Adaptácia na rastlinnú stravu môže zvyšovať riziko ochorení

Vedci z americkej Cornellovej univerzity našli krátky úsek DNA v géne FADS2, ktorý je adaptáciou na rastlinnú stravu. Pomáha syntetizovať mastné kyseliny, ktoré sa inak nachádzajú iba v živočíšnych produktoch.

Štúdia vyšla v časopise Molecular Biology and Evolution, napísal ju Kumar Kothapalli a jeho tím.

Mastné kyseliny sú nevyhnutné pre správnu funkciu mozgu a nervovej sústavy. Ide najmä o dve polynenasýtené mastné kyseliny s dlhým reťazcom (LCPUFA), omega-3 kyselinu dokosahexaenovú a omega-6 kyselinu arachidónovú.

Prijímame ich prostredníctvom živočíšnych produktov, ako sú ryby, mäso či vaječný žĺtok. Okrem toho si LCPUFA telo syntetizuje z prekurzorov (východisková látka, z ktorej vzniká chemickou premenou výsledný produkt). Práve na vnútornú syntézu LCPUFA sú odkázaní vegetariáni a vegáni.

Porovnávali populácie

Vedci porovnali primárne vegetariánsku populáciu z Indie s americkou populáciou, ktorá má tradíciu v mäsitej strave. V géne FADS2 našli krátky úsek DNA, ktorého prítomnosť (inzercia) alebo absencia (delécia) ovplyvňuje schopnosť syntetizovať LCPUFA.

Väčšina indickej populácie má vo svojom genóme inzerciu, ktorá syntézu LCPUFA uľahčuje a pravdepodobne sa rozšírila ako adaptácia na vegetariánsku stravu. Naopak, u Američanov s mäsitou stravou prevažovala delécia, pretože LCPUFA prijímajú v strave a nepotrebujú ich syntetizovať.

Ešte extrémnejším prípadom ako indické vegetariánstvo alebo americká láska k steakom a hamburgerom je strava grónskych Eskimákov.

Grónski Eskimáci, ktorých potravu tvoria predovšetkým ryby a morské organizmy, prijímajú veľké množstvo omega-3 mastných kyselín. Vedci hľadali v ich genóme známky tohto špecifického spôsobu stravovania. Najsilnejšiu selekciu našli práve v oblasti génov FADS. Štúdia vyšla v časopise Science.

Zdroj ochorení

Zaujímavým zistením je, že adaptácia na vyšší podiel rastlinnej potravy môže mať súvislosť s vyšším rizikom ochorení. Efektívne premieňanie prekurzorov na LCPUFA je nevýhodou v prípade, že príjem omega-3 a omega-6 mastných kyselín je nevyvážený.

„Vyvinuli sme sa prijímajúc omega-6 a omega-3 v pomere 1:1 a teraz sa tento pomer mení v dôsledku vysokého príjmu rastlinných olejov bohatých na omega-6 (približne 10:1 v USA a 20:1 v Indii),“ vysvetlil Kumar Kothapalli pre Denník N. „V dôsledku vysokého podielu omega-6 v strave majú ľudia s inzerciou väčšie riziko vzniku chronických zápalov.“

Omega-3 aj omega-6 prekurzory z rastlinnej potravy súperia o rovnaké enzýmy. Ak máme v strave veľa omega-6 prekurzorov, vznikne z nich viac LCPUFA ako z omega-3.

„Omega-3 sú protizápalové a omega-6 kyselina arachidónová je prevažne prozápalová. Kyselina arachidónová je predmetom záujmu farmaceutického priemyslu, pretože je vinníkom v prípade zvýšeného rizika srdcových ochorení, rakoviny hrubého čreva a mnohých ďalších zápalových stavov. Hlavným posolstvom nášho výskumu je, že je potrebné si udržiavať vyvážený príjem omega-3 a omega-6,“ uviedol Kothapalli.

Dostupné z DOI: 10.1093/molbev/msw049, DOI: 10.1126/science.aab2319, DOI: 10.​1007/​s11745-008-3158-5, DOI: 10.1016/j.ajhg.2012.03.014