Matky si dávajú budík na tretiu, aby sa dostali do sprchy. Boli sme na košickej neonatológii, ktorej ľudia poslali 300-tisíc

Osem žien sa delí o dve izby, jednu sprchu a toaletu. Len nedávno porodili. Ich deti sú vo vedľajších miestnostiach v inkubátoroch na Oddelení neonatologickej intenzívnej medicíny Detskej fakultnej nemocnice v Košiciach a bojujú o život.

Všade naokolo počuť pípanie prístrojov, ktoré strážia, či sa deťom darí dobre a nenastal problém.

Novorodenci majú kilogram či 800 gramov, niektorí nevážia ani pol kila, mnohým pomáha dýchať umelá pľúcna ventilácia. Vedľa inkubátorov sú stoličky, väčšina z nich je obsadená, sedia tam mamy a snažia sa byť svojim deťom nablízku.

Niektoré si dali budík na tretiu hodinu ráno, aby sa stihli osprchovať. Sprcha je len jedna, lebo druhá má dlhodobo pokazený odtok. Matky sú pritom s deťmi na tomto oddelení bežne dva aj tri mesiace, nemajú si kde oprať a ani kde osamote sadnúť či poplakať.

„Mamy sa nesťažujú, že sa nemajú kedy osprchovať. Zatnú zuby. Keď si však predstavím, že tam je osem žien po pôrode a majú jeden záchod, je to hrozné. Keď sme robili zbierku, prispeli aj niektoré ženy, ktoré u nás boli a písali nám, ako si dávali budík na osprchovanie a ako im cez okná snežilo v zime na hlavu,“ opisuje primárka oddelenia Vanda Chovanová.

Aj ona často v zime píše správy v rukaviciach. Pri daždi cez okná zateká, niekedy sa pod inkubátormi tvoria mláky. Na oddelení sa ročne starajú o 300 detí, väčšina je v kritickom stave.

Keď sa pre deti v inkubátoroch vyzbierajú ľudia z celého Slovenska

Spolu s neziskovou organizáciou Malenka zorganizovalo toto oddelenie úspešnú zbierku. Viac ako 12-tisíc ľudí prispelo na rekonštrukciu, aby sa deti liečili v lepších podmienkach. Vyzbierali takmer 330-tisíc eur. Z nich zaplatia výmenu ešte pôvodných okien, rekonštrukciu izieb pre mamy a mliečnej kuchynky na prípravu stravy pre bábätká.

Na oddelení sme sa boli pozrieť ešte predtým, ako sa v januári začne rekonštrukcia. Prišli sme tmavými chodbami nemocnice k výťahom a vyviezli sme sa na 16. poschodie, kde je svet novorodencov v inkubátoroch.

Pred vstupom je výzdoba k 17. novembru, čo je aj deň predčasne narodených detí. Sú tu aj fotografie detí, o ktoré sa na oddelení doteraz starali. „Keď dieťa od nás odchádza, zazvoníme mu na cestu,“ hovorí primárka a ukazuje na zvon pripevnený na stene.

Počas týždňa popoludní je na oddelení je neustávajúci pracovný šum. „Mám z toho nočné mory,“ hovorí primárka o rekonštrukcii pri okne s výhľadom na celé Košice. „Viac sa bojím ako teším. Zatiaľ cítim len strach, rekonštruovať oddelenie za čiastočného chodu nebude jednoduché,“ vraví.

Vanda Chovanová pracuje v Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach 21 rokov. Predtým pôsobila v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura a v menšej nemocnici v Košiciach. O štyri roky dosiahne vek na odchod do dôchodku. Mnoho zdravotníkov v jej veku je už vyhorených a nemajú chuť rozbiehať nové projekty či prestavby.

„Neviem, prečo som už konečne nevyhorela. Pre mňa by to bolo super, je to najjednoduchšia obranná reakcia,“ smeje sa.

V jej lekárskej izbe je chladno, teplota na sveter, vonku sú štyri stupne a cez okná prefukuje dovnútra studený vietor. Primárka je už na chlad zvyknutá a sveter nepotrebuje.

