Príbeh tenistiek: Kamarátky mali sen, už keď si ako deti kreslili na tvár slovenský znak

Slovenské tenistky dnes od 17.00 h nastúpia proti Taliansku vo finále Pohára Billie Jean Kingovej.

Tímové súťaže v tenise upadli, pre mnoho hráčok až tak veľa neznamenajú a sústreďujú sa skôr na grandslamové turnaje.

Naše tenistky to majú inak. O úspechu, ktorý dosiahli pri reprezentovaní Slovenska, hovoria ako o splnenom sne. Možno si poviete, že ide len o frázy, aké po takomto výsledku hovorí každý.

Nie je to však tak.

Generácii okolo Rebeccy Šramkovej, Terezy Mihalíkovej, Viktórie Hrunčákovej a Anny Karolíny Schmiedlovej sa novinársky venujem od jej začiatkov.

So všetkými hráčkami som sa rozprával už po ich prvých úspechoch a pred veľkým finále som sa trochu prehrabal vo svojom archíve, aby som sa pozrel, čo hovorili, keď mali ešte všetko pred sebou.

Pomôže to pochopiť, čo pre ne znamená dnešný zápas a prečo v nich postup do finále vyvoláva také veľké emócie.

Raw emotion 😱

Viktoria Hruncakova and Tereza Mihalikova book Slovakia's tickets to the final for only the second time in their history!#BJKCup pic.twitter.com/YjFfJNiexb

— Billie Jean King Cup (@BJKCup) November 19, 2024

Britky porážajú už od roku 2012

Tereza Mihalíková a Viktória Hrunčáková neprišli na turnaj ako favoritky, no po výbornom výkone vyhrali v štvorhre nad Britkami. Predtým porazili aj Američanky.

Plewsovú s Lumsdenovou zdolali 6:1, 7:5 a získali rozhodujúci bod.

Mená britských tenistiek nie sú napísané nesprávne. Nehovorím totiž o Malage 2024, ale o Prostějove 2012.

Slovenky sa tam stali majsterkami sveta do 14 rokov a ja som sa po ich titule prvý raz rozprával s Terezou Mihalíkovou. Pamätám si ju ako mladé dievča, ktoré sa veľa smialo. „Pred turnajom sme si vraveli – len nech neskončíme posledné a ukážeme, čo vieme,“ povedala.

Vtedajší tréner Ján Studenič už v tom čase hovoril, že dievčatá tvoria výborný kolektív. Po dvojhrách bol stav 1:1, pred štvorhrou si na líca nakreslili slovenský znak a vyhrali.

Z turnaja sa zachovalo polhodinové video. Je na ňom mladý Frances Tiafoe či Marie Bouzková, ktorú Mihalíková porazila v semifinálovej dvojhre.

Pustite si napríklad pasáž od 8. do 9. minúty a uvidíte, s akým sebavedomím a chladnou hlavou odvrátila v semifinále tri setbaly mladá Hrunčáková, vtedy ešte pod menom Kužmová. Uvidíte aj to, ako ju Mihalíková podporuje. Zábery z finále sú vo videu od 20. minúty.

Tam treba hľadať základy toho, prečo si tieto hráčky tak rozumejú aj prečo majú taký vzťah k reprezentácii.

Máme taký sen

Neskôr sa stali vicemajsterkami sveta do 16 rokov a dosahovali aj výborné výsledky na juniorských grandslamoch.

Tvorili silnú generáciu spolu s Kristínou Schmiedlovou, mladšou sestrou Anny Karolíny. Tá sa napokon rozhodla s tenisom skončiť a dala sa na štúdium medicíny.

Keď sa ich novinári pýtali, čo by raz v tenise chceli dosiahnuť, odpovedali sebavedome: prvá päťka (Mihalíková), prvá desiatka (Kužmová) a prvá dvadsiatka (Schmiedlová).

Chceli však niečo dosiahnuť aj spolu, boli totiž najlepšími kamarátkami.

„Ja, Kika a Vika máme taký sen, že všetky tri si raz v jednom tíme zahráme Pohár federácie,“ povedala Mihalíková pre agentúru SITA.

Nesplnilo sa im to úplne dokonale. Kristína Schmiedlová sa síce do reprezentácie dostala ako prvá, no potom kariéru ukončila a svoje kamarátky už nestihla.

„Keď Kiku nominovali, napísala som jej: ‚Dala si to, pekne počkaj na nás.‘ Urobíme si spoločnú fotku, keď to dokážeme,“ vravela Mihalíková.

Šramková si odmala predstavovala, aké by to bolo

Šramková je o dva roky staršia, ona juniorské turnaje príliš nehrávala a čo najskôr sa chcela zamerať na ženský tenis.

Keď som sa s ňou prvý raz rozprával, spýtal som sa, čo bol jej najväčší sen, keď bola malá. „Zahrať si vo Fed Cupe,“ povedala.

Chcel som vedieť, či to bola ešte väčšia túžba ako grandslamový úspech. „Myslím si, že áno. Pre každého športovca je reprezentácia svojej krajiny najväčší sen. Odmala som chodila na fedcupové zápasy a predstavovala si, aké by to bolo, keby som si mohla aj ja zahrať za Slovensko. Keď som sa dozvedela, že dostanem šancu, až mi poskočilo srdce.“

Čím to je? „Neviem, je to jednoducho vo mne. Otec nebol na reprezentáciu nejako naviazaný, on sa stará najmä o turnaje,“ povedala Šramková v roku 2017.

Čo je lepšie než vyhrať trofej? Vyhrať ju s najlepšou kamarátkou

Dnes už Mihalíková vie, že nikdy nebude v dvojhre v prvej päťke. Tak ako Kužmová vie, že nebude v prvej desiatke.

Niektoré sny si už nikdy nesplnia. To, ako sa im postupne rozplynuli, často prežívali spolu. Momentov, keď sa cítili na dne, bolo dosť.

Keď sa napríklad Mihalíková ešte snažila o singlovú kariéru, nastúpila počas pandémie v Bratislave na extraligový zápas s Belindou Benčičovou a dostala 0:6, 0:6.

Sen o spoločnom hraní za Slovensko sa im však splnil a teraz ho môžu posunúť na vyššiu úroveň – môžu získať víťaznú trofej.

Tenisové prostredie dokáže byť nepríjemné až toxické, na turnajoch sa každý pozerá sám na seba. Dá sa v tom hľadať časť vysvetlenia, prečo sa im na turnajoch až tak nedarí.

V reprezentácii sú však v kolektíve, majú pocit pohody a môžu sa o seba navzájom oprieť.

Vyhrať Pohár Billie Jean Kingovej musí byť mimoriadny pocit, ktorý zažije len pár ľudí na svete. Ešte menej je tých, ktorí ho vyhrajú s najlepšou kamarátkou.

Ak to dnes nevyjde, určite to nebude pre nedostatok snahy. Málokomu na tejto trofeji záleží tak veľmi ako Hrunčákovej, Mihalíkovej a Šramkovej.