Správy vybral a komentoval Miro Kern
1. Prezident ukázal, ako vyzerá jeho politika na všetky svetové strany
Účet prezidenta Petra Pellegriniho na sieti X v tisíci deň vojny zareagoval ako účet správneho Stredoeurópana, priateľa Ukrajiny a člena EÚ a NATO.
Napísal, že odsudzujeme nevyprovokovanú ruskú agresiu proti Ukrajine. Podľa prezidenta ide o „1 000 dlhých dní zabíjania, devastovania, utrpenia a zničených snov, ale aj 1 000 dní odvahy, vlastenectva, obetovania a boja za princípy, ktorým veríme spoločne a ktoré držia pohromade svet, ako ho poznáme.“
Uistil Ukrajincov, že Slovensko bude pokračovať vo svojej podpore najmä teraz, keď nastupuje zima, a zaželal ukrajinskému ľudu „skorý a spravodlivý mier“.
Prezidentovi, ktorý zvíťazil vo voľbách s bilbordom „Slovensko nepošle na Ukrajinu žiadneho vojaka“, by sme aj zagratulovali, keby nasledoval rovnaký status na sieti X aj v slovenčine a po ňom aj rovnaké slová na oveľa populárnejších platformách Facebook či Instagram.
Neskôr sa prezidentovo posolstvo Ukrajincom v pozmenenej podobe objavilo aj v slovenčine, ale iba na facebookovom a instagramovom účte ukrajinskej ambasády. Opäť nie na jeho osobných účtoch.
Schoval to na najmenšiu sieť. Sila Pellegriniho slov sa dá ľahko spočítať – kým na sieti X má 10-tisíc sledovateľov, na Facebooku ide o 346-tisíc a na Instagrame 97-tisíc ľudí. Prečo bol prezident vrúcny len v angličtine a na sieti, ktorá je oveľa populárnejšia v zahraničí než u nás, môžeme zhrnúť takto: Podobne ako Robert Fico hovorí iné veci zahraničnému publiku a iné domácemu, v prípade Pellegriniho už tu máme aj dôkaz, ako to v praxi vyzerá.
Kým slovenská verzia statusu o Ukrajine na Facebooku by určite nahnevala hlavne časť voličov Smeru, SNS či Republiky, ktorí mu dali hlas a bez ktorých by sa nestal prezidentom, ani na sieti X si s anglickou verziou nevyslúžil veľa slávy. „Môjmu kamarátovi padol už druhý brat v bojoch na Ukrajine, syn sa mu narodil na úteku, žijú 1 000 dní mimo domova. Aspoň na Facebook tento svoj výrok dajte, v prejav v telke ani nedúfam,“ napísala jedna z užívateliek Pellegrinimu, ktorý na rozdiel od Zuzany Čaputovej zamietol všetky žiadosti slovenských občanov o službu v ukrajinskej armáde.
A keď už sme pri zahraničnej politike Petra Pellegriniho, v rozhovore pre Denník N sa k nej vyjadroval jeho poradca Ján Kubiš. Okrem toho, že obhajoval stretnutie ministra zahraničia Juraja Blanára s jeho ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom, za nesprávny krok označil vystúpenie Roberta Fica v ruskej propagandistickej televízii.
Kubiš a jeho vzťahy s Putinovým obhajcom. Bývalý minister zahraničia Ján Kubiš odpovedal aj na otázku Dušana Mikušoviča, či to bol práve on, kto stretnutie Blanára s Lavrovom sprostredkoval. „Nemyslím si, i keď som bol v kontakte s veľvyslancom Ruskej federácie pri OSN. To je jeden z tých ľudí, ktorého poznám dlhodobo; zachovali sme si priateľský vzťah, i keď sa v týchto otázkach rozchádzame,“ odvetil.
Čo je na tejto odpovedi zarážajúce? Že priznáva priateľský vzťah s veľvyslancom Vasilijom Nebenziom, ktorý patrí medzi najhorlivejších obhajcov ruskej agresie na Ukrajine; tvrdí, že v nej ide o porazenie vládnucej „junty“ v Kyjive, len pred pár dňami verejne klamal, že v Rusku nie sú severokórejskí vojaci, a jeho prejav v Bezpečnostnej rade OSN si vyslúžil už legendárnu reakciu poľského ministra zahraničia Radoslawa Sikorského, ktorý vo svojom prejave Nebenziove klamstvá doslova roztrhal na kusy.
A na záver ešte k jednej veci, ktorú Kubiš prezradil. Povedal, že máme ambíciu stať sa nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN a že aj o tom rokujeme s Rusmi. Za Roberta Fica, Juraja Blanára, Andreja Danka či Ľuboša Blahu ako vlajkových lodí našej zahraničnej politiky by bolo naše členstvo v Bezpečnostnej rade OSN, ktorá zaujíma stanoviská k najvážnejším svetovým krízam, ďalšou pohromou pre túto organizáciu a ďalším malým víťazstvom Moskvy.