Deti majú v inkubátore teplo, a ak ich vyberajú do postieľky, buď prikúria, alebo majú vyhrievané postieľky.

Keď spustili zbierku, primárka si myslela, že vyzbierajú pár desiatok tisíc. Neočakávala, že im ľudia pošlú viac ako 300-tisíc. „Myslela som si, že najťažšie bude vyzbierať peniaze, ale ukazuje sa, že to bola tá najľahšia časť,“ hovorí dnes.

Aj ona s kolegami pravidelne do zbierky posielali vlastné peniaze. „Prispievali sme takmer každý deň. Keď sa mi nepáčila večer suma, ktorá tam bola, tak som prihodila,“ smeje sa.

Keď zbierku spustili, bola všade a zdieľali ju tisíce ľudí. „Povedala som nášmu riaditeľovi Detskej fakultnej nemocnice, že ideme robiť zbierku, a potom som odišla na krátku dovolenku. Bola som skeptická, dovtedy sa nám cez neziskovku podarilo vyzbierať len malé sumy cez 2 percentá z daní,“ opisuje Chovanová.

Keď sa po pár dňoch z dovolenky vrátila, v zbierke svietila suma 180-tisíc eur. „Bol z toho rozruch, ale aj nervozita. Bolo to všade. Som veľmi vďačná, že prispelo toľko ľudí,“ hovorí.

Riaditeľ Detskej fakultnej nemocnice Andrej Koman hovorí, že za posledných päť rokov oddelenie dostalo od viacerých vlád a ministrov vyše dvoch miliónov eur. Nemocnica investovala podľa neho „do tohto pracoviska presne podľa potrieb, ktoré sama pani primárka požadovala“.

Primárka Vanda Chovanová sa do povedomia širokej verejnosti dostala, keď v januári kritizovala vtedajšiu ministerku zdravotníctva Zuzanu Dolinkovú (Hlas), že mala na rukách predčasniatko bez ochranných pomôcok. Potom v rozhovore pre Denník N opísala, ako vyzerá oddelenie, kde pracuje.

Tento rok podľa riaditeľa košickej detskej nemocnice oddelenie neonatológie dostalo ventilátory a aj nový transportný ventilátor. Na tieto nákupy podľa neho schvália ministerka Dolinková 860-tisíc eur ešte predtým, ako ju primárka kritizovala.

Primárke po kritike pomerov na neonatológii ľudia vyčítali, že zverejnila aj fotografie, kde boli na oddelení holuby.

„Také fotografie môže spraviť každá mama, ktorá má u nás dieťa, a ten príbeh k tomu bude menej láskavý,“ hovorí. Práve po týchto fotografiách a článkoch sa jej ozvala Milena Bobeková, aby spoločne urobili zbierku.

Dovtedy sa nepoznali. „Keď ma niekto vyzve, nemôžem povedať, že s tým nebudem nič robiť. Najmä, ak sama nie som s oddelením spokojná.“

Nenávistné správy jej to zatiaľ neprinieslo, ani jej v nemocnici nerobia problémy. „Aj kolegovia sa so mnou ešte rozprávajú, uvidíme, ako to bude, keď sa začne rekonštrukcia,“ smeje sa.

Aké ťažké je vymeniť všetky okná. Keď ich otvoria, porušujú pracovnú disciplínu

Čo sa má zmeniť vďaka peniazom zo zbierky? Napríklad by v izbách pre mamy mala pribudnúť sprcha a toaleta a namiesto ôsmich postelí bude šesť.

Vymeniť by mali aj všetky okná. Tie dnes spôsobujú najväčšie problémy. V zime cez ne prefukuje a lete je na oddelení aj viac ako 30 stupňov Celzia. „Vtedy otvárame okná, čo je, ako nás upozornili pri krátkej návšteve z ministerstva, porušenie pracovnej disciplíny. Na oddelení máme lieky a roztoky, ktoré tiež vyžadujú stabilnú teplotu a nad 30 stupňov to určite nie je.“

V nemocnici nie je klimatizácia, v lete len radiátory prestavia na ochladzovacie telesá, sú však zastarané a v horúčavách nezvládajú ochladiť miestnosť s toľkými prístrojmi, z ktorých sála teplo.

