Svetový newsfilter: Ukrajina mimo NATO, o Kryme ani slovo. Ako si Putin predstavuje rokovania s Ukrajinou

Dobrý deň,

už je to vyše tisíc dní, odkedy Rusko začalo inváziu Ukrajiny. Za ten čas sa podľa ukrajinských prokurátorov dopustilo najmenej 150-tisíc vojnových zločinov, zabilo minimálne 12-tisíc civilistov a zničilo a poškodilo vyše 200-tisíc budov.

Rusi naďalej pokračujú v útokoch na mestá po celej Ukrajine. V nedeľu dokonca ich strelu s plochou dráhou letu zostrelili neďaleko Mukačeva len niekoľko desiatok kilometrov od slovenských hraníc.

Zástupcovia viacerých krajín tvrdia, že je čas urýchlene priviesť Kyjiv a Moskvu k rokovaciemu stolu a čo najskôr uzavrieť prímerie. Aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v septembri vyhlásil, že vojna sa môže skončiť skôr, ako si mnohí myslia.

Tieto hlasy sa zosilnili po tom, čo v amerických prezidentských voľbách zvíťazil Donald Trump, ktorý sľuboval vyriešenie konfliktu za menej ako 24 hodín.

Ako by to vyzeralo: Po Trumpovom zvolení sa nič nezmenilo na tom, že Vladimir Putin je nespoľahlivý partner, ktorý v minulosti opakovane porušoval dohody. Nie je jasné, ako chcú vo Washingtone dosiahnuť, aby tentoraz pristupoval k rokovaniam konštruktívne a držal slovo.

Putin však skutočne prvýkrát po dlhom čase vydal signál, že je pripravený rokovať. Jeho podmienky sú nasledovné – Rusko je ochotné vzdať sa malej časti dobytého územia v Charkivskej a Mykolajivskej oblasti, ale inak sa má vojna ukončiť pozdĺž súčasnej línie frontu. To by znamenalo, že by Rusko naďalej okupovalo zhruba 18 percent ukrajinského územia.

Informuje o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na päť zdrojov z okolia ruského prezidenta. Podľa nich je Putinovou podmienkou, aby sa Ukrajinci vzdali členstva v NATO, je však ochotný diskutovať o bezpečnostných zárukách pre Kyjiv. Debata o okupovanom polostrove Krym vraj vôbec neprichádza do úvahy.

Čo by to znamenalo: Na prvý pohľad sa môže zdať, že z Putinovej strany nejde o podmienky, ale o ultimáta. Je skutočne pravdepodobné, že Kremeľ opäť zavádza a naschvál prichádza s nerealistickými podmienkami, pričom v skutočnosti chce pokračovať vo vojne.

Putinova rokovacia pozícia, ako o nej píše Reuters, sa však v mnohom zhoduje s plánom budúceho amerického viceprezidenta J. D. Vancea aj viacerých ďalších ľudí z Trumpovho okolia. Aj Vance pred voľbami trval na tom, že Ukrajina nemôže vstúpiť do NATO, a volal po tom, aby sa vzdala území.

Problém pre ukrajinskú vládu spočíva v tom, že nikto presne nevie, čo si myslí samotný Trump. Zelenskému po zvolení povedal, že s ním Ukrajinci „budú spokojní“, ale nebol konkrétny.

Zobraziť väčšie rozlíšenie — Volodymyr Zelenskyj. Foto – TASR/AP

Čo teraz: Aktuálny prieskum agentúry Gallup ukazuje, že aj tesná väčšina Ukrajincov si prvýkrát od začiatku totálnej invázie želá rýchle ukončenie vojny namiesto pokračujúcich bojov až do plného víťazstva. Lenže iba štvrtina Ukrajincov je pripravená urobiť územné ústupky.

Ukrajinci si dobre uvedomujú, že na okupovaných územiach Rusko rozpútava teror. Časopis The Economist to označil za „totalitárne peklo“ – opísal, že Rusi na dobytých územiach na východe násilne rusifikujú ukrajinskú mládež a všetkých s proukrajinskými názormi posielajú do filtračných táborov.

Mnohí predovšetkým na východe Ukrajiny sú však zároveň unavení z neustálych vzdušných náletov. Z prieskumu Gallupu vyplýva aj výrazná frustrácia z pomalej pomoci západných krajín – zdá sa, že väčšina Ukrajincov postupne stratila dôveru voči Spojeným štátom.

V tomto zmysle je príznačné, že americký prezident Joe Biden tento týždeň Ukrajincom dovolil využívať strely dlhého doletu na ciele na území Ruska. Na Ukrajine tento krok vítajú, ale mnohí sa zároveň pýtajú, prečo k nemu došlo až po tisíc dňoch vojny.

