Chýbala lepšia dvojka a najhoršie výkony prišli vo finále. Tri dôvody, prečo Slovenky napokon nevyhrali Pohár Billie Jean Kingovej

„Tenis má u nás skvelú tradíciu, máme legendy Miloslava Mečířa, Danielu Hantuchovú a Dominiku Cibulkovú. Čoskoro však budú novými legendami tieto dievčatá. Každý na Slovensku ich bude poznať bez ohľadu na to, ako dopadne finále,“ hovoril v eufórii po semifinálovom víťazstve kapitán Matej Lipták.

Čas ukáže, či trochu nepreháňal, no je pravdou, že v Pohári Billie Jean Kingovej dosiahli druhý najväčší úspech v slovenskej histórii.

Vo finále prehrali s Taliankami 0:2 na zápasy, a tak jediným titulom zostáva ten z roku 2002, ktorý získal tím okolo Daniely Hantuchovej a Janette Husárovej.

V stredu v Malage najskôr Viktória Hrunčáková prehrala s Luciou Bronzettiovou 2:6, 4:6, potom Rebecca Šramková s Jasmine Paoliniovou 2:6, 1:6.

V prvej rýchlej analýze sa pozrieme na to, prečo Slovenky napokon víťaznú trofej nezískali.

1. Chýbala kvalitnejšia dvojka

V súbojoch jednotiek mali Slovenky na turnaji bilanciu 3 výhry – 1 prehra, v štvorhre 2 – 0, len v súbojoch dvojok bola štatistika negatívna: 1 – 3.

Nešlo však len o výsledky, ale aj o výkony. Jednoducho sme nemali adekvátnu dvojku na to, aby sme vyhrali takúto súťaž.

Jamrichová ešte nie je takou hráčkou, Hrunčáková už nie je takou hráčkou a Schmiedlovej nesedel rýchly povrch.

Kapitán dal dôveru najčastejšie Hrunčákovej, ktorá sa snažila zo všetkých síl a hrala oveľa lepšie ako na turnajoch.

Bola výborná v štvorhre a aj v dvojhre získala dôležitý bod s Austráliou, no jej aktuálna výkonnosť sa nedala úplne oklamať.

To, že v posledných mesiacoch prehrala osemkrát s hráčkami mimo top 400, nebola náhoda. Práve vo finále by pritom Šramková potrebovala pomoc od dvojky. Poraziť za stavu 0:1 štvrtú hráčku sveta je totiž mimoriadne ťažká úloha.

Ťažko povedať, či sa Slovenkám ešte niekedy podarí dostať sa do finále. Dobrou správou však je, že tím má predpoklady na to, aby bol už v blízkej budúcnosti ešte silnejší.

Mimoriadne talentovaná Renáta Jamrichová má totiž sedemnásť rokov, a ak bude napredovať tak ako doteraz, mala by byť z roka na rok výrazne lepšia.

Hrunčáková aj v týchto týždňoch ukázala, že má skvelú ruku, a keby sa dostala do lepšej formy, mohla by byť v rebríčku oveľa vyššie ako v tretej stovke. Stále má len 26 rokov a jej kariéra ani zďaleka nie je na konci.

Schmiedlová už má tridsať, no ešte môžu prísť zápasy, v ktorých zohrá dôležitú úlohu. Najmä ak sa bude hrať na antuke. Pred pár mesiacmi bola v olympijskom semifinále.

2. Klišé neplatí, rebríček je dôležitý

Len v jednom z jedenástich zápasov na finálovom turnaji bola Slovenka rebríčkovou favoritkou, išlo o zápas Šramkovej proti Tomljanovićovej.

Niežeby prekvapenie nebolo možné aj vo finále, no pravdepodobnosť bola opakovane proti našim tenistkám a tentoraz im to už nevyšlo.

V tenise často počúvame klišé, že rebríček v tímovej súťaži nerozhoduje. Hovoril ho v posledných dňoch viackrát aj kapitán Matej Lipták.

Nie je to celkom pravda. Možno sú v reprezentačných zápasoch prekvapenia častejšie, no stále platí, že vyššie postavené hráčky sú z hľadiska celoročnej výkonnosti lepšie, a preto zväčša vyhrávajú. Nielen na turnajoch, ale aj v Pohári Billie Jean Kingovej.

3. Najhoršie výkony prišli vo finále

Slovenky veľmi túžili vyhrať a nemožno im uprieť snahu, no finálové zápasy im nevyšli. Bronzettiová výborne čítala Hrunčákovej podanie, naša tenistka si s tým nevedela poradiť a v dlhých výmenách bola pri loptičke neskoro.

V druhom sete sa mohol zlomiť zápas a ktovie, možno aj celé finálové stretnutie. Hrunčáková viedla 4:2, 40:15 pri vlastnom podaní a zdalo sa, že začína mať navrch. Lenže gem napokon prehrala, čo opäť zdvihlo sebavedomie Bronzettiovej. Hrunčáková už nevyhrala dokonca zápasu ani gem.

Nádeje slovenských fanúšikov sa potom opäť obracali na Rebeccu Šramkovú. Tá náš tím zachránila v zápasoch proti USA aj Veľkej Británii.

Verila si aj na Paoliniovú, nad ktorou viedla vo vzájomnej bilancii 4:2. Jej víťazstvá však prišli v čase, keď boli obidve oveľa nižšie v rebríčku. „Odvtedy sa veľmi zlepšila nielen ona, ale aj ja,“ hovorila sebavedomo Šramková.

Lenže práve vo finále si vybrala najhorší deň na turnaji a zápas proti svetovej štvorke prehrala nečakane hladko – 2:6, 1:6.