V inkubátore je bežne aj 36 stupňov a vlhko. Sestry v nich majú ruky takmer celý deň. A keď je v miestnosti nad 30 stupňov, je to mimoriadne ťažké pracovné prostredie. Preto je aj potom problém nájsť a udržať personál, ktorý by tam chcel pracovať.

„Keď chceme prežiť, musíme porušiť pracovnú disciplínu a otvoriť okno,“ hovorí a dodáva, že si len pritom treba dať pozor, aby nevleteli holuby, ktoré zdravotníkom niekedy vyzobávajú obed, alebo netopier či hmyz.

 

Stavebná firma predpokladá, že by mohli vymeniť jedno trojokno za deň. Na jednej strane, kde je jednotka intenzívnej starostlivosti, je takýchto okien dvanásť. Ak bude snežiť, práce sa musia zastaviť.

Táto časť rekonštrukcie je veľká výzva, nemocnica má oceľový skelet a hliníkové okná budú meniť za plastové. V tejto nemocnici ešte nikdy nemenili okná na celom oddelení.

Aj keď v Košiciach tejto budove hovoria „nová nemocnica“, má už viac ako 40 rokov a dlho sa do nej neinvestovalo. Prvá veľká investícia prišla vlani, keď rekonštruovali strechu.

Zložitosť takejto operácie ukazuje aj príklad z košickej psychiatrie, kde sú už od marca zadebnené okná. Na jar tam vypukol požiar na mužskom oddelení a doteraz nie sú okná vymenené. „Aktuálne finalizujeme posúdenie škôd a projektovú dokumentáciu na rekonštrukciu zasiahnutých priestorov. V dohľadnom čase budeme na tieto práce vyhlasovať verejné obstarávanie,“ tvrdí nemocnica.

Ako by to mohlo vyzerať po obnove

Aj vďaka zbierke ešte na neonatológii rodičia získajú aj priestor, kde môžu s deťmi tráviť čas, v novej kuchynke si budú môcť zohriať jedlo, odložiť si veci a budú mať vytvorené zázemie. A potom by už nemuseli mamy počúvať ani všadeprítomné pípanie prístrojov.

„Firma Ecophon nám zadarmo dodá zvukovo-izolačné podhľady, aby naše mamy nestresovali pípajúce prístroje z oddelenia,“ hovorí Chovanová.

„Ozvalo sa nám viacero firiem, ktoré zadarmo podali pomocnú ruku alebo prisľúbili pomoc počas rekonštrukcie a výrazné zľavy. Firma Zeit-architect nám urobila pro bono krásnu vizualizáciu. Firma Idona zľavu na nábytok na mieru do priestorov mamičiek.“

Dnes je v tejto časti pohovka, ktorú kúpila neziskovka, nábytok je pozliepaný najmä z darov. Naposledy oddelenie aspoň čiastočne rekonštruovali ešte pred dvadsiatimi rokmi.

Ako by to malo v nemocnici vyzerať po rekonštrukcii

Už nemusia vyberať, ktoré dieťa dostane najlepší ventilátor

Oddelenie neonatológie je podľa primárky Chovanovej ziskové, ale len dovtedy, kým niečo netreba kúpiť. Jeden transportný inkubátor s ventilátorom, s ktorým idú vrtuľníkom či sanitkou po novorodenca, stojí 150-tisíc. Na oddelení majú aktuálne jeden.

Ventilátor so všetkými parametrami na podporu dýchania kriticky chorého novorodenca, ktorý potrebujú pri každom ventilačnom lôžku, stojí zhruba 50-tisíc eur – a treba ich šestnásť. Tie dostali len nedávno ako súčasť takzvanej covidovej pomoci.

„Predtým sme mali len tri, ktoré mali všetko, čo naše deti potrebujú,“ hovorí primárka – a ostatné boli menej výkonné. Medzi lekármi tak bol boj o najlepšie ventilátory, každý chcel takéto zariadenie pre dieťa, o ktoré sa staral. „Lekár sa nemôže hrať na Pána Boha, aby rozhodoval, ktoré dieťa má dostať lepší prístroj.“ Teraz môžu ventilovať na všetkých lôžkach.