Severná Amerika: Tri veci, ktoré ukázali kľúčové Trumpove nominácie

Donald Trump, ktorého si Američania začiatkom mesiaca zvolili za staronového prezidenta, už zverejnil väčšinu nominantov svojej druhej administratívy. Jej súčasťou majú byť aj politici s minimálnymi skúsenosťami a prakticky nulovou kvalifikáciou.

Kľúčová je lojalita: Po prvé, Trumpovi pri skladaní nového kabinetu podľa všetkého na ničom nezáleží tak veľmi ako na lojalite svojich ministrov. Napríklad ministrom spravodlivosti sa ešte do štvrtka mal stať Matt Gaetz, ktorého v minulosti vyšetrovali z podozrenia zo zneužitia neplnoletej ženy.

Gaetz, ktorý je nepopulárny aj medzi mnohými republikánmi, patril medzi najväčších obhajcov Trumpovej lži, že Joe Biden nebol legitímne zvoleným prezidentom. S jeho nomináciou neboli spokojní ani viacerí republikáni v senáte, až to dospelo k tomu, že Gaetz sa sám stiahol.

Podobne kontroverzná je nominácia na post ministra obrany, ktorým sa má stať doterajší moderátor televíznej stanice Fox News Pete Hegseth. Aj on čelil obvineniu zo sexuálneho zneužitia, v minulosti pritom musel odísť z národnej gardy pre pochybné tetovania, ktoré mnohí interpretujú ako krajne pravicovú symboliku.

Veľvyslankyňou pri OSN bude Elise Stefanik, ktorá je takisto výraznou Trumpovou zástankyňou. Významný post ministerky pre vnútornú bezpečnosť by mala získať guvernérka Južnej Dakoty Kristi Noem.

Trump sa vie odvďačiť: Po druhé, zloženie novej administratívy ukazuje, že dezignovaný prezident sa chce odvďačiť tým, ktorí mu pomáhali počas kampane. Najbohatší muž sveta Elon Musk, ktorý v prospech Trumpa minul vyše dvesto miliónov dolárov, dostane vlastný rezort pre efektívnosť verejnej správy.

Ministrom zdravotníctva by sa mal stať Robert Kennedy mladší, známy ako dlhoročný odporca očkovania a šíriteľ konšpiračných teórií o nepasterizovanom mlieku či fluoride v pitnej vode. Kennedy pôvodne išiel do volieb ako nezávislý kandidát, pár mesiacov pred voľbami sa však vzdal v prospech Trumpa.

Vplyvnú pozíciu dostane aj bývalá členka Demokratickej strany Tulsi Gabbard, ktorá Trumpa pripravovala na televízne debaty. Gabbard má byť šéfkou amerických tajných služieb, hoci v minulosti šírila ruskú propagandu a zastávala sa sýrskeho diktátora Baššára al-Asada.

Vláda bude protičínska a proizraelská: Po tretie, Trumpov kabinet bude mať blízko k Izraelu a zároveň bude silne protičínsky. Budúci minister zahraničných vecí Marco Rubio je ako prvý šéf diplomacie v americkej histórii na sankčnom zozname Pekingu.

Zároveň jasne podporuje Izrael vo vojne v Pásme Gazy a kritizoval Joea Bidena za to, že ho údajne nepodporoval dostatočne.

Podobne sa vyjadrujú aj ďalší Trumpovi nominanti. Budúci veľvyslanec v Izraeli Mike Huckabee dokonca dávnejšie vyhlásil, že Palestínčania neexistujú a tvrdí, že Izrael má právo anektovať palestínsky Západný breh.

Latinská Amerika: Podľa vzoru Trumpa možno aj Milei odstúpi od Parížskej dohody

Excentrický argentínsky prezident Javier Milei zvažuje, že by jeho krajina odstúpila od Parížskej dohody. Ako sa nechal viackrát počuť, klimatická kríza je podľa neho „socialistická lož“.

O čom uvažujú: Parížsku dohodu krajiny podpísali v roku 2015 a zaviazali sa v nej k zníženiu emisií. Zatiaľ od nej odstúpil len jeden líder – Donald Trump, a to počas svojho prvého mandátu. Joe Biden sa k nej opäť prihlásil, no podľa predvolebných vyhlásení to Trump znovu zmení.

Argentínsky pravicový prezident Javier Milei je známy svojimi excentrickými názormi, ako napríklad zvažovaním, že ľudia by mali mať povolené predávať svoje orgány.

Tento prezident má vo svete jeden veľký vzor, ku ktorému sa aj otvorene a entuziasticky hlási. Je ním Donald Trump, ktorého by chcel napodobniť pri odstúpení od Parížskej dohody.