2. Budeme mať tlačové súdy. A prečo rovno nie mobilné?
Koalícii nestačí, že premiér Fico nazýva novinárov krvilačnými bastardmi, že ovládla verejnoprávny telerozhlas a že na ich strane stoja dezinfomédiá či veľká časť bulváru. Svoje staršie i nové boliestky, ktoré im spôsobili nezávislé a kritické médiá, si po sprísnení práva na opravu ide liečiť aj ďalšími praktickými opatreniami.
Podľa zistení Niny Janešíkovej v koalícii pracujú na zriadení špeciálnych tlačových súdov a súdnych senátov, ktoré by mali na starosti iba žaloby proti médiám a špecializovali sa na ne.
„Keďže limitovanie dĺžky súdneho procesu nie je možné, je to protiústavné, tak jediný spôsob, ako skrátiť tlačové žaloby, je špecializovať súdy,“ povedal Denníku N poslanec SNS Roman Michelko, ktorý už na zámere usilovne pracuje.
Prípravy už bežia. To, že ide o procedúru v plnom prúde a že to myslia vážne, ukazuje aj fakt, že už majú vytypovaný Mestský súd Bratislava IV, kde jeho predsedníčka zisťuje predbežný záujem sudcov o prevzatie takejto agendy. Michelko povedal, že spolu s ministerstvom spravodlivosti hľadajú „európsky model“, ktorý by aplikovali u nás, a minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) zasa len to, že nové tlačové súdy nebudú využívať na šikanu médií.
Ťažko odhadnúť, ako bude vyzerať „európsky model“ pre špeciálne tlačové súdy, ktorý by vyhovoval koalícii, a ešte ťažšie dokážeme odhadnúť, ako bude vyzerať ich rozhodovacia prax, teda či naplnia predstavy politikov Smeru, Hlasu a SNS o šikane nezávislých a kritických médií, o ktorú tu nepochybne ide.
Zrýchľovať áno, ale len s dobrým úmyslom. Pokusy o umelé urýchľovanie súdnych konaní s vopred jasným zámerom niekomu ublížiť sa však všade vo svete zvyčajne končia opakom spravodlivosti. Spomeňme si na revolučné či ľudové súdy všetkého druhu, do ktorých sa následne prihlásili len sudcovia, čo chceli rýchle tresty v mene pomsty či ideológie.
Pokiaľ by však koalícia chcela hľadať ultrarýchle a zároveň invenčné riešenia, stačí sa namiesto európskych riešení pozrieť na to, čo sa chystá u verného spojenca Ruska – v Iráne. Tam idú zaviesť „mobilné súdy“, ktoré by na mieste činu vynášali rozsudky nad ženami, čo v danom momente na hlave nemajú hidžáb.
Takže malá rada koalícii: nebolo by najrýchlejšie a najpraktickejšie do každej redakcie umiestniť sudcu, ktorý by za chyby v textoch okamžite vynášal rozsudky, a k nemu policajta s platobným terminálom alebo putami, ktorý by ich podľa závažnosti previnenia aj okamžite vykonával?
3. Sme taká bohatá krajina, že môžeme lietadlá meniť po desiatich rokoch
Popri tom, ako Smer, Hlas a SNS zvýšili DPH na 23 percent a podnikateľov a živnostníkov prinútia platiť za každú bezhotovostnú transakciu, na ministerstve obrany vedenom Robertom Kaliňákom vymýšľajú plány, ako časť týchto peňazí minúť.
Niežeby naša obranyschopnosť nebola v čase ruskej agresie na Ukrajine mimoriadne dôležitá. Zároveň sa môže stať, že nás nový americký prezident Donald Trump prinúti radikálne zvýšiť výdavky na obranu, ktoré chce toto vedenie štátu umelo znížiť tým, že ich chce vydávať za opravy mostov, po ktorých môžu jazdiť aj vojenské autá, alebo za nemocnicu, v ktorej by sa liečili aj vojaci.
Lietadlá z roku 2017. Aj peniaze na obranu však treba míňať účelne a v našej finančnej situácii dokonca mimoriadne premyslene. Preto je prinajmenšom podozrivá informácia, že Kaliňák chystá výmenu vojenských dopravných lietadiel Spartan. Objednal ich totiž jeho stranícky kolega zo Smeru Martin Glváč na jeseň 2014 a prvý kus k nám priletel až v roku 2017. Zaplatili sme za ne 100 miliónov eur. Kaliňák teraz tvrdí, že to, čo ešte v roku 2017 malo perspektívu na desiatky rokov, ju už nemá, keďže Spartany majú príliš krátky dolet, nízku prepravnú kapacitu a zároveň si vyžadujú veľké investície.
Namiesto Spartanov chce ministerstvo kúpiť nové tri nové prúdové dopravné lietadlá s opciou na ďalší kus a podľa informácií Denníka N je už predbežne rozhodnuté, že by malo ísť o brazílske stroje C-390 Embraer. To, že by mohlo ísť o rýchly proces, by mohli naznačovať zámery premiéra Fica navštíviť Brazíliu začiatkom budúceho roka. Ak by sa na obchode dohodli priamo s brazílskou vládou, išlo by o nákup bez tendra.