Keď sme na oddelení, na ventilačných lôžkach majú práve trinásť detí. A čakajú na ďalšieho novorodenca z miestnej pôrodnice, ktorá je o poschodie vyššie. Toto dieťa má 1200 gramov.

Počas pár desiatok minút im ohlásili ďalšie tri príjmy. Jeden z toho sú dvojičky.

Niektoré prístroje už teda majú nové, mnohé im však stále ešte chýbajú. Potrebujú napríklad ešte ultrazvuk, o ten žiadajú niekoľko rokov.

„Ako sa v tom pracuje? Ťažko,“ hovorí Chovanová.

Hnevá ju, keď ľudia kritizujú lekárov za výpovede s reakciou, že majú vyššie platy ako v Česku. Vysvetľuje, že to je aj tým, že v Česku majú menej nadčasov. „Je to aj logické. Keď robíte v takomto prostredí, tak vás musia zaplatiť lepšie ako v peknej nemocnici, ak vás chcú udržať,“ hovorí. Ak by boli nemocnice zrekonštruované a lekári mali potrebné prístroje a lieky pre svojich pacientov, aj platy by podľa nej mohli byť nižšie.

Aj táto primárka podala výpoveď – a aj s celým svojím oddelením.

Jej syn je tiež lekár, študoval v Česku, dnes pracuje vo Švajčiarsku. „Zblízka videl, ako vyzerá slovenské zdravotníctvo a ako pracuje jeho mama. Pred rokmi ešte ako študent pomáhal maľovať našu intenzívku. Nemyslím, že sa vráti.“

Dodáva, že by pre ňu už bolo jednoduchšie na všetko rezignovať. „Zvyčajne sa snažím prekonávať starosti s úsmevom, ale moji kolegovia vedia, ako veľmi sa viem zlostiť, keď niečo nefunguje, ako má,“ hovorí Chovanová.

Právom nám vyčítajú, že robíme nekvalitnú snímku detského srdca

Ako to vyzerá, keď všetko nefunguje ideálne, opisuje primárka Chovanová na príklade echokardiografie (ultrazvuk srdca).

Vrodené srdcové chyby sú u novorodencov pomerne časté, preto bolo nutné, aby si vedeli pri ich diagnostike poradiť aj sami, bez kardiológa. Hlavne počas služieb urobia základnú diagnostiku a v prípade problému kontaktujú Detské kardiocentrum.

Zvyčajne od nich žiadajú odoslať snímky alebo videosekvencie, aby mohli rozhodnúť, ako urgentne treba malého pacienta previezť k nim, ako ho majú pred transportom stabilizovať, aby ho čo najmenej zaťažili.

„Na kolene“ urobia ultrazvuk srdca a pošlú ho do Bratislavy. „A potom nám volajú a hnevajú sa, že máme zle čitateľné obrázky a videá. Rozumiem im, my to však nevieme urobiť dostatočne dobre na starom prístroji, ktorý tu máme,“ hovorí Chovanová.

A nejde o jediný prístroj, s ktorým majú problém. Keď majú veľa detí, prosia na iných oddeleniach, aby im požičali monitory, infúzne pumpy.

Ako presunú deti a aké náročné to je, keď ide o dve nemocnice

Čo bude s deťmi, keď bude prebiehať rekonštrukcia?

Časť detí bude v časti tohto oddelenia pre nedonosených novorodencov. Tam prekladajú deti, ktoré už majú vyššiu váhu a nepotrebujú pomoc umelej ventilácie.

Z tejto časti oddelenia počas našej návštevy práve prepúšťajú po troch mesiacoch chlapčeka, ktorý mal pri narodení 890 gramov. Domov ide s hmotnosťou dva a pol kilogramu.

Časť pre nedonosených novorodencov má tri oddelené boxy, momentálne sú otvorené len dva z nich. Starajú sa tak o desať detí, ale kapacitu majú 15.

Košickej neonatológii pomôžu aj iné nemocnice.

V tejto nemocnici by počas rekonštrukcie mali ostať najmä deti rodičov z Košíc, aby to za nimi nemali ďaleko. Pomôcť by potom mali nemocnice v Martine, Prešove, ale dúfajú aj v spoluprácu s okolitými menšími nemocnicami ako Humenné, Trebišov, Michalovce a Rimavská Sobota.