Aké majú argumenty: Argentínsky minister zahraničia Gerardo Werthein informoval, že podobný krok ako Trump zvažuje aj Buenos Aires v rámci svojej novej klimatickej politiky. Zatiaľ si však nie sú istí, odstúpenie len zvažujú, pretože v Parížskej dohode je údajne „niekoľko elementov“, s ktorými Mileiova vláda nesúhlasí.

Argentína v uplynulých dňoch stiahla svoju delegáciu z klimatickej konferencie OSN známej ako COP29, ktorá sa tento rok konala v azerbajdžanskom Baku. Americký denník The New York Times, ktorý má aj verziu v španielčine a redakcie aj v krajinách Latinskej Ameriky, ministrovi zahraničia zatelefonoval. Ten denníku potvrdil, že Mileiova vláda zatiaľ nie je definitívne rozhodnutá, či od Parížskej dohody odstúpi, ale intenzívne to rieši.

Opýtali sa ho aj na to, prečo Argentína stiahla svoju delegáciu z Baku, kde sa koná klimatická konferencia COP29. Keďže Milei zvykol tvrdiť, že klimatická kríza je „socialistická lož“, tak sa Wertheina opýtali aj na to, či Argentína klimatickú krízu popiera. Vraj nie, ale považuje ju za „filozofickú otázku“.

Povedal, že majú iný pohľad na príčiny a myslia si, že klimatická kríza je spojená s prírodnými cyklami. Zároveň súhlasia s tým, že je potrebné prijať opatrenia na jej zmiernenie. Ide o typické argumenty krajnej pravice.

Čo je Parížska dohoda: Situáciu v boji s klimatickou krízou mala zlepšiť práve Parížska dohoda. Ide o prvú medzinárodnú dohodu, v ktorej sa signatári v roku 2015 zaviazali, že urobia kroky, ktoré obmedzia globálne otepľovanie a budú riešiť jeho následky. Vypracoval sa aj akčný plán a dohodu ratifikovali takmer všetky krajiny sveta.

Ak od nej USA a Argentína odstúpia, mohlo by to spustiť domino efekt a k rovnakému kroku by sa mohli odhodlať aj ďalšie krajiny. Práve teraz je však boj s klimatickou krízou kľúčový.

OSN varovalo, že do roku 2030 je nutné znížiť produkciu emisií o 42 percent a do roku 2035 o 57 percent.

Ázia: Čína proti demokracii

V Hongkongu odsúdili aktivistov, ktorí bojovali proti okliešťovaniu demokracie v tejto administratívnej oblasti. Viacerí z nich dostali dlhoročné väzenie.

O čo ide: Masové demonštrácie proti čínskej vláde vypukli v Hongkongu pred piatimi rokmi, hlavným dôvodom bol zákon, na základe ktorého by do Číny mohli vydávať ľudí podozrivých z trestných činov.

Vďaka protestom si túto tému všimol celý svet, no čínsku komunistickú stranu to nezastavilo. Demonštrácie potlačila, ich lídrov pozatýkala a v Hongkongu presadila bezpečnostný zákon, ktorý posilnil jej kontrolu.

Práve na základe tohto zákona boli obvinení a napokon aj odsúdení 45 prodemokratickí aktivisti. Problém spočíval v tom, že usporiadali neoficiálne primárky, z ktorých mali vzísť kandidáti do lokálnych volieb.

Dlhé tresty: Aktivisti boli obvinení zo sprisahania, ktorého cieľom bolo spáchať podvratnú činnosť. V skutočnosti išlo o snahu využiť svoje občianske a politické práva, aby v miestnom parlamente mohli ovplyvňovať dianie v Hongkongu.

Medzi aktivistami, ktorí stáli pred súdom, boli aj známi lídri demokratického hnutia, napríklad Joshua Wong, ktorý dostal vyše štyri roky väzenia.

Ďalší dostali ešte tvrdšie tresty, ten najvyšší bol desať rokov v base.

Čo bude ďalej: Rozsudky kritizoval Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva, ale aj EÚ, USA či Veľká Británia, ktorá v roku 1997 odovzdala Číne správu nad Hongkongom.

Čínsku vládu to veľmi netrápi a Západu odkazuje, že je to jej vec. A procesy pokračujú. Pred súdom znovu stojí aj Jimmy Lai, niekdajší majiteľ miestneho denníka, ktorý bol za demokratickejší Hongkong.

Lai už je vo väzení, od roku 2020 dokonca na samotke, a teraz ho súdia v ďalšom prípade, kde mu hrozí až doživotie. Obviňujú ho z toho, že sa spriahol so zahraničím a v Hongkongu presadzoval cudzie záujmy.

