v programe Variácie Enigma od toho istého autora, dramaturg Juraj Bubnáš pohotovo navrhol predohru Portsmouth Point, čo som s potešením prijal. Má to ešte aj takú malú šťastnú náhodu, že sólista koncertu Richard Harwood, ktorý je violončelistom Royal Philharmonic Orchestra, pochádza priamo z Portsmouthu.
So Slovenskou filharmóniou v Redute máte dosť dlhú históriu a pravidelne tam hosťujete, naposledy na jar. Orchester momentálne hľadá šéfdirigenta, viete si predstaviť sám seba v tejto pozícii?
Ja mám bujnú fantáziu, predstaviť si viem všeličo, ale v tomto prípade ide hlavne o to, čo si predstavuje filharmónia. Myslím, že je to takmer päťdesiat rokov, čo som s nimi začal spolupracovať – ako hráč, hudobný režisér, sólista, aranžér, skladateľ a napokon aj ako dirigent.
Peter Breiner (67)
Na klavíri začal hrať ako štvorročný, študoval na konzervatóriu v Košiciach a na VŠMU v Bratislave. Krátko pracoval ako hudobný režisér v rozhlase, odvtedy je na voľnej nohe. Ako skladateľ, klavirista, aranžér a dirigent vydal vyše dvesto nahrávok. V roku 1992 emigroval do Kanady, v roku 2007 sa presťahoval do New Yorku a dnes žije v Londýne.
Od roku 1992 žijete v zahraničí. Najskôr v Toronte, potom v New Yorku a teraz v Londýne. Keď hovoríte, že si viete predstaviť všeličo, čo návrat na Slovensko? Aké vám dnes s odstupom vlastne pripadá?
Obávam sa, že za posledných pár rokov sa celý svet zmenil na niečo, čoho sa zopár múdrych mozgov obávalo už dlhšie, ale my ostatní sme si to nechceli pripustiť.
V roku 2004 ste nahrali cyklus nových úprav svetových hymien, vrátane slovenskej. Ako vnímate súčasnú iniciatívu Oskara Rózsu, ktorý sa dohodol s aktuálnym vedením ministerstva kultúry na tom, že sa začala realizovať jeho verzia?
Nevnímam.
Takže nie ste zvedavý na to, ako bude znieť nová Rózsova úprava, ktorá má mať premiéru 1. januára 2025?
Ak bude príležitosť, vypočujem si ju.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