Rekonštrukcia neonatológie je náročná aj preto, že oddelenie patrí pod Detskú fakultnú nemocnicu, ale sídli v budove Univerzitnej nemocnice v Košiciach. Zatiaľ to je podľa primárky menšia komplikácia, ako pôvodne očakávali. Univerzitná nemocnica  je podľa nej veľmi ústretová. „Vedia, že robíme niečo v ich nemocnici a keď sa, dúfam, raz presťahujeme, tak im to ostane. Nebudeme so sebou brať okná ani nevytrháme kachličky či podlahy,“ smeje sa Chovanová.

Dúfa, že sa do niekoľkých rokov podarí zrekonštruovať budovu Detskej fakultnej nemocnice, do ktorej by sa potom mali presťahovať.

„Nadstavba Detskej fakultnej nemocnice bola v investičnom pláne ministerstva zdravotníctva za bývalej vlády, keď sme sa neúspešne, podobne ako viaceré fakultné a štátne nemocnice, uchádzali o peniaze z plánu obnovy. Nová vláda nás z tohto investičného plánu vyškrtla bez toho, že by sa boli pozrieť, či je táto investícia opodstatnená alebo nie,“ hovorí primárka.

Aj preto spustili zbierku. Vedeli, že pre oddelenie, ktoré patrí jednej štátnej nemocnici, ale je v podnájme v inej, je toto jediná šanca na zlepšenie. „Keď po spustení zbierky prišla na návštevu vtedajšia ministerka, pani Dolinková, prosili sme ju, aby projekt nadstavby detskej nemocnice ministerstvo a vláda obnovili,“ hovorí primárka neonatológie.

Nadstavba sa netýka len ich oddelenia, ale aj detskej onkológie, ktorá má nadregionálne pôsobenie a detskej kliniky, kde sa vzdelávajú medici. „Dnes je rekonštrukcia znovu v investičnom pláne,“ teší sa Vanda Chovanová.

Riaditeľ nemocnice Koman dodáva, že sa o to zasadila priamo bývalá ministerka po tom, ako bola na oddelení.

Raz by mohli byť rodičia v jednej izbe spolu s deťmi v inkubátore

Ak by sa to podarilo, neonatológia by sa mohla presťahovať do väčších a modernejších priestorov. Plánujú izby, kde by boli mamy s deťmi v inkubátore spolu. „Zatiaľ je to pre mňa ako diaľnica do Košíc,“ hovorí Chovanová na otázku, či sa oplatí rekonštruovať neonatológiu, ak sa majú sťahovať. „Bez ohľadu na to, kým bude naše sťahovanie reálne, odliečime ešte minimálne 1500 pacientov a zlepšíme podmienky ich mamám. A aj keby sme sa odsťahovali, tieto priestory budú zase len slúžiť iným pacientom univerzitnej nemocnice.“

Získali by aj priestory na uskladnenie vecí, dnes je časť skladu napríklad na jednej z izieb pre matky. V jednej miestnosti sú len ventilátory. Prikryté svetlým ochranným obalom vyzerajú ako duchovia. Ventilátory sú funkčné, ale nemajú ich kam na jednotke intenzívnej starostlivosti postaviť, keby ich dali k posteliam, tak sa tam už nezmestí personál. Ventilátor je dnes len pri lôžku dieťaťa, ktoré ho potrebuje.

Problémy s priestormi majú aj na lekárskej izbe. Tam sú dve kreslá a pohovka. A v práci ich býva naraz tak sedem. Potrebovali by ešte troch, aby mohli menej slúžiť, ale to už by sa podľa primárky nepomestili. „Nemáme toľko stolov ani počítačov, nemáme ich kam postaviť. Už teraz sa lekári predbiehajú, keď potrebujú písať správy,“ hovorí Chovanová.

„Prekáža nám, ako to u nás vyzerá. Každý človek chce pracovať v peknom prostredí. Ale oko si zvykne a my máme túto prácu radi,“ hovorí primárka neonatológie.