Lai má aj britské občianstvo, a tak sa o jeho prípad intenzívne zaujíma aj britská vláda. Pred voľbami ho spomenul aj Donald Trump, ktorý tvrdil, že ho určite dostane z Hongkongu.

Čítajte viac: Čína opäť podviedla Západ. Na výročie nášho Novembra zakročila v Hongkongu proti disidentom

Afrika: Nebezpečná ilegálna ťažba

Vláda v Juhoafrickej republike sa postavila proti ľuďom, ktorí ilegálne ťažia v jednej z baní. Pri vchode čakajú policajti, baníci preto nechcú vyjsť von, čo vyvoláva nesúhlas ich príbuzných.

O čo ide: Ťažba nerastných surovín je v Juhoafrickej republike už storočia dôležitou súčasťou ekonomiky. Okrem diamantov sa tam ťažia aj viaceré vzácne kovy ako zlato, platina a paládium, krajina patrí medzi svetových lídrov aj v ťažbe mangánu, chrómu či titánu.

Až tretina obyvateľov Juhoafrickej republiky je nezamestnaná, a tak si desaťtisíce ľudí zarábajú ilegálnou ťažbou týchto surovín, ktoré predávajú na čiernom trhu.

Ide o veľmi problematickú aktivitu, no nielen preto, že je nezákonná. Bane, do ktorých chodia ťažiť, sú často neudržiavané a veľmi nebezpečné. V krajine je približne 6-tisíc opustených baní, ktoré prestali byť rentabilné pre komerčnú ťažbu, ale stále v nich sú suroviny.

Čo sa stalo: Vláda je voči ilegálnej ťažbe tvrdá, čo sa prejavilo aj pri incidente v bani vzdialenej asi 150 kilometrov od Johannesburgu.

Uviazli v nej stovky – podľa niektorých zdrojov dokonca až tisícky – ľudí, ktorí do nej prišli nezákonne ťažiť. Východ z bane totiž strážia bezpečnostné zložky, ktoré zároveň bránia tomu, aby sa k ľuďom dostalo jedlo alebo voda.

A ak niekto vyjde z bane, zatknú ho.

Vláda baníkom odkazuje, že kriminálnikom sa nepomáha. Podľa jej informácií niektorí môžu byť aj ozbrojení, keďže sú súčasťou organizovaných skupín, ktoré prevádzkujú tento ilegálny biznis.

Čo bude ďalej: Pozornosť na tento fenomén upriamil spomínaný aktuálny prípad, ktorý trvá už vyše mesiac. Skutočnosť, že vláda im bráni dostať sa k základným potrebám, ľudí rozdeľuje.

Komunity, ktoré žijú v okolí ilegálnych baní, sa často sťažujú na to, že aktivity gangov priniesli do ich životov násilie a kriminalitu. Príbuzní mužov, ktorí sa momentálne nevedia dostať z bane, však postup vlády kritizujú.

Upozorňujú, že napriek tomu, čo robia, ide o ľudí, ktorí majú svoje práva a štát by ich nemal nechať zomrieť od hladu či smädu. Čiastočne sa situácia zlepšila po rozhodnutí súdu, ktorý povedal, že im majú umožniť, aby sa dostali k základným potrebám.

Stále však platí, že ich na povrchu čaká zatknutie.

Meno týždňa: Olaf Scholz

Nemecký kancelár čelí kritike za telefonát s Vladimirom Putinom. Scholz minulý piatok po takmer dvoch rokoch telefonoval s ruským prezidentom. Síce ho vyzval, aby stiahol vojakov z Ukrajiny a začal rokovanie o mieri, no nikto nečaká, že by Scholzove slová mali skutočný efekt.

Ich rozhovor však je signálom pre svet, že Scholz takto Putinovi pomáha dostať sa z izolácie. Myslí si to aj Volodymyr Zelenskyj.

Zo Scholzovej strany zrejme ide o snahu zaujať voličov pred predčasnými voľbami, ktoré budú v Nemecku začiatkom budúceho roka. Scholzova sociálna demokracia, ktorej vláda sa nedávno rozpadla, podľa prieskumov výrazne zaostáva za kresťanskými demokratmi.

Foto týždňa

Vzťahy medzi Ruskom a Severnou Kóreou sa prehlbujú aj symbolicky. Kým KĽDR posiela Rusku svojich vojakov, aby bojovali proti ukrajinskej armáde, Vladimir Putin daroval zoologickej záhrade v Pchjongjangu viac ako 70 zvierat vrátane dvoch medveďov hnedých a leva.