Nakúpil staré a teraz musí meniť. Druhá informácia z rezortu obrany je o niečo menej prekvapivá. Kaliňák chce vyradiť aj jeden z vládnych špeciálov Fokker 100, ktorý ako starší kúpil sám v roku 2016, a namiesto neho chce zaobstarať dve malé prúdové lietadlá, inak povedané „business jety“. Ako to minister vysvetľuje? „Prísun náhradných dielov je čoraz náročnejší, preto potrebujeme lietadlá, ktoré v dohľadnom čase budú môcť nahradiť aj stroje typu Fokker.“
Pravdou je, že medzičasom servisné stredisko na Fokkery, ktoré bolo v Bratislave, zaniklo a ministerstvo tvrdí, že je teraz len v Austrálii. Druhou pravdou je však aj to, že už keď minister tieto lietadlá objednával, išlo o neperspektívne a exotické stroje, výrobu ktorých v Holandsku ukončili ešte v roku 1997, takže mohol tušiť, že s ich servisom bude časom problém.
„Slovensko by malo prestať riešiť nejaké 23-ročné stroje za pár miliónov. Malo by kúpiť lietadlo typu executive jet – také stoja viac, sú však rýchlejšie, reprezentatívnejšie a ekonomickejšie,“ hovoril už v roku 2016 o nákupe Fokkerov Denníku N topmanžér v letectve a vtedajší prevádzkový riaditeľ aeroliniek Air Baltic Martin Sedlacký. Takže to, čo verejne hovoril človek, ktorý zachránil štátne lotyšské aerolinky pred ôsmimi rokmi, došlo Kaliňákovi teraz.
Jednou vetou:
4. PS, SaS a KDH podajú návrh na odvolanie Matúša Šutaja Eštoka z postu ministra vnútra, opozícia ho kritizuje za reakciu v prípade zabitia muža v Košiciach policajtom.
5. Vláda schválila odklad projektu kamier na školách, ktorý sa mal pôvodne začať hneď, projektová dokumentácia má byť hotová najskôr do konca septembra 2025.
6. Sudca Najvyššieho súdu Juraj Kliment je vinný v disciplinárnom prípade, disciplinárny senát Najvyššieho správneho súdu ho za potýčku s kolegom Petrom Paludom spred roka potrestal zrážkou polovice platu na tri mesiace.
7. Ministerstvo kultúry zaplatí Oskarovi Rózsovi za novú úpravu hymny vyše 46-tisíc eur napriek tomu, že hudbu nahrávali zhruba pred mesiacom, zmluvu s Rózsovou firmou zverejnili až 18. novembra, píšu Aktuality.
8. Vláda schválila reformu posudkovej činnosti, návrh ide do parlamentu, posudzovanie majú po novom robiť len úrady práce na základe jednotnej metodiky.
9. V Hlase neuvažujú nad presunom žiadneho ministerstva, povedal minister investícií Richard Raši, ktorý verí, že od budúceho roka bude predsedom parlamentu, potvrdil, že do úvahy na tento post prichádza aj Matúš Šutaj Eštok.
10. Vláda schválila takzvaný všeobecný hospodársky záujem, vďaka čomu budú mať budúci rok domácnosti elektrinu za 61 eur za megawatthodinu, cena za dodávku tak zostáva rovnaká ako tento rok, zvýšiť sa môžu ostatné poplatky v konečnej cene.
Zaujímavé články:
Fico sa vzdáva spojencov na Západe a chce sa stať samostatným hráčom za geopolitickým stolom. Niet horšieho okamihu na také dobrodružstvo, než je dnešok, najmä po Trumpovom víťazstve.
Martin M. Šimečka o Ficovi a svete (dennikn.sk)
Kauza košickej polície rýchlo po zverejnení správy o smrti Ľubomíra nabrala spoločenský a politický rozmer. To prirodzene vyvoláva väčší dopyt verejnosti po informáciách, no nie je to automaticky dôvod, prečo by sa na súkromie rodiny nemalo až tak prihliadať.
Filip Struhárik o médiách a smrti (dennikn.sk)
Citát:
„Keďže limitovanie dĺžky súdneho procesu nie je možné, je to protiústavné, tak jediný spôsob, ako skrátiť tlačové žaloby, je špecializovať súdy.“
poslanec SNS Roman Michelko o zriadení tlačových súdov
FB status:
Návrh na moje odvolanie od našej médiami riadenej opozície je len ďalším zúfalým činom zúfalých politikov, ktorí nemajú Slovensku čo ponúknuť.
Shooty:
Posledné slovo Braňa Bezáka:
Keď Robert Fico plamenne rozpráva o geopolitických súvislostiach, globálnych výzvach a medzikontinentálnych partnerstvách, vždy mi napadne, že počúvam človeka, ktorého moc aktuálne visí na šnúrke od gatí starostu Očovej.
Oslávte s nami 17. november kvalitným čítaním z knižnej edície Denníka N. Len dnes kniha 1989. Pád sovietskeho impéria s 20 % zľavou na obchod.dennikn.sk
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Miro Kern
Denník